Ján Andrej Segner
(9.10.1704 – 5.10.1777)
J. A. Segner sa narodil 9. októbra 1704 v rodine exulanta, ktorého predkovia sa prisťahovali do Bratislavy v 16. storočí z Talianska. Latinský nápis na renesančnom dome na Michalskej ulici 7 informuje, že ide o Segnerovu kúriu a že sa tu narodil Ján Andrej Segner. Už na lýceu v Bratislave a Debrecíne prejavil záujem o medicínu a matematiku. V roku 1725 sa zapísal na lekársku fakultu univerzity v Jene, kde navštevoval aj prednášky z fyziky. V roku 1730 promoval na doktora medicíny, no už vtedy sa viac cítil fyzikom ako lekárom. V Jene pôsobil od roku 1732 ako riadny profesor matematiky a fyziky. Tam sa začala jeho vedecká dráha. Dvadsať rokov pôsobil v Göttingene, čo znamenalo vrchol jeho vedeckej kariéry. Vo vedeckých kruhoch bol známy ako vynikajúci pedagóg. Bol tiež autorom pútavých učebníc matematiky, fyziky a astronómie, ako aj vedeckých prác. V roku 1770 vydal obsiahlu knihu Einleitung in die Naturlehre (Úvod do prírodovedy), v ktorej sa zameral v 10 kapitolách predovšetkým na vlastnosti telies, rovnováhu, rovnováhu kvapalín a pod. Obsažnosť tejto knihy svedčí o Segnerovej genialite. V tom čase už bol členom Petrohradskej a Berlínskej akadémie vied a anglickej Kráľovskej spoločnosti. Od roku 1747 publikoval svoje práce z odboru hydrauliky.
Segner postrehol, že pokrok v matematike a fyzike nemožno dosiahnuť bez znalosti astronómie. Po návšteve kráľa Juraja II. v Göttingene (v roku 1748), ktorý podporoval myšlienku zriadenia hvezdárne, energicky urýchľoval jej výstavbu na jednej z göttingenských mestských veží. Hvezdáreň bola otvorená v roku 1750. Po odchode Segnera do Halle v roku 1754 stal sa jej riaditeľom astronóm Tobias Mayer. Po odchode do Halle Segnerove lekárske spisy už nevychádzali, ale jeho práce z matematiky, astronómie a fyziky vydával až do smrti. V Halle vydal svoje najvýznamnejšie a čo do rozsahu najväčšie dielo dvojzväzkové – Astronomické prednášky, prístupný návod k základnému poznaniu oblohy, Halle 1775. Segner ako lekár vypracoval aj zásady správneho regulovania krvného tlaku. Venoval sa aj optike a svoje názory na teóriu vzniku svetla vyjadril v diele De raritate luminis (O výnimočnosti svetla, 1740).
Záver jeho vedeckej činnosti predstavujú profesorské roky na univerzite v Halle, kde zastával mnohé akademické hodnosti a požíval úctu jedného z najvýznamnejších fyzikov 18. storočia. Ján Andrej Segner zomrel 5. októbra 1777 v Halle.
Segnerove zásluhy pripomína jeho socha v Bratislave na dunajskom nábreží, názvy ulíc v mestách, kde pôsobil, na jeho počesť vydané poštové známky, ale aj pomenovanie krátera na Mesiaci. Životné krédo Jana Andreja Segnera: Byť užitočný aj po smrti.
Renáta Kolivošková