50 rokov poznávania kvazarov
V roku 1960 bol pozorovaný neznámy rádiový zdroj 3C 48, totožný s bodovým objektom modrej farby, ktorý sa podobal hviezde. Mal však iné spektrum než akákoľvek iná žiariaca hviezda. Neskôr v ďalších rokoch boli pozorované podobné objekty.
Američan holandského pôvodu Maarten Schmidt v roku 1963 pozoroval zdroj silného rádiového žiarenia 3C 273 v súhvezdí Panny a zistil, že tento zdroj má všetky čiary v spektre výrazne posunuté smerom do červeného spektra. Rýchlosti vzďaľovania zodpovedajúce z ich červeného posuvu však dosahujú neuveriteľné hodnoty, a často prekračujú 2/3 rýchlosti svetla. Takéto objekty nazývame kvazary (z angl. quasar – quasi-stellar radio source).
Kvazary boli kedysi považované za superjasné hviezdy, časom za hviezdam podobné objekty, no postupným objavovaním a pozorovaním podobných objektov sa zistilo, že kvazary sú obrovské zhluky hmoty okolo čiernych dier v jadrách galaxií. Tieto galaxie nazývame aj aktívnymi galaxiami. Čierne diery svojím pôsobením zohrievajú všetku túto hmotu do takej miery, že žiaria vo všetkých vlnových dĺžkach veľmi intenzívne. Celý proces vytvárania obrovského množstva energie je jednoduchý. Čierna diera vťahuje hmotu z akréčneho disku svojou gravitáciou po špirále, po ktorej prúdenie týchto horúcich plynov neustále zrýchľuje. Zrýchľovaním pohybu sa zvyšuje aj kinetická energia a teplota týchto plynov. Teplota dosahuje hraničné hodnoty niekoľkých miliónov °C v blízkosti horizontu udalostí (horizont udalostí – miesto kde čierna diera má už takú veľkú príťažlivosť, že ju nedokážu opustiť ani fotóny). Tieto aktívne galaxie sa prejavujú aj veľmi silnými výtryskami energie z akréčneho disku v osi otáčania galaxie.
Donedávna sa astronómovia domnievali, že kvazary sa môžu vytvoriť len v supermasívnych galaxiách, ktorých jadrá tvoria najväčšie čierne diery. V posledných rokoch však objavili aj slabšie kvazary v bežných špirálových galaxiách. Nespotrebúvajú však toľko medzihviezdnej hmoty ako tie veľké. Dodnes je známych okolo 180 000 kvazarov.
Kvazary poznávame už 50 rokov a stále o nich vieme len málo informácií, ktoré sú stále presnejšie a presnejšie. Všetky informácie sú závislé na pozorovacej technike. Najprv sa kvazary pozorovali ako veľmi jasné hviezdy, pretože sa dali pozorovať len ako svietiace body, časom sa však hlavne pomocou výkonných rádioteleskopov pozorovali aj laloky týchto aktívnych galaxií. Uvidíme, čo sa dozvieme o kvazaroch v budúcnosti.
Mgr. Michal Figura