František Xaver Zach
(1754 – 1832)
Mnoho rodákov zo Slovenska sa vyznamenalo v tom, či onom smere mimo hraníc svojej vlasti. Jedným z takýchto zatúlaných detí Slovenska bol aj František Xaver Zach (Ján František Zach), od ktorého smrti uplynulo 2. septembra už 180 rokov.
František X. Zach sa narodil 4. júna 1754 v Bratislave. Už na strednej škole prejavil mimoriadny záujem o prírodné vedy, najmä o matematiku. Na štúdiách vo Viedni sa začal zaujímať o astronómiu a rozhodol sa ju študovať v Anglicku. Na univerzite v Oxforde získal doktorát. V roku 1780 robil významné astronomické pozorovania – pozoroval opozíciu Marsu. Bol zakladateľom a riaditeľom hvezdárne na Seebergu pri Gothe (Nemecko). A už tu sa začala jeho skutočná vedecká činnosť. Zaoberal sa predovšetkým pohybom Slnka. V roku 1798 F. X. Zach zorganizoval vo svojej hvezdárni prvý medzinárodný astronomický kongres. V rokoch 1802 a 1805 pozoroval pri Marseille (Francúzsko) prechod Merkúru cez disk Slnka. V r. 1806 odišiel z hvezdárne. Na svojich cestách po Francúzsku a Taliansku sa zaoberal aberáciou a nutáciou hviezd. Venoval sa aj publikačnej činnosti. Zúčastnil sa na výstavbe hvezdární v Neapole a Luccale (Taliansko). Pôsobil aj v Ženeve, kde tiež založil hvezdáreň a od r. 1827 žil v Paríži, kde pracoval ako astronóm. Tu 2.9.1832 zomrel.
F. X. Zach bol členom vedeckých spoločností mnohých európskych krajín. Astronomickými prácami sa stal známym po celej Európe. Iniciatívne zasahoval aj do vedeckého života vo vlasti. Spolupracoval so slovenskými astronómami – Maximiliánom Hellom a Danielom Kmeťom. Po tomto významnom astronómovi a matematikovi je pomenovaný kráter na Mesiaci a planétka (999) Zachia, ktorú v roku 1923 objavil Karl Reinmuth.
archív HaP