40 rokov v kozmickom výskume Marsu
Rokom 1971 sa v planetárnom výskume začína významná kapitola astronomického poznávania a kozmického napredovania. Po Mesiaci (Luna 1) a Venuši (Venera 1) mali sondy Mars potvrdiť líderskú pozíciu ZSSR v oblasti kozmického výskumu. Sovietska automatická sonda Mars 2 sa stala prvou umelou dužicou Marsu a štart prvej orbitálnej stanice Saljut 1 zachraňoval reputáciu Sovietov v oblasti pilotovaných letov v tom istom roku – a v čase, kedy americkí astronauti pravidelne lietali na Mesiac.
Dosiahnutie Marsu sa stalo pre obidve kozmické veľmoci obrovskou výzvou, ale už prvé lety naznačovali, že naše zbližovanie s touto planétou bude veľmi komplikované a strastiplné. Sonda Mars 2 (Mars 1 nedoletela k cieľu) prišla o svoju terénnu sekciu pre nedostatočné dobrzdenie nad povrchom. Pristávací manéver sondy Mars 3 bol zvládnutý lepšie, no nekvalitná, aj keď prvá panoramatická snímka povrchu bola veľmi nepresvedčivá.
Po počiatočnom neúspechu – Mariner 3 (1964) sa USA podaril prvý prelet okolo Marsu Marinerom 4 a vďaka Mariner 9 (1971) – prvej americkej sonde na orbite Marsu získala americká kozmická agentúra množstvo topografických dát planéty aj jej dvoch mesiacov. V roku 1973 boli na sovietskej strane zaznamenané štyri štarty (Mars 4, 5, 6 a 7) – štyri neúspešné pokusy o získanie dominantného postavenia vo výskume Marsu. Američanom k ďalšiemu napredovaniu dopomohol exploračný program s názvom Viking z roku 1975. V histórii jeden z najdrahších projektov tohto druhu (3 mld $US) vyslal na Mars dvojicu landerov-terénnych výskumných staníc, ktoré do roku 1982 úspešne odosielali na Zem množstvo seizmologických, meteorologických dát, výsledky chemických analýz aj obrazového materiálu.
V roku 1988 sa ZSSR snaží projektom Fobos zmeniť svoju zlú bilanciu vo výskume Marsu, ale opäť neúspešne. Ale podobné starosti už začínajú mať aj na druhej strane Atlantiku, po strate sondy Mars Observer za vyše 800 mil. $US v roku 1993. Svoje totálne zlyhanie museli pripustiť Rusi v 1996 roku, keď pre neschopnosť rakety Proton prekonať zemskú príťažlivosť sonda Mars 96 skončila na dne oceánu. Naopak šťastné okamžiky prežívajú v NASA; Mars Global Survayor (1996) zaznamenala indikátory o existencii vody v minulosti Marsu a Mars Pathfinder - Sojourner (1997) preukázal vynikajúcu schopnosť analyzovať cudzie prostredie v podobe pohyblivého manipulátora – prvého rovera na cudzej planéte. Zakrátko však navigačné chyby v riadení sa postarali o krach dvoch misií – Mars Climate Orbiter (1998) a Mars Polar Lander (1999) – potom, čo plánovaný vstup do riedkej atmosféry Marsu nezvládla ani japonská sonda Nozomi (1997).
Nové milénium NASA začína sériou úspešných projektov so skvelými výsledkami. Okrem množstva vedeckých dát sa sondy prepracovali aj k zásadným objavom: Mars Odyssey (2001 – prvá identifikácia vody na póloch), MER-Spirit a Opporunity (2003 – prvá identifikácia stôp po vode mimo pólov), Mars Reconnaissance Orbiter (2005 – prvé pozorovanie prebiehajúcich geologických zmien) a Phoenix (2008 – prvý fyzický kontakt s vodou a prvé pozorovanie padajúcich zrážok). Európsky projekt Mars Express (2003) rozšíril tento okruh objavov aj napriek havárii landera Beagle. Jeho merania z obežnej dráhy naznačujú možnosť rozsiahlych rezervoárov vody pod povrchom planéty.
Aj napriek tomu, že súčasný výskum doteraz nepreukázal žiadne stopy o existencii života na Marse, jeho poznávanie ostáva stále atraktívnou oblasťou. Pomáha nám nachádzať paralely aj odlišnosti s geologickou minulosťou našej Zeme a zároveň otvára možnosti ako zreálniť cestovanie a možno aj budúcu kolonizáciu Červenej planéty.