Tadeáš Hájek z Hájku
(1.10.1525 – 1.9.1600)
Prvého októbra si pripomíname 490. výročie narodenia Tadeáša Hájka z Hájku. Hájek bol český prírodovedec, alchymista, lekár, astronóm, matematik a geodet, zároveň pôsobil ako profesor na Univerzite Karlovej v Prahe. Bol trikrát ženatý, mal troch synov a jednu dcéru.
V rokoch 1548 – 1549 študoval medicínu vo Viedni, štúdium dokončil v Prahe, kde sa v roku 1551 stáva magistrom. V roku 1554 pokračoval v štúdiu v Bologni, potom prešiel do Milána, onedlho sa však opäť vrátil do Prahy. Na univerzite prednášal matematiku a astronómiu až do roku 1558. Neskôr sa venoval lekárskej praxi. Bol osobným lekárom cisárov Maximiliána II. a Rudolfa II. V rokoch 1566 – 1570 pôsobil ako lekár pri vojsku v bitkách proti Turkom.
Cisár Rudolf II. menoval Hájka správcom alchymistických dielní. Jeho úlohou bolo podávať referencie, doporučenia, odhaľovať podvodníkov a dbať na správny chod práce. Na jeho podnet pozval Rudolf II. do Prahy J. Keplera a Tycha de Brahe.
V rokoch 1556 – 1563 ako prvý urobil trianguláciu pražského okolia (triangulácia je presné vymeriavanie plochy a výšok terénu pomocou sústavy trojuholníkov) a je spoluautorom mapy z roku 1563, ktorá sa ale stratila.
Zaviedol pozorovanie hviezd pri prechode poludníkom na určovanie ich súradníc, spresnil pojem paralaxy (miera vzdialenosti vesmírnych telies resp. uhol, pod ktorým dráhu určitého nebeského telesa vidno z jedného bodu). Medzi Hájkove diela patrí spis o kométach. Použitím jeho metódy Tycho de Brahe zistil, že kométy sú kozmické telesá a nie atmosferické úkazy, ako sa dovtedy verilo. Je autorom mnohých astronomických a lekárskych spisov. V roku 1572 vydal svoje pozorovania supernovy SN 1572 v súhvezdí Kasiopeja (známa aj ako Tychova nova).
Napísal aj učené pojednanie o pive (De cerevisia eiusque conficiendi ratione), ktoré vyšlo v roku 1585 a Hájek v ňom dospel k jednej z prvých teórii oxidácie.
Spolupracoval na herbári P. A. Mattioliho, preložil ho do češtiny a rozšíril časť zaoberajúcu sa chmeľom. V spolupráci s vtedajšími sládkami pozoroval proces výroby piva a vo svojom diele O pive, spôsoboch jeho prípravy, jeho podstate, silách a účinkoch popisuje technológiu výroby kvasu a piva. Nadčasovo sa zaoberal aj s problémami spojenými so spracovaním pivovarských odpadov a písal aj o zdravotných účinkoch piva.
Meno Tadeáša Hájka bolo umiestnené pod oknami Národného múzea v Prahe ako jedno zo 72 mien českej histórie. Po Hájkovi je pomenovaný mesačný kráter Hagecius a planétka 1995 Hajek.
Mgr. Andrea Pipková Leütterová