Gerard Peter Kuiper
(7.12.1905 – 23.12.1973)
G.P. Kuiper, narodený ako Gerrit Pieter Kuiper (7.12.1905, Harenkaspel, Holandsko – 23.12.1973, Mexiko, Mexiko) bol holandsko-americký astronóm. Narodil sa a študoval v Holandsku. V roku 1933 prišiel do USA a v roku 1937 sa stal americkým občanom. Kuiper objavil dva mesiace planét slnečnej sústavy, a to Mirandu, mesiac Urána a Nereidu, mesiac Neptúna. V roku 1944 objavil metánovú atmosféru na Saturnovom mesiaci Titan, v roku 1948 zistil, že atmosféra Marsu sa skladá z oxidu uhličitého. V rokoch 1947 až 1949 bol riaditeľom Yerkesovho a neskôr v rokoch 1957 až 1960 MacDonaldovho observatória, od roku 1960 vedúci ústavu Lunar and Planetary Laboratory. Zaoberal sa hlavne planetárnou astronómiou.
Predpokladal aj existenciu pásu kozmického materiálu za obežnou dráhou planéty Neptún, ktorý sa teraz nazýva Kuiperov pás, a ktorého existencia bola potvrdená. V 60. rokoch 20. storočia pomohol nájsť miesta pre pristátie lodí na Mesiaci pre program Apollo.
Planétka (asteroid) 1776 Kuiper, kráter Kuiper na Mesiaci a impaktné krátery na Marse a Merkúre sú pomenované po ňom.
Nachádza sa vo vzdialenosti 30 až 50 AU od Slnka. Je pomenovaný po astronómovi Gerardovi Kuiperovi, ktorý v roku 1951 navrhol teóriu o pôvode niektorých komét v bližšej oblasti ako Oortov oblak. Táto oblasť bola na jeho počesť nazvaná Kuiperov pás. Pretože však podobnú teóriu vyslovil o viac ako desať rokov skôr aj írsky astronóm Kenneth Edgeworth v roku 1940, niekedy sa do názvu pridáva aj jeho meno. Ide viac-menej o plochý disk, ktorý leží v rovine s ekliptikou a ktorý je vyplnený planétkami a kométami. Je to časť transneptúnskych telies.
Renáta Kolivošková