Pluto – 10 rokov trpasličou planétou
V auguste tohto roku to bude už 10 rokov, čo Pluto opustilo rodinu planét Slnečnej sústavy. O jeho minulosti, ale aj o tom, ako je to s ním dnes sa dozvieme v nasledujúcich riadkoch.
Pluto objavil v roku 1930 na Lowellovom observatóriu v Arizone americký astronóm Clyde W. Tombaugh a následne bolo zaradené medzi planéty Slnečnej sústavy. V roku 1978 bol objavený prvý a najväčší mesiac Pluta – Cháron. Ďalšie dva mesiace Nix a Hydra boli objavené až v roku 2005. V roku 2011 ešte pribudol Kerberos a v roku 2012 bol objavený mesiac Styx.
Po zmene definície pojmu planéta na 26. valnom zhromaždení Medzinárodnej astronomickej únie v Prahe 24. augusta 2006 bolo Pluto zo spoločnosti planét vylúčené a bola ustanovená nová kategória telies – trpasličie planéty, kam bolo Pluto zaradené pod katalógovým číslom 134340. A aký je vlastne rozdiel medzi planétou a trpasličou planétou? Podľa definície zo spomínanej konferencie platí, že trpasličia planéta je teleso, ktoré spĺňa tieto podmienky: Obieha okolo Slnka. Má dostatočnú hmotnosť a gravitáciu na to, aby malo guľatý alebo takmer guľatý tvar. Nečistí okolie svojej dráhy od ostatných telies. Nie je satelitom planéty ani iného telesa Slnečnej sústavy. Teda jediný, ale podstatný rozdiel medzi definíciou planéty a trpasličej planéty je ten, že planéta musí čistiť svoje okolie od ostatných telies.
Na konferencii v Oslo 11. júna 2008 bola vytvorená definícia ešte ďalšej skupiny telies – plutoidov. Podľa nej je plutoid transneptunická trpasličia planéta podobná ostatným planétam Slnečnej sústavy. To znamená, že okrem splnenia kritérií pre trpasličiu planétu musí dané teleso zároveň obiehať okolo Slnka vo väčšej vzdialenosti ako Neptún. V súčasnosti medzi plutoidy zaraďujeme iba štyri objekty: Pluto, Eris, Makemake a Haumea.
14. júla 2015 k Plutu dorazila sonda New Horizons. Jej cesta sa začala už 19. januára 2006, kedy odštartovala z Mysu Canaveral na Floride. Na jej palube sa nachádzajú okrem iných zariadení optické prístroje, plazmové experimenty, detektor kozmického prachu a rádiové vybavenie na prieskum atmosféry. Sonda pri svojom obehu detailne nafotila povrch Pluta a niektoré útvary už dostali svoje neoficiálne názvy – môžeme tu nájsť napr. Tombaugh Regio, Lowell Regio, územia nazvané podľa kozmických sond – Sputnik Planum, Venera, Viking, Voyager, Pioneer Terra. Na mesiaci Cháron sú krátery pomenované (zatiaľ tiež neoficiálne) aj podľa postáv zo seriálu Star Trek – Kirk, Uhura, Spock alebo z filmu Hviezdne vojny – Skywalker a Vader Crater a aj povestný Mordor (známy z trilógie Pán Prsteňov).
Pluto je geologicky veľmi zaujímavé teleso, nájdeme tu snehové pláne, ľadovce, vysoké pohoria aj krátermi posiate rozsiahle oblasti. Zistilo sa, že Pluto má aj tenkú atmosféru z dusíka, metánu a oxidu uhličitého, ktorá siaha do výšky viac ako 1000 km.
Misia má pokračovať až do roku 2020. Počas tejto doby sa bude pohybovať oblasťou Kuiperovho pásu, kde bude skúmať zatiaľ neurčené transneptunické objekty.
Mgr. Andrea Pipková Leütterová