Antonín Bečvář
(10.6.1901 – 10.1.1965)
Antonín Bečvář sa narodil v rodine obuvníka Josefa a Kataríny Bečvářových v Starej Boleslavy. V roku 1917 sa celá rodina presťahovala do Brandýsa nad Labem. Už na gymnáziu začal prejavovať záujem o hudbu, prírodné vedy a fotografiu. Hral na husle a jeho veľkou láskou bol klavír, ktorý ho sprevádzal aj na Observatórium na Skalnatom Plese. 20. júna 1921 s vyznamenaním maturoval a v štúdiu pokračoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Rozhodol sa pre štúdium astronómie a klimatológie. 18. februára 1923 sa mu ako začínajúcemu astronómovi podarila fotografia súhvezdia Oriona a povzbudený úspechom zatúžil po vlastnom ďalekohľade. Bečvář bol veľmi všestranný človek a po jeho nástupe na univerzitu sa okolo neho začala formovať skupina ľudí s podobnými záujmami. U Bečvářových na dvore sa hrávali šachy, volejbal, vznikol tu aj tenisový kurt. V septembri 1922 Antonín Bečvář uskutočnil prvé meteorologické zápisy a položil tak základ meteorologických meraní, ktoré sa v Brandýse vykonávajú dodnes. V roku 1927 začali členovia astronomického krúžku kopať základy hvezdárne v Brandýse a v roku 1929 v nej Bečvář privítal návštevu členov Českej astronomickej spoločnosti. Po dokončení štúdií v októbri 1935 mu bolo ponúknuté miesto asistenta na Meteorologickom ústave univerzity Karlovej u prof. Stanislava Hanzlíka a tak sa presťahoval sa do Prahy. O rok neskôr mal príležitosť získať miesto na astrofyzikálnom observatóriu v Starej Ďale (dnes Hurbanovo), no Bečvář túto lákavú ponuku odmietol. V roku 1937 profesor meteorológie Alois Gregor odporúčal Bečvářa pre prácu štátneho klimatológa na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách. Už 3. mája bol Bečvář presťahovaný vo svojom novom domove, v hoteli Kriváň. Jeho veľkou túžbou bolo vybudovať novú hvezdáreň vysoko v horách, vybaviť ju najväčším ďalekohľadom v krajine, a to všetko na začiatku vojny. To bol sen, ktorému na začiatku ani sám nemohol uveriť.
V roku 1938 bol svet na počiatku 2. svetovej vojny. Observatórium v Starej Ďale bolo obsadené a veľká časť knižnice a 600 mm reflektor, vtedy najväčší v Československu, bol prevezený do Prešova, kde mala časom vzniknúť hvezdáreň. Tieto plány však Prešovu nevyšli, nakoľko sa objavil dr. Bečvář s konkurenčným projektom – Observatórium na Skalnatom Plese. V jednom z listov svojej spolupracovníčke Marii Hartmanovej z Brandýsa okrem iného píše: ... Dr. Duchoň z Prešova byl už několikrát zde u mě a se mnou na Skalnatém Plese a je nyní nadšen pro můj projekt. ...
Na jeseň v roku 1943 bol 600 mm reflektor inštalovaný Bečvářom a mechanikom Kissom v novučičkom Observatóriu na Skalnatom Plese, ktorého prvým riaditeľom sa stal práve Dr. Antonín Bečvář.
Najväčším Bečvářovým životným úspechom bolo vytvorenie hviezdneho atlasu Atlas Coeli 1950.0 Skalnaté Pleso, čím sa definitívne zapísal do dejín hviezdnej kartografie.
V roku 1951 ukončil svoje pôsobenie na Observatóriu na Skalnatom Plese, odovzdal funkciu riaditeľa a vrátil sa späť do Brandýsa nad Labem. V roku 1958 dokončil Atlas Eclipticalis, o dva roky Atlas Borealis a v roku 1964 Atlas Australis, ktoré zobrazujú severné a južné časti oblohy. Táto hviezdna trilógia obsahuje 80 listov, na ktorých je zachytených 325 000 objektov. Rozpracoval aj Atlas Coeli – Galacticus, ktorý sa mu však nepodarilo dokončiť.
Jeho životná cesta bola posiata ružami aj tŕním, čo je častý jav u ľudí mimoriadne tvorivých a cieľavedomých. Tak, ako zdolával vrcholy Vysokých Tatier, ktoré nesmierne obdivoval, snažil sa zdolávať aj svoje životné ciele, ktoré si sám určoval.
Zomrel vo veku 64 rokov 10. januára 1965 v Brandýse nad Labem.
Renáta Kolivošková