Jocelyn Bellová a pulzary
Meno Jocelyn Bellová je iste mnohým známe. Je to severoírska astronómka, ktorá ako mladá postgraduálna študentka na Univerzite v Cambridgei v Anglicku objavila v roku 1967 pulzary. Nobelovu cenu za tento objav však dostal vedúci jej doktorandskej práce Anthony Hewish.
Susan Jocelyn Bell Burnell (narodená 15. júla 1943 v Belfaste) sa o astronómiu sa zaujímala už od detstva čítaním odborných kníh a navštevovaním observatória v Armaghu. Po maturite študovala fyziku na Univerzite v Glasgove a rádioastronómiu na doktorandskom štúdiu na Cambridgskej univerzite.
Dva roky pracovala na stavbe rádioteleskopu pre pozorovanie kvazarov, ktorý v roku 1967 začal so systematickou prehliadkou oblohy. Dňa 28. novembra 1967 zachytila pulzujúci rádiový signál, ktorého zdroj bol neskôr identifikovaný ako pulzar. Pulzary sú rýchlo rotujúce neutrónové hviezdy vysielajúce usmernené pulzy žiarenia v pravidelných intervaloch.
V roku 1969 sa stala výskumnou pracovníčkou na univerzite v Southamptone v Anglicku.
Zaoberala sa štúdiom a pozorovaním vesmíru v oblasti gama žiarenia. Po vydaji (Burnellová) a narodení syna prispôsobovala svoju prácu potrebám rodiny. V roku 1974 prešla do Mullardovho laboratória pre vedecký výskum vesmíru a pracovala v oblasti röntgenovej astronómie.
V roku 1982 sa stala vedúcou výskumnou pracovníčkou Kráľovského observatória v Edinburgu. Pozorovala galaxie a bola zodpovedná za prevádzku Maxwelovho ďalekohľadu na Havaji. V roku 1989 dostala od Kráľovskej astronomickej spoločnosti v Londýne Herschelovu medailu za objav pulzarov. V rokoch 1991 - 1999 bola profesorkou fyziky na Verejnej univerzite v Milton Keynes v Anglicku. V roku 1999 absolvovala prednáškové turné v Austrálii s príspevkom Ženy vo vede. Bola tiež hosťujúcou profesorkou na Princetonskej univerzite v USA. V súčasnosti je vo Veľkej Británii jednou z najuznávanejších vedeckých osobností a v júli tohto roku oslávi okrúhle jubileum 70 rokov.
RNDr. Danica Jančušková