Galileo Galilei
(1564-1642)
Galileo Galilei sa narodil 15. februára 1564 v Pise. Už v 16-tich rokoch si mal vybrať zamestnanie, pričom jeho otec Vincenzo si veľmi prial, aby sa stal lekárom. Mladého Galilea však lekárstvo vôbec nenadchlo. O to viac a s veľkým nadšením sa venoval štúdiu prírodných vied. Dokonca už v 22 rokoch dokončil svoju prvú vedeckú prácu, ktorá sa nazývala „Malé hydrostatické váhy”. V roku 1589 bol menovaný profesorom univerzity v Pise, tej istej, v ktorej bol predtým poslucháčom. Tu sa mohol konečne osamostatniť a pokračovať vo vedeckej práci. Galilei otvorene vyvracal niektoré tézy Aristotelovej fyziky a uskutočňoval verejné pokusy, aby dokázal omyly tejto veľkej autority stredoveku. To sa však niektorým profesorom, zástancom Aristotela nepáčilo, a preto Galilei musel Pisu opustiť. V roku 1592 sa presťahoval do Padovy, kde sa stal profesorom tamojšej univerzity. V Padove rýchlo získal povesť jedného z najlepších profesorov. Na prednáškach bol však opatrný a nenapadal otvorene Aristotelovu fyziku, ani nevyzdvihoval Kopernikovo heliocentrické učenie. Najzaujímavejším obdobím jeho života z hľadiska astronómie boli roky 1609 – 1642 (t.j. až do sklonku jeho života). V auguste roku 1609 Galileo zostrojil ďalekohľad. Bol najlepším z jeho ďalekohľadov a je uschovaný v Múzeu vo Florencii. Ním uskutočňoval všetky svoje astronomické pozorovania. Ako prvý rozoznal hviezdy na Mliečnej ceste, ktorá sa javila voľnému oku len ako bledý pás. Pri pozorovaní ďalekohľadom sa ukázalo, že je to nesmierne množstvo hviezd. Začiatkom roku 1610 objavil štyri Jupiterove mesiace. Objavil údolia a hory na povrchu Mesiaca, pozoroval slnečné škvrny. Z pohybu slnečných škvŕn usúdil, že Slnko sa otáča okolo vlastnej osi. Objavil fázy Venuše, ktoré svedčili, že Venuša obieha približne po kruhovej dráhe okolo Slnka a že rovnako ako Zem a Mesiac nevydáva vlastné svetlo, ale iba odráža svetlo slnečné. Prvý pozoroval na Saturne záhadné výstupky (v skutočnosti išlo o Saturnov prstenec). Svoje úvahy o pozorovaniach ďalekohľadom uvádza Galilei v publikácii „Hviezdny posol”, ktorý bol skvelou obhajobou Kopernikovho učenia. Aj vďaka Galileovi bol v 17. storočí Kopernikov heliocentrizmus medzi vtedajšou pokrokovou inteligenciou veľmi populárny. Galilea zlomila ťažká choroba a tak zomiera v náručí svojho syna Vincenza a svojich najbližších žiakov Vivianiho a Torricelliho 8. januára 1642.
Keď hovoríme o význame Galilea, nedá sa nespomenúť význam a dopad Galileovej vedeckej práce na vývoj astronómie v Prešove. Jeho vplyv sa prejavil hlavne v období 17. storočia, keď v Prešove pôsobil Izrael Hiebner. Jeho pôsobenie v Prešove možno s určitosťou zaradiť do rokov 1661 – 1665. Práve tu v Prešove Hiebner opúšťa tradičný aristotelovský geocentrizmus a stáva sa heliocentristom obhajujúcim vedecké názory Kopernika, Keplera a Galileiho. Hiebner bol s veľkou pravdepodobnosťou v tom čase správcom observatória v Prešove. Súčasťou vybavenia prešovského observatória bol aj hvezdársky ďalekohľad. Hiebner práve vďaka pozorovaniam ďalekohľadom overoval najmä Galileiho nové objavy, čo značne ovplyvnilo jeho vedecký svetonázor. Možno ho teda považovať v tom čase za jedného z najpokrokovejších vedcov v Uhorsku, k čomu nie malou mierou, aj keď nepriamo prispel aj Galileo Galilei.
Renáta Kolivošková