Návraty k Mesiacu
V uplynulých dňoch sme mali možnosť sledovať operovanie dvoch amerických sond na orbite Mesiaca a ich dopad na mesačný povrch. Američania sa prostredníctvom LRO a LCROSS (2009) vracajú k našej prirodzenej obežnici prakticky šesť rokov po tom, čo pozemské ďalekohľady, aj HST, márne hľadali vyvrhnutý materiál so stopami vody tesne po penetrácii mesačného povrchu sondou Lunar Prospector (1999). Časť spopolnených pozostatkov zosnulého vynikajúceho astronóma G. Shoemakera, ktoré sonda niesla vo svojich útrobách, sa vtedy zmiešala s mesačným prachom na kozmickom telese, kde kedysi plánoval budúce pristátia prvých ľudí.
USA je dosiaľ jedinou krajinou, ktorá vyslala ľudí na Mesiac, no rovnakú ambíciu na pilotované lety spoločne s Ruskom zdieľajú dnes krajiny, ktoré v časoch Apolla svoje prvé kozmické programy ešte len štartovali. Predovšetkým Ázia sa v posledných troch rokoch predviedla sofistikovanými družicami a vlastnými spoľahlivými nosičmi. Japonská Kaguja, čínska Chang´e (2007) a indická Chandrayaan (2008) nám vykreslili Mesiac v troch dimenziách pri doteraz nevídanom rozlíšení a geologickým prieskumom rozšírili mineralogickú mapu Mesiaca o nové prvky (U, Th). Sonda z Indie svojimi 11 úspešnými vedeckými experimentmi (v prístrojovom vybavení popri NASA a ESA bol zastúpený aj bulharský snímač radiácie) navyše dokázala, že 80 mil. vložených do indickej sondy „urobí tú istú robotu” ako pol miliardy US$ investovaných do americkej techniky. Po strate spojenia so Zemou ostala obiehať na selenocentrickej dráhe ako jediná zo spomínaných orbiterov, ktoré zanikli po navedení na mesačný povrch. Podobne ako európska sonda Smart (2006), ktorú tento osud postihol po trojročnej práci v oblasti nových technológií a lokalizácii miest, vhodných na pristátia budúcich misií.
K Mesiacu sa hodlajú vrátiť aj Rusi a to jednak cestou samostatných projektov (Luna Glob, 2012), ale dá sa očakávať ich zastúpenie aj v lunárnych programoch iných krajín. Potenciál a skúsenosti krajiny, ktorá má okrem pilotovaných letov prakticky všetky „mesačné” prvenstvá, sú zaujímavé hlavne pre Indiu a Čínu. Dnes je známe, že rusko–čínska spolupráca je predmetom 50 spoločných projektov (vrátane vyvíjanej čínskej orbitálnej stanice ) a spoločne s Indiou sa Rusko pripravuje umiestniť na Mesiaci 10m rádioteleskop, infraďalekohľad a lunochod – s využitím indických rakiet.
Je potrebné v závere pripomenúť, že prvé kroky v spoznávaní nášho vesmírneho suseda sme urobili pred 50 rokmi; v roku 1959 sovietske sondy Luna 1, 2 a 3 uskutočnili ako prvé: prelet okolo Mesiaca, dopad na jeho povrch a odfotografovanie jeho odvrátenej strany. Situácia je po 50 rokoch opäť podobná – tak ako v päťdesiatomdeviatom máme tu opäť súťaženie o Mesiac a možno desať rokov nás delí od doby, kedy na mesačnom povrchu opäť pristane ľudská posádka tak, ako Apollo 11 v roku 1969.
Mgr. V. Kolivoška