Ľudmila Pajdušáková
(29.6.1916 – 6.9.1979)
Koncom júna tohto roku si pripomíname 100. výročie narodenia významnej slovenskej astronómky a fyzičky Ľudmily Pajdušákovej. Narodila sa v Radošovciach pri Senci. Študovala na Reálnom gymnáziu v Kláštore pod Znievom, neskôr na súkromnom učiteľskom ústave a po skončení štúdia pôsobila ako učiteľka na viacerých ľudových a meštianskych školách. V roku 1944 začala pracovať ako technička v Štátnom observatóriu na Skalnatom plese. Popri práci študovala astronómiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v roku 1950 získala titul RNDr.
Venovala sa najmä pozorovaniu rojových meteorov. Jej zbierka, ktorá obsahuje vyše 11 000 meteorov na 10 000 snímkach, bola v tom období po harvardskej druhou najpočetnejšou na svete. Spolu s pracovníkmi observatória na Skalnatom Plese – Antonínom Mrkosom, Ľuborom Kresákom, Antonínom Bečvářom a Margitou Vozárovou–Kresákovou – systematicky pracovali aj na vyhľadávaní nových komét. Celkovo ich v rokoch 1946 – 1959 objavili 18, z toho 5 nesie jej meno – 1946 II Pajdušáková – Rotbart – Weber, 1948 V Pajdušáková – Mrkos, 1948 XII P/Honda – Mrkos – Pajdušáková , 1951 II Pajdušáková, 1954 II Pajdušáková.
Zaoberala sa aj slnečnou fyzikou, prejavmi slnečnej aktivity vo fotosfére a koróne. Publikovala viac než 20 pôvodných vedeckých prác, desiatky odborných prác a viac ako 100 prác vedecko–popularizačného charakteru. Napísala niekoľko kníh: Ako vznikla Zem; Podivuhodné úkazy na oblohe; Nekonečný vesmír; O Slnku a vzniku slnečnej sústavy; M. R. Štefánik; Hviezdy a jadrová energia; Zrodenie našej Zeme; Pred letom na Mesiac.
V rokoch 1958 – 1979 bola riaditeľkou Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici. Spolu s A. Mrkosom je spoluautorkou Fotografického atlasu hviezdnej oblohy, ktorý vznikol na Skalnatom plese. Podieľala sa na založení Slovenskej astronomickej spoločnosti (1959), ako aj astronomického časopisu Kozmos (1970), ktorý dodnes vydáva Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove. Venovala sa aj popularizácii astronómie - bola účastníčkou prednášok a besied po celom Slovensku, založila amatérske hnutie astronómov a zakladala ľudové hvezdárne a krúžky. V rokoch 1961 – 1963 bola členkou Svetovej rady mieru a v 1962 – 1974 predsedníčkou Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV. V roku 1967 bola zvolená za členku Medzinárodnej astronomickej únie.
Za svoju pracovnú činnosť bola ocenená Radom práce, Keplerovou a Koperníkovou medailou, získala Zlatú plaketu Dionýza Štúra za zásluhy v prírodných vedách a mnohé iné.
Zomrela 6. októbra 1979 vo Vyšných Hágoch.
Po nej je pomenovaný aj asteroid 1982 UJ2 (dostal meno 3636 Pajdušáková), ktorý objavil jej bývalý manžel Antonín Mrkos 17. októbra 1982 na juhočeskej hvezdárni Kleť.
Mgr. Andrea Pipková Leütterová