Októbrová návšteva z Niepolomic
20. – 22. októbra 2006

Nekonečne rýchlo plynúci čas, ktorý nám prináša veľa nových niekedy dobrých, niekedy zlých zážitkov. Taký je život a my sa prirodzene snažíme čím skôr zabudnúť na tie zlé a v pamäti nám ostávajú tie, ktoré dávajú silu, pozitívnu energiu do ďalších dní, či nových priateľov.

Posledné slová vystihujú víkend, ktorý som strávila s kolegami a priateľmi z MOA v Niepolomiciach. V piatok večer sme sa srdečne zvítali u nás v Prešove a odobrali sme sa k potrebnému oddychu, ktorý predchádzal pomerne náročnému celodennému putovaniu v blízkom okolí Prešova.

Prvá návšteva nás viedla do Technického múze v Solivare. Väčšina budov technického múzea naozaj dýcha históriou 17. storočia. Kto má históriu rád určite ho očaria nádherné technické objekty ako unikátny gápeľ, četerne (rezervoáre soľanky), či drevená klopačka (zvonica - tá oznamovala baníkom začiatok pracovnej smeny). Zub času sa do týchto miest vryl už poriadne, ale určite majú čo povedať aj dnešnej generácii.

Ďalšia naša cesta bola k dnes zákonom chránenému nerastu opálu a miestu jeho náleziska - Opálové bane pri Dubníku. Priznávam, opály mi učarili a tie naše dubnícke sú vraj jedny z najkrajších na svete. Opál drahý hrajúci všetkými dúhovými farbami je nádherný na pohľad. A nachádzať sa v miestach, kde už pravdepodobne počiatky ťažby opálu siahajú do predrímskych čias (r.500 pr.n.l.) je naozaj vzrušujúci. Keďže aj počasie nám pomerne prialo vydali sme sa k štôlni Viliam po náučnom chodníku sprevádzaní niekoľkými salamandrami škvrnitými.

Prechádzka nás dosť zdržala a tak sme sa už ponáhľali k nám do planetária, kde sme našim poľským priateľom predstavili prvý program v poľštine „Widok na sklepienie niebieskie“. Bolo to naše prekvapenie pre nich a myslím, že zámer vyšiel.

Na rozlúčku výhľady na nočný prešov z veže kostola sv. Mikuláša. Odporúčam všetkým, Prešov je krásne mesto a tieto pohľady to len potvrdzujú.

Určite sa tešíme na ďalšie stretnutie, možno tentokrát v Niepolomiciach!

Renáta Kolivošková