Kronika

Apríl 2017
Cassini sa pripravuje na Veľké finále.
Veľkým finále pomenovalo riadenie letu americkej kozmickej sondy Cassini jej poslednú etapu výskumu. Pre vedcov tak dôležitú, že je súčasne označovaná ako nový projekt, keďže sa očakávajú bezprecedentné postupy vo výskume tohto napohľad veľmi príťažlivého planetárneho obra. Scenár prvého dejstva (so začiatkom 26. apríla) pritom napovedá, že sa bude jednať o sebevražednú misiu, započatú zostupom a preletom vnútorných prstencov. Vplyvy letného slnovratu na severnú pologuľu planéty sonda preskúma okolo 24. mája, ešte nad vonkajšími oblakmi z výšky 3 000 km a 15. septembra, vpádom do atmosféry budú odrátané posledné minúty 20 – ročnej existencie sondy Cassini.

Pripomeňme si ešte niekoľko zaujímavých momentov, týkajúcich sa tohto unikátneho projektu: je výsledkom spolupráce NASA a ESA, v rámci ktorej bol úspešne umiestnený na povrchu Titanu európsky lander Huygens. K januáru 2005 bol prvým umelým telesom na povrchu iného mesiaca, pol roka po tom, čo sa Cassini ako prvá sonda usadil na orbite Saturna. Projekt dopomohol k objaveniu siedmych nových mesiacov Saturna (62) a zo vzdialenosti 20 000 km zmapoval tak vonkajšiu časť atmosféry planéty ako aj zložitú štruktúru jej prstencov. Vyše troch miliárd dolárov sú celkové náklady misie a jej štart bol sprevádzaný mnohými protestmi ochranárov prírody pre umiestnenie jadrového generátora do energetického systému sondy.

Apríl 2017
Svetová premiéra v réžii Space X – prvý viacnásobný štart vo svete rakiet.
Návrat najdrahšej časti rakety je prísľubom podstatne lacnejších letov, ale predovšetkým aj suverénnou ukážkou technologickej vyspelosti, o čom Space X presviedča už niekoľko rokov. Riadený zostup prvého stupňa rakety spoločnosť predviedla už v decembri 2015 a aj keď minuloročné septembrové zlyhanie pri štarte Falcona 9 síce oddialilo niekoľko plánovaných „rutinných“ letov, našťastie nedokázalo zamedziť ďalšiemu vývoju udalostí. 30. marca štartuje misia SES 10 a prvý stupeň rakety je po prvý raz použitý opakovane. Štart je úspešný a táto historická misia Falcona si môže pripísať okrem vynesenia družice na obežnú dráhu aj ďalší úspešný moment - ako inak, zdarené pristátie prvého raketového stupňa v plánovanom sektore. Elon Musk, zakladateľ spoločnosti, naplnil teda víziu revolúcie v kozmonautike a treba priznať, že v lietaní a v inováciách je Space X vzorom pre ostatných. V tejto spoločnosti sa dobre cíti aj Blue Origin pod vedením Jeffa Bezosa. Dnes už má za sebou viaceré skúšky s malými motorovými sekciami a opakovaný štart (dokonca pri ťažkej rakete) by rada predviedla niekedy v roku 2020.

Február 2017
Najstarší orbitálny veterán odchádza do výslužby..
Keď sa po mnohých desiatkach rokov kozmickej prevádzky dozvedáme, že legendárny Sojuz podniká svoju poslednú cestu do vesmíru, je potrebné si uvedomiť, že unifikovaný rad Sojuzov obnáša niekoľko variantov. Zatiaľ čo prvá raketa s týmto názvom vzlietla už v roku 1969, tá o ktorej chceme hovoriť sa objavuje na štartovacej rampe v roku 1973, pod označením Sojuz U. Tu sa začína nevídaná kariéra kozmického nosiča, ktorý „na svojom chrbte“ vyniesol na zemský orbít ohromujúce množstvo nákladov, čo ostatne naznačujú rekordy hneď v niekoľkých oblastiach. Od sedemdesiatych do osemdesiatych rokov bol vyrábaný až po 60 kusov ročne, iba v samotnom roku 1979 štartoval dokonca až 47-krát a jeho celková úspešnosť ho radí na špičku spoľahlivosti svetových rakiet; s 97,3% úspešnosťou lietal v 786 misiách. Bol nasadzovaný tak pre nákladné ako aj pilotované lety a v posledných rokoch sa (dopravou Progressov k ISS) podieľal, spolu so Sojuz Fregat a Sojuz 2, na prevádzke tejto orbitálnej stanice. Jedna skvelá epocha lietania „starých“ Sojuzov do vesmíru sa letom 66P k ISS ukončila.22. februára tohto roku. Novšie verzie tohto radu čaká ešte niekoľkoročná služba, na pomoc rodine však príde po roku 2020 Sojuz 5 - ale už s úplne inými génmi.

November 2016
Misia Exomars prišla o EDM, ale TGO pracuje.
Presný dátum je 18. október, kedy v priebehu zostupovej fázy landeru Schiaparelli (EDM) došlo k náhlej strate kontaktu s touto marsovskou sondou. Priebežne vyhodnocované dáta síce presviedčali riadiace stredisko o normálnom priebehu pristávania, ale zároveň priniesli informáciu o miernych anomáliách, ktoré v konečnom dôsledku prispeli k fatálnemu pochybeniu. Ambiciózny technologický projekt, ktorým dozaista EDM je, „zniesla zo sveta” kombinácia konštrukčnej a programátorskej chyby – lander si myslel, že je pod povrchom a vypol pristávacie motory. Toto rozhodnutie urobil vo výške 3,7 km. Oveľa vyššie 400 km nad povrchom, sa našťastie zachováva pôvodný letový a operačný plán misie a modul TGO spolu s prechodom z parkovacej na cieľovú kruhovú dráhu už začal s prvou sériou pozorovaní.

Október 2016
16. septembra sa usadila na zemskej orbite v poradí druhá čínska kozmická stanica Tiangong-2 (Nebeský palác-2). V pláne je 18. október, kedy by sa k ministanici mala pripojiť kozmická loď Shenzou 11 s dvoma taikonautmi na palube, čím by sa mal uskutočniť v poradí šiesty čínsky orbitálny let. V prípade stanice sa opäť ide o jednomodulárny objekt (9 t), podobne ako jej predchodca a ten krúži po nízkej obežnej dráhe bezmála päť rokov. Do konca roku 2013 prvú stanicu krátkodobo navštívili dve trojčlenné posádky a aktuálne je už približne od marca na zostupovej dráhe. Háčik je však v tom, že Čína stratila kontrolu nad stanicou a nedá sa hovoriť o tom, že by zostup bol riadený. Reálnou sa tak stáva možnosť, že jej zbytky môžu dopadať aj do obývaných oblastí, čo však vzhľadom na vysoký stupeň deštrukcie, spôsobenej horením v atmosfére, nemusí vyvolávať vážne obavy. „Začiatok konca” TG-1 je vyrátaný na druhú polovicu roka 2017, kedy stanica vstúpi do hustejšej vrstvy atmosféry.
Pripomeňme ešte, že pri zániku MIRu nad Tichým oceánom (2001) na hladinu dopadlo odhadom a v úhrne 25 ton úlomkov, pričom najväčšie kusy mohli mať hmotnosť aj do 700 kg (malé osobné auto). To však do atmosféry vstupoval objekt s hmotnosťou 125 t.

September 2016
OSIRIS – REx mieri k asteroidu.
Sondu do vesmíru vyniesla americká raketa Atlas 6. septembra 2016. Ako v časových schránkach, za ktoré vo všeobecnosti považujeme asteroidy, astronómovia chcú v týchto objektoch nachádzať odpovede týkajúce sa vzniku slnečnej sústavy, analyzovať stav hmoty a v neposlednom rade aj odhadnúť aktuálne aj perspektívne vplyvy malých kozmických objektov (asteroidov a komét) na život na Zemi. V tomto prípade sa jedná o blízkozemské teleso s príslušnosťou k skupine Apollo a podstatné zastúpenie uhlíka ako kľúčového prvku v organických molekulách ho robí zaujímavým aj z hľadiska pôvodu života v slnečnej sústave.
Ešte sa pristavme pri druhej časti mena sondy. Rex v latinčine znamená kráľ a Osiris v egyptskej mytológii zosobňuje pána podsvetia a smrti. Cieľovým telesom sondy má byť 101 955 Bennu, asi 500 metrová skala, nachádzajúca sa na jednom z popredných miest v rizikovej škále objektov, križujúcich dráhu našej Zeme.
Na záver už iba niekoľko údajov z plánovaného letového a operačného režimu sondy: od januára 2017, blízko afélia, bude sonda urýchľovaná a nasmerovaná do požadovaného sklonu dráhy s dosahom cieľového objektu v auguste 2018. Po tomto nasleduje mapovanie povrchu, dosadnutie a odberová fáza. V júli 2020 by sa mala sonda odlepiť od asteroidu a v septembri 2023 sa očakáva zavŕšenie tejto kozmickej misie dopravením vzoriek na Zem. Po japonskej Hayabuse by malo ísť o druhú návštevu asteroidu, pri ktorej pôjde o odber horniny priamo z povrchu.

Výbuch dvoch rakiet v jeden jediný deň.
Štatisticky nie tak časté havárie kozmických nosičov súvisia s prebiehajúcim vývojom a modernizáciou, aj s ľudským zlyhaním pri rutinnej prevádzke. Či jeden alebo druhý aspekt bol príčinou nepodarených štartov dvoch kozmických nosičov, to dnes ešte nevieme. Faktom však ostáva, že 1. september 2016 bol pre americkú privátnu spoločnosť Space X a čínsku národnú kozmickú agentúru CNSA až príliš dramatický. Zatiaľ čo pád prvého stupňa rakety Dlhý pochod vo vzdialenosti 600km od štartovacej rampy naznačuje chybu druhého stupňa rakety, k deštrukcii amerického Falcona došlo ešte len pri statických zážihových skúškach na samotnej odpaľovacej rampe. Oba tieto incidenty (aj napriek tomu, že našťastie nedošlo k žiadnym zraneniam) predznamenávajú definitívnu korekciu v letových plánoch oboch kozmických agentúr. V prípade Facona je rozčarovanie o to väčšie, že na tento perspektívny nosič sú naviazané jednak veľmi progresívne technológie (viď. december) a plánované štarty nákladnej lode Dragon k ISS. V minulom roku mal tento nosič na konte jeden nepodarený štart (popri zlyhaní Progresu a Sojuzu) a na začiatku tohto roka musel byť jeden štart odložený – a to pre nezvládnutie statických zážihových skúšok.

Júl 2016
Udalosť roka – Juno pri Jupiteri.
Po necelých piatich rokoch letu sa v blízkosti Jupitera ocitla v poradí druhá automatická sonda, špeciálne zameraná na výskum kráľa planét. Predchádzajúca sonda Galileo bola unikátom aj vzhľadom na planenie sekundárnych úloh (prvenstvá v prelete okolo asteroidu a objav mesiaca asteroidu) a po dvadsiatich rokoch by sa mali astronómom tešiť na ďalšie nové a veľké dobrodružstvá. Juno má vraj k tomu všetky predpoklady a už prvý krok vo výskume planetárneho obra súvisel s jedinečným pohľadom na plynného obra. Sonda zaznamenala plynulý obeh (Galileiho) mesiacov bez ich zákrytov materskou planétou, čo umožňuje jej polárna dráha obehu. Pripomeňme si, že štart sondy do vesmíru (raketou Atlas) v roku 2011 sa udial v čase, keď – Star Dust sa priblížil ku kométe Tempel, Dawn sa usadil na orbite asteroidu Vesta a po povrchu Marsu sa rozbehla štvrtá americká mobilná marsovská sonda Curiosity.

Jún 2016
Najnovší kozmodróm vo svete – je teraz pre zmenu v Číne (viď. apríl). Nachádza sa na ostrove Hainan a dostal meno Wenchang. 25. júna z neho odštartovala prvá raketa a tu je príležitosť oceniť vehementný postup Číňanov na ich ceste do kozmu: pri uvádzaní nového kozmodrómu (už štvrtého) prvýkrát predviedli aj svoju najnovšiu raketu (Dlhý pochod 7) a tá vyniesla na orbit maketu návratového modulu novej čínskej kozmickej lode.

Misia Hubblovho teleskopu sa predlžuje o päť rokov.
Spomedzi ostatných vesmírnych ďalekohľadov (WISE, Planck, Herchel, Kepler, Spitzer) je Hubblov vesmírny teleskop najpopulárnejší a vo vesmíre je najdlhšie. Vidí až 13 mld rokov do minulosti a aj keď jeho začiatky vyvolali veľké rozčarovanie, po servisnej misii nadobudol HST v pozeraní do hlbokého vesmíru priam ohromujúce schopnosti. Jeho nástupca, Webbov teleskop, bude na štart do vesmíru pripravený až v 2018 roku, preto sa NASA rozhodla využiť ešte stále dobrú kondíciu zaslúžilého orbitálneho veterána. Na nízkej obežnej dráhe lieta od roku 1990 ak k tridsiatke v kozme bude potrebovať trochu šťastia. Náhodný kontakt s prelietajúcim meteoroidom alebo vážnejšia prevádzková porucha by dnes už ostala bez odozvy. Na servisné služby tu boli kedysi raketoplány, ktorých (tiež tridsaťročná) prevádzka sa skončila rokom 2011.

V pondelok 6. júna sa po prvý raz v histórii orbitálnych staníc presunula obsluha ISS do priestoru nafukovacieho modulu (BEAM). Jednalo sa o krátkodobý testovací vstup, ktorý ako jeden z mnohých postupov by mal v nasledujúcich mesiacoch pomôcť preveriť netradičnú technológiu kozmických stavieb. Prišiel s ňou americký podnikateľ Robert Bigelow, ktorý obdobné modulárne stavby plánuje využívať v kozmickej turistike.

Máj 2016
16. mája 2016 ISS vykonala 100 000. oblet okolo Zeme (10 ciest k Marsu resp. 1 cesta k Neptúnu); z 1 922 vedeckých pokusov vzišlo 1 200 vedeckých článkov, navštívilo ju 1222 ľudí. S výstavbou Medzinárodnej vesmírnej stanice sa začalo v 1998. roku vynesením ruského modulu Zaria a trvalo je obývaná od roku 2000, kedy bol uskutočnený posledný let k orbitálnej stanici MIR.

Apríl 2016
Ruská nákladná loď Progress odviezla (2. apríla) na ISS vôbec prvý nanosatelit, ktorý bol vytvorený pomocou 3D tlačiarne. Satelit v plastovom obale skonštruovali vedci z Tomskej polytechnickej univerzity. Počas nasledovných šiestich mesiacov bude v skúšobnej prevádzke.

Najnovší kozmodróm vo svete sa nachádza v Amurskej oblasti ruského Ďalekého východu. Kozmické štarty z Vostočného (od 28.4.2016 - Sojuz, od 2020 - Angara) majú znížiť závislosť Ruska na Bajkonure (Kazachstan), ktorý najmä v spojení so štartom Sputnika1 a J.Gagarina navždy ostane legendou v histórii sovietskej aj svetovej kozmonautiky. Záujem o využívanie Bajkonuru (pri súčasnom ročnom nájme 115 mil dolárov) však Rusi majú s perspektívou ešte ďalších tridsiatich rokov, čo ich môže stáť okolo 20 triliónov rubľov. Pripomeňme, že okrem dvoch spomínaných štartovacích lokalít ruské rakety lietajú do vesmíru z Plesecka, vzdialeného 200 km od Archangeľska.

Marec 2016
Robotický výskum Červenej planéty dostane ďalšiu posilu .Projekt Exo Mars je výsledkom európsko – ruskej spolupráce a v kombinácii orbiter – rover – dva landery má po prvý raz v histórii planetárneho výskumu spájať v jednej misii mobilný režim s hĺbkovým biologickým prieskumom. Po vyslaní prvého landera nazvaného Schiaparelli (14. 3.) sa plánovaná konfigurácia automatov objaví na Červenej planéte po druhom štarte rakety Proton v roku 2020. Zo strany Ruska je tu výrazná snaha oživiť vlastný kozmický planetárny výskum a v prípade Marsu predovšetkým ukončiť éru nekonečného prešľapovania na jednom mieste. Za to, čo vieme o Marse dnes, vďačíme vo veľkej miere početným americkým projektom, čo je zároveň obrovská výzva aj pre európsku kozmickú agentúru ESA.

December 2015
Historická misia ku kométe ohlásila záver.
V polovici roku 2014 sa európska sonda Rosseta (s landerom Philae) po 10-tich rokoch od svojho štartu konečne priblížila k cieľovému objektu – kométe Čurjumov- Gerasimenko. Obidva systémy mali za úlohu študovať kométu v jej najaktívnejšej etape obehu okolo Slnka. Jedná sa o fázu j najväčšieho priblíženia k centrálnej hviezde slnečnej sústavy, ktorou kométa prechádzala v auguste minulého roka. Triumfom európskej kozmickej agentúry ESA je v tomto prípade historicky prvé mäkké zosadnutie na povrch kométy. Kontrola nad umiestnením landera v dosť podstatnej časti nezodpovedala potrebám projektu, napriek tomu aj obmedzené využitie Philae prinieslo zaujímavé výsledky. Pre Slovensko je potešujúci fakt, že pre vývoj a realizáciu komunikačných systémov bol oslovený Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.

22. decembra 2015 uskutočnila americká kozmická agentúra SPACE X svetovo prvý úspešný pokus o riadený zostup prvého raketového stupňa na zem. Pravdou je, že viacnásobné využitie raketových motorov bolo v minulosti praktizované pri vesmírnych raketoplánoch. Revolúcia v technológii štartov však prináša možnosť natankovať hardvér pred ďalším použitím bez toho, aby bolo nutné ho renovovať po dopade na hladinu oceánu. V prípade nosiča Falcon 9 je to objekt 41m vysoký, s priemerom 3,6m a vážiaci bez paliva 22 ton. Rovnaký zámer mali v minulosti konštruktéri sovietskej obrej rakety Energia v projekte Uragan.