| CHRONOLOGICKÝ PREHĽAD O DIANI V KOZMONAUTIKE | ||
| 1. národy | VÝVOJ OD STAROVEKU | |
| Grécko 4.stor.pr.n.l. | – Archytas v Grécku údajne skonštruoval jednoduchý parný reaktívny motor |
|
| Čína r.1232 | – prvý historicky overené použitie rakiet Číňanmi v boji s Mongolmi pred Pekingom – neskôr snaha o prvý pilotovaný let (Wan-Chu) |
|
| Taliansko r.1379 | – použitie rakiet pri dobývaní stredovekej pevnosti | |
| Rusko r.1717 | – prvá signálna raketa - s dostupom 1 km | |
| India r.1780 | – porážka anglických vojsk raketami domorodého vojska |
|
| 2. osobnosti | PRVÉ TEORETICKÉ PRÁCE | |
| 1540 – v knihe Pyrotechnika - V.Biringuccio popísal jednoduché dvojstupňové rakety 1591 – Nemec Johan Schmidlap popísal technológiu výroby rakiet s využitím pre ohňostroje 1609 – 1618 – J.Kepler publikoval tri základné zákony nebeskej mechaniky 1610 – knieža z Nassau v Anglicku navrhol raketu na tuhé palivo aj pre použitie pod vodou [1865 – J. Verne /Cesta na Mesiac - v tomto prípade sci-fi vízia sa v niektorých momentoch pozoruhodne zhoduje so skutočnosťou] 1945 – A. C. Clark publikuje v časopise Wireless World teóriu o možnosti umiestnenia družíc na geostacionárnu dráhu (na šírenie telekomunikač- ného signálu) |
||
| OTCOVIA KOZMONAUTIKY | ||
| K. Cilolkovsky ZSSR (1857 – 1935) – ako prvý formuloval rovnice popisujúce pohyb rakety; navrhol použitie kvapalných palív, umelých družíc a kozmických staníc, upozornil na preťaženie pri štarte a aerodynamický ohrev pri návrate do atmosféry H. Oberth Nem (1894-1989) – v r. 1923 publikoval prácu „Die Rakete zu den Planetenräumen“ (Raketou do vesmíru) R. Goddard USA (1882 – 1945) – ako prvý: konštruoval rakety na kvapalné palivo a navrhol stavbu viacstupňových rakiet, uplatnenie gyroskopov v riadení rakiet a použitie vedeckých prístrojov na palube družíc |
||
| KONŠTRUKTÉRI | ||
| W.V. Braun Nem/USA – v službách fašistického Nemecka vyvinul útočnú raketu V2, ktorou bol ostreľovaný Londýn, neskôr kľúčová osobnosť v projekte Apollo (1. let človeka na Mesiac) S.P. Koroľjov ZSSR – pôvodne vyhnanec, neskôr hlavný konštruktér a tvorca úspechov sovietskej kozmonautiky v čase jej zrodu |
||
| 3. udalosti | VÝVOJ PRED ZRODOM KOZMICKÉHO VEKU | |
| 1931 – bola v ZSSR oficiálne za počatá činnosť GIRD (Grupa Izučenija Raketnovo Dviženija) 1932 – do vedúcich pozícií v raketovom výskume sa dostávajú S.P.Koroljov a Wernher von Braun 1933 – v Anglicku bola založená Britská medziplanetárna spoločnosť (British Interplanetary Society) 1935 – R.H.Goddard vypustil gyroskopicky stabilizovanú raketu o hmotnosti 38 kg do výšky 2285 m 1937 – v Nemecku bolo neďaleko Peenemünde založené nové vojenské výskumné raketové stredisko 1942 – v Peenemünde sa začala skúšať prvá vojenská raketa stredného doletu V-2 (A-4) 1944 – prvé bojové nasadenie nemeckých rakiet V-2 1945 – do USA a a ZSSR sa dostali ukoristené rakety V-2 a nemeckí raketoví odborníci 1946 – boli v USA začaté práce na projekte mezikontinentálnej balistickej rakety (MX-774) 1947 – 14.10. americký pilot Charles Yeager prekonal rýchlosť zvuku na raketopláne X-1 1950 – v Paríži sa zišiel 1. medzinárodný astronautický kongres (jednal o založení Medzinárodnej astronautickej federácie IAF) 1951 – americké vojenské letectvo začalo vývoj medzikontinentálnej rakety Atlas (projekt MX-1593) 1954 – výbor pre Medzinárodný geofyzikálny rok sa obrátil na ZSSR a USA so žiadosťou o vypustení vedeckých prístrojov na umelých družiciach 1955 – akadémie vied USA a ZSSR oznámili, že hodlajú vypustiť umelé družice Zeme v rámci Medzinárodného geofyzikálneho roku – začali sa vesmírne preteky |
||
| ÉRA LETOV DO VESMÍRU | ||
| Koniec 50-tych rokov: ZSSR a USA – preteky o vypustenie prvej družice Zeme, prvé pokusy o družicu Mesiaca, prelet a dopad na Mesiac |
||
| 1957 | – Sputnik 1 – 4. október 1957 (ZSSR, Sputnik) – 1. družica Zeme Sputnik bol vypúšťaný do r. 1999 ako družice Zeme, mesačné a planetárne sondy – nosičmi: Sputnik, Sojuz, Vostok, Molnija. |
|
| 1958 | – Explorer 1 (USA,Juno) – 1. február 1958 – 1. americká družica Zeme Explorer – vedecké družice Zeme zamerané prevažne na meranie radiácie v kozme; nosiče: Juno, Scout X1, Delta Explorer 1 – dopomohol k objavu Van Allenových radiačných pásov Zeme Sondy Pioneer skúmali Mesiac, medziplanetárnu hmotu aj veľké planéty; nosiče Thor, Juno, Delta, Atlas |
|
| 1959 | – Luna 1 (ZSSR, Vostok) (↓↓1966,1970,1972,1976) – pokus o dopad Luna – séria 24 sond štartujúcich do roku 1976, z toho 15 úspešných; nosiče- Vostok, Molnija, Proton Luna – 1. sonda ktorá zapaľovala pohon na orbite, využívajúc tzv. parkovaciu dráhu Vanguard 3 – družica sa na orbit dostala s neodpojeným posledným stupňom rakety – registrovala hustoru mikrometeoritov a merala zemskú magnetosféru Explorer 6 – skenovanie povrchu Zeme TV kamerou prinieslo snímky s pomerne nízkou kvalitou E7 – detekoval slnečné žiarenie a mikrometeority Discoverer – s návratovým modulom/ vypúšťané do roku 1972) |
|
| 60-te roky: Prvé lety k Venuši (Mariner- Venera) a Marsu (Mars-Mariner), preteky o prvenstvo pri vstupe človeka do vesmíru (Vostok, Voschod – Mercury) a na Mesiac (Gemini, Apollo) |
||
| 1960 | – Luna 1960A (ZSSR) - pokus o prelet okolo Mesiaca (zničená pri štarte) Sondy Marsnik – prvé sovietské sondy Marsu vypúšťané nosičmi Sputnik Družice Tiros boli vypúšťané do roku 1966 - nosičmi: Thor, Delta, Atlas † 120 ľudí zahynulo výbuch rakety na kozmodróme Bajkonur (ZSSR) |
|
| 1961 | – Sputnik 7 (ZSSR) - 1. sovietsky pokus o dopad na Venušu PILOTOVANÉ LETY
– program Vostok (ZSSR) Vostok 1 – J. Gagarin (↓1968) – 1. človek vo vesmíre (na obežnej dráhe) – 12.4. (↓1962,1963, 1980) Sondy Venera boli vypúšťané do r. 1983 -nosičmi Molnija a Proton Venera 1 – prelet okolo Venuše so vzdialenosti menej ako 100 000 km (↓1962) Sondy Ranger (R1- po nezapálení 3. stupňa/Agena ostal na parkovacej dráhe/Zem a neskôr zanikol v atmosfére) – výskum Mesiaca, do r. 1965 Mercury – program prvých amerických pilotovaných letov do vesmíru; nosiče – (suborbitálny) Redstone, Atlas E7 – detekoval slnečné žiarenie a mikrometeority † kozmonaut Bondarenko (ZSSR) tragicky zahynul pri pozemných skúškach keď, neopatrnosťou sám spôsobil požiar kabíny 25. 5. – americký prezident J.F. Kenedy vyzýva národ a kongres k spoločnému úsiliu na dosiahnutie veľkého cieľa – pristátie človeka na Mesiaci ešte pred koncom šesťdesiatych rokoch |
|
| 1962 | – Ranger 3 (USA) - pokus o dopad na Mesiac – Vostok 3 – A. Nikolajev – 1. pokus o prvý skupinový let (s Vostok 4) (↑1961↓1963,1980) Mariner - sondy na výskum Venuše, Marsu a Merkúra – do r. 1973; nosič : Atlas Agena Mariner 2 – prelet okolo Venuše vo vzdialenosti 34 000 km (↑1961) – 1. vedecké merania Venuše Kozmos 1- 1. z početnej série družíc a sond, vypúšťaných a využívaných dodnes na vedecké, komerčné i vojenské účely; nosiče : Kozmos, Vostok, Voschod, Sojuz, Proton Mars - sondy boli vypúšťané do r. 1996 - nosičmi Molnija a Proton. Šéfkonštruktér Koroljov plánuje pre let k Mesiacu postaviť Vostok Ž –lunárnu loď, ktorá by bola zostavená na zemskom orbite (↓1964) |
|
| 1963 | – Sputnik 25 (ZSSR) - pokus o pristátie na Mesiaci – Vostok 5 – V. Bykovskij; 2. pokus o skupinový let (s Vostok 6; ↑1962) (↓1965) Ukončenie programu Mercury – nespoľahlivosť techniky si vyslúžila veľmi kritickú správu NASA na adresu dodávateľských firiem. |
|
| 1964 | – Ranger 6 (USA, Atlas ) - dopad na Mesiac (nefunkčné kamery) PILOTOVANÉ LETY – program Voschod (ZSSR) – prvé viacmiestné pilotované lode Zond - sondy boli vynášané do r. 1970 - nosičmi Molnija a Proton. Zond 2 – úspešné testy plazmových motorov Koroljov navrhuje v koncepcii letov na Mesiac využitie novej lode (↑1962) – Sojuz |
|
| 1965 | – Ranger 8 (USA) - dopad na Mesiac PILOTOVANÉ LETY – Voschod 2 (↑1964) – P.I. Beljajev a A..A. Leonov – 1. výstup do otvoreného vesmíru Gemini (USA/medzistupeň Mercury a Apollo; nosič-Titan) – zameraný na manévrovanie kozmických lodí na zemskom orbite (stretávanie, spájanie lodí a výstup astronautov do otvoreného priestoru - EVA) Geminy 5 prekonal skoro 8-dňovým letom 5-dňový let Vostoku 5 (↑1963) Gemini 6A a 7 uskutočnili 1. skutočné priblíženie dvoch lodí (skupinový let; ↑1963,1962) Gemini 8 (r.1966) uskutočnil 1. spojenie umelých telies na obežnej dráhe - s telesom Agena † Pri požiari po vznietení hydraulickej tekutiny z balistickej rakety Titan 2 počas prác v raketovom sile v americkom štáte Arkansas zahynulo 53 ľudí |
|
| 1966 | – Luna 9 (ZSSR) (↑1959↓1970,1972,1976) - 1. pristátie na Mesiaci ↓ PILOTOVANÉ LETY – Gemini - 5 letov (8-12/ posledný let programu Gemini - zhodnotenie) Sondy Surveyor boli vynášané do r. 1968 - nosičom Atlas Centaur. Úmrtie konštruktéra S. Koroljova (↑udalosti, osobnosti) |
|
| 1967 | – Lunar Orbiter 3 (USA) - 3. americká družica Mesiaca ↓ PILOTOVANÉ LETY – začiatok éry lodí Sojuz (ZSSR / Rusko; nosič – Sojuz) †Sojuz 1 – kozmonaut Komarov zahynul pri dopade návratového modulu (↑1964↓1971) †Apollo 1 – astronauti Grissom, White (↑1965), Chaffee zahynuli následkom požiaru kabíny Apolla pri pozemných skúškach. 10.10.1967 vstúpila do platnosti Zmluva o mierovom využívaní vesmíru |
|
| 1968 | – Surveyor 7 (USA, Atlas) - 5. americké pristátie na Mesiaci (↓1969,1972↑1967,1966) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz - 1 let (3) 27. 3. tragicky zahynul J. Gagarin (letecké nešťastie) |
|
| 1969 | – Venera 5 (ZSSR) - sonda Venuše – Venera 6 (ZSSR) - sonda Venuše – Zond 1969A (ZSSR) - pokus o prelet okolo Mesiaca a návrat (zničená pri štarte) – Luna 1969A (ZSSR) - pokus o vozidlo na Mesiaci (zničená pri štarte) – Zond L1S-1 (ZSSR) - pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte) – Mariner 6 (USA) - prelet okolo Marsu – Mariner 7 (USA) - prelet okolo Marsu ...usa ↓1971,1975,1992,1996,1998,1999,2001,2003,2005,2007↑↑1964) – Mars 1969A (ZSSR) - pokus o družicu Marsu (zničená pri štarte) – Mars 1969B (ZSSR) - pokus o družicu Marsu (zničená pri štarte) – Luna 1969B (ZSSR) - pokus o návrat vzoriek z Mesiaca (zničená pri štarte) – Luna 1969C (ZSSR) - pokus o návrat vzoriek z Mesiaca (zničená pri štarte) – Zond L1S-2(ZSSR) - pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte) – Luna 15 (ZSSR) - dopad na Mesiac – Zond 7(ZSSR) - 3. prelet okolo Mesiaca s návratom na Zem (↑1968↓1969,1970) – Kozmos 300 (ZSSR) - pokus o návrat vzoriek z Mesiaca – Kozmos 305 (ZSSR) - pokus o návrat vzoriek z Mesiaca – 1. nevydarený štart superrakety N1 (ZSSR) - 22.2.1969 PILOTOVANÉ LETY – Sojuz - 5 letov (4-8) 3. 7. 1969 - 2. pokus o štart rakety N1 v prípravach ZSSR v pilotovaných letoch na Mesiac Luna 15 - v čase obletov Mesiaca bola NASA uistené o tom, že sonda nebude prekážať letom Apolla a nasledne bola navedená na povrch Mesiaca. Zond (nepilotované lode Sojuz) 7 – lety okolo Mesiaca s návratom svedčili o prípravách pilotovaných letov ZSSR na Mesiac |
|
| 70-te roky : prvé orbitálne stanice (Saljut), záverečné (pilotované) lety Apolla na Mesiac, lety na Mars (Viking) a k veľkým planétam (Voyager) | ||
| 1970 | – Luna 1970A (ZSSR) - pokus o návrat vzoriek z Mesiaca (zničená pri štarte) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz - 1 let (9) NOAA – prvá zo série meteorologickách družíc (popri GOES) štartujúcich od roku 1975 Zond 8 - posledný let v sérii príprav ZSSR na pilotované lety na Mesiac |
|
| 1971 | – Mariner 8 (USA) - pokus o prelet okolo Marsu (zničená pri štarte) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz - 2 lety (10,11) – začiatok éry letov Sojuzu k vesmírnym staniciam 27. 6. 1971 – 3. (posledný) pokus o štart N1 v prípravach ZSSR v pilotovaných letoch na Mesiac † Sojuz 11 – 1. výstup na palubu orbitálnej stanice - tragický koniec letu Orbitálne stanice Saljut (1-7) boli vynášané nosičmi Proton - do r. 1982 |
|
| 1972 | – Luna 20 (ZSSR) - 5. sovietske pristátie a 2. návrat vzoriek z Mesiaca (↑1970↓1976) PILOTOVANÉ LETY – Apollo 16 - 5. pristátie ľudí na Mesiaci /10. americké pristátie Pioneer 10 – nesie plaketu s Posolsvom iným civilizáciam – vyobrazenie muža a ženy a naznačenie polohy Zeme (autor: C. Sagan) Saljut 2-pre haváriu nebol vypustený (↓1973,2007) 4. (posledný) neúspešný štart sovietskej superrakety N1 na pilotované cesty na Mesiac (↑1969) Cena za Apollo - 25 mld$US z roku 1969 (v prepočte asi 136 mld$US pre rok 2007). |
|
| 1973 | – Luna 21/Lunochod 2 (ZSSR, Proton) – 6. sovietske pristátie a 2. vozidlo na Mesiaci (↑1970) PILOTOVANÉ LETY – Saljut 2 (Almaz 1) - sovietska orbitálna stanica (vojenský projekt) (↑1972,1971↓1974,1976,1977,1982) Pioneer 11 – nesie plaketu s Posolsvom iným civilizáciam (↓1977,2006,2007) – vyobrazenie muža a ženy a naznačenie polohy Zeme (autor: C. Sagan) |
|
| 1974 | – Luna 22 (ZSSR) – 5. sovietska družica Mesiaca PILOTOVANÉ LETY – Saljut 3 a 4 – sovietske orbitálne stanice; (Sajlut 3 = Almaz 2 – vojenský projekt) (↑1973, 1972,1971↓1976,1977,1982) |
|
| 1975 | – Venera 9 (ZSSR) (↑1970,1967,1965,1961↓↓1981,1983) PILOTOVANÉ LETY – projekt Sojuz (19) – Apollo (ASTP / AS-210) – 1. sovietsko – americké vesmírne stretnutie Viking 1 a 2 - celkovými nákladmi 3 mld US $ sa stal najnákladnejším programom v planetárnom výskume Sojuz /Apollo – na zemskom orbite došlo k spojeniu kozmických lodí ako symbol snahy spoločne využívať vesmír na mierové účely (↓↓ 1995 ). |
|
| 1976 | – Helios 2 (NSR, Titan Centaur/USA) - najväčšie priblíženie k Slnku PILOTOVANÉ LETY – Saljut 5 (1976-1977/zánik 1977) – sovietska orbitálne stanica (vojenský projekt Almaz 3), (↑1974, 1973, 1972,1971↓1977,1982) Meteosat 1 – prvá zo série európskych meteo-družíc - 1981, 1988,1989,1993,2002,2005 |
|
| 1977 | – Voyager 2 (USA, Titan Centaur) – 1. prelet okolo Uránu , 1. prelet okolo Neptúna PILOTOVANÉ LETY – Saljut 6 (1977- 1981/ zánik 1982) – sovietska orbitálna stanica (↑1976,1974, 1973, 1972,1971↓1982) Saljut 6 – 1. orbitálne stanica s dvoma spojovacími uzlami Voyager 1 a 2 – na palubách sa nachádza medený pozlátený disk s analógovým záznamom obrazov, hudby a zvukov Zeme (↑1973↓2006,2007); momentálne sa sondy nachádzajú na únikovej dráhe zo SS (↓2006↑1973,1972); projekt stál 1 mld US$ |
|
| 1978 | – Pioneer Venus 1 (USA) - družica Venuše PILOTOVANÉ LETY – Sojuz - 6 letov (27-31) (Sojuz 28, Saljut 6) – 1. čs. kozmonaut, 87. človek vo vesmíre – Čech, V. Remek - 1. neamerický a nesovietsky kozmonaut Magion 1 – začiatok série vedeckých družíc, od r. 1989 vypúšťaných už len Českou republikou -1989, 1991, 1995, 1996; nosiče : Kozmos, Molnija /Rus. |
|
| 1979 |
– 1. štart novej európskej rakety Ariane 1 – Sojuz - 2 lety (32,33) Ariane 1 spolu absolvovala 11 štartov, z toho 2 zlyhania |
|
| 80-te roky : vesmírne raketoplány, nová modulárna orbitálna stanica (MIR), výskum Venuše (Venera, Vega) a Jupitera (Galileo), lety ku Halleyovej kométe (Vega) | ||
| 1980 | – Rohini 1 (India, SLV) – 1. indická družica Zeme PILOTOVANÉ LETY – Rohini 1 (India, SLV) – 1. indická družica Zeme † 48 armádnych špecialistov zahynulo pri výbuchu rakety Vostok (↑1963,1962,1961) 2M na kozmodróme Pleseck (ZSSR) |
|
| 1981 | – Venera 13 (ZSSR) ( ↑1975,1970,1967,1965,1961↓1983) 5. sovietska družica a 7. sovietske pristátie na Venuši, 1. odber a skúmanie vzoriek horniny PILOTOVANÉ LETY – Sojuz - 2 lety (39,40 – posledný let k Saljut 6) |
|
| 1982 | – Glonass 1 (ZSSR/Proton) – 1. družica orbitálneho segmentu pozičného systému (↑1978↓2000,2005) Glonass PILOTOVANÉ LETY – Saljut 7 (1982-1986/zánik 1991) - posledná sovietska orbitálna stanica tohto typu |
|
| 1983 | – Venera 15 (ZSSR) (↑1981,1975,1970,1967,1965,1961) 7. sovietska družica Venuše – 1. radarová mapa Venuše ...↓1984,1989,2005) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz T – 3 lety (8-10/1) Sojuz T10/1 – havária - pôvodne striedajúca posádka letiaca na Saljut 7; asi 1min pred štartom bola automatickým záchranným systémom oddelená loď od nosnej rakety (s preťažením 15G) – pre požiar nosnej rakety Sojuz |
|
| 1984 | – Vega 1 (ZSSR, Proton) - balónová sonda a 9. sovietske pristátie na Venuši PILOTOVANÉ LETY – Sojuz T – 3 lety (10-12) 1. štart Ariane 3 (EÚ; spolu 11 štartov, z toho 1 zlyhanie) |
|
| 1985 | – FotonN1 (ZSSR, Sojuz U) – na geocentrickej dráhe; biologické experimenty PILOTOVANÉ LETY – Sojuz T – 2 lety (13,14) Foton N1 – prvý zo série družíc s návratovým pretlakovým kontajnerom na biologické vzorky Sojuz T13 – úlohou bolo odstrániť závažnu poruchu na Saljut 7 (stanica bola bez prúdu) a loď sa spájala po 1. raz s nekomunikujúcim objektom |
|
| 1986 | – štart 1. modulu vesmírnej stanice MIR (1986-2000),(ZSSR/Rus) – nosič: Proton PILOTOVANÉ LETY – Sojuz T – 1 let (15); 1. prelet medzi dvoma vesmírnymi stanicami – z MIRu na Saljut 7 a zároveň posledný pobyt na stanici Saljut 7 1. štart Ariane 2 ( EÚ; spolu 6 štartov, z toho 1 zlyhanie) †7-členná posádka raketoplánu Challenger zahynula |
|
| 1987 | PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 3 lety; 2,3 (s účasťou sýrskeho kozmonauta na MIRe) a 4 Energia (nosnosť 90t) – let čiastočne úspešný- užitočné zaťaženie Poljus nedosiahlo obežnú dráhu (↓1988) |
|
| 1988 | – Fobos 1 (ZSSR, Proton) - pokus o družicu Marsu a pristátie na Fobose PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 3 lety; 5 (s účasťou bulharského), 6 (afgánskeho) a 7 (francúzskeho kozmonauta na MIRe) Fobos 1 – medzinárodný projekt zo zastúpením prístrojov z : ČSSR, Švédsko, Rak, NSR, Fra, Fínsko, Maďarsko,NDR Sojz TM 7 - 1. štart kozmonauta z prostredia mimo socialistických a spriatelených krajín na palube sovietskej pilotovanej lode J.L. Chrétien, Francúzsko 1. štart Ariane 4 (EÚ; zo 116 celkových štartov bolo 113 úspešných) Buran – automatický letový režim – jediný štart, na obežnej dráhe strávil 3 h Energia - na obežnú dráhu vyniesla raketoplán Buran ↑ (↑1987) |
|
| 1989 | – Magellan (USA, Atlantis) - družica Venuše (↓2005↑1984,1978,1975) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 1 let (8) |
|
| 90-te roky : orbitálny ďalekohľad HST, výskum Slnka (Ulysses, SOHO), výskum Saturna (Cassiny-Huygens), séria (ne)úspešných sond na výskum Marsu, prvé pristátie na planétke (NEAR), prvá identifikácia vody na Mesiaci (Clementine1), začiatok vo výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, 1. slovenský kozmonaut | ||
| 1990 | – Hiten (Jap, M3S) – 1. japonská (↓2007) družica Mesiaca (dopad na povrch) ...↑1966↓2003,2007,2008) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 3 lety (9-11); TM11 – na palube MIRu jap . novinár (T. Akijama) |
|
| 1991 | – Compton (USA, Atlantis) – zaznamenávanie zdrojov tvrdého žiarenia (↓1999,2002,2004,2008) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 2 lety;12 (s účasťou 1.anglického (kozmonautky) / H. Sharmenovej) a 13 (kazažškého a rakúskeho kozmonauta na MIRe) Sojuz TM 13 a14- lety k stanici MIR bol v znamení širokej medzinárodnej vedeckej spolupráce |
|
| 1992 | – Geotail (Jap, Delta) – pozorovanie Slnka (↑1990,1976,1974↓ 1994, 1995,1996,1997,1998, 2006,2007,2009) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 2 lety ;14 (s účasťou 1.nemeckého) a 15 (2. francúzskeho kozmonauta na MIRe) Mars Observer - strata sondy pre chybu palivového systému . K vzbúre vojakov základnej služby došlo 25. 2. na Bajkonure |
|
| 1993 | – Topex-Poseidon (EÚ, Ariane) - na geocentrickej dráhe; 1. oceánografická družica (↓1998,1999,2001,2002,2004,2008,2009) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 2 lety; 16 a 17 (s účasťou v poradí 3. francúzskeho kozmonauta na MIRe) |
|
| 1994 | – Wind (USA, Delta) – na geocentrickej dráhe; výskum Slnka (↑1992,1990,1976,1974↓1995,1996,1997,1998, 2006,2007,2009) – Sojuz TM – 3 lety ;18, 19 (s účasťou v poradí 2. kazažského) a 20 Wind – program koordinovaný na Polar, Cluster a SOHO Absolútny rekord v dĺžke kozmického letu - ruský kozmonaut Valerij Poljakov prežil na stanici Mir v období 1994-95 bez prerušenia celkovo 437 dní |
|
| 1995 | – SOHO (USA/ EÚ, Atlas/USA) – veľké slnečné laboratórium (↑1994,1992,1990,1976,1974↓1996,1997,1998, 2006,2007,2009) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 2 lety; 21(s účasťou 1. amerického astronauta) a 22 (3. nemeckého kozmonauta na MIRe) Sojuz TM21 -1. š t a r t amerického astronauta na palube sovietskej kozmickej lode a 1. pobyt Američana na sovietskej orbitálnej stanici ... ↑1975) STS 71 - 1. pripojenie amerického raketoplánu k stanici MIR (ATLANTIS) ... ↑ 1975) |
|
| 1996 | – Polar (USA, Delta) – na geocentrickej dráhe; meranie zemskej magnetosféry (↑1995,1994,1992,1990,1976,1974↓1997,1998, 2006,2007,2009) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 2 lety; 23,24(za účasti 4.francúzskeho (kozmonautky) na MIRe) Mars 96 – strata sondy pre poruchu 3. stupňa nosnej rakety; po troch obletoch Zeme sa zrútila do Pacifiku 1. štart Ariane 5 (EÚ) (↑1979) – neúspešný; pri vynesení štvorice sond Cluster /EÚ- Nemecko (500 mil $US; meranie zemskej magnetosféry); zničené sondy boli nahradené druhou sériou sond a na orbit ich vyniesla ruská raketa Sojuz v roku 2000 |
|
| 1997 | – Cassini-Huygens (USA /EÚ, Titan/USA) - 1. družica Saturnu (↑1973) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 2 lety ; 25 (za účasti 4.nemeckého kozmonauta na MIRe),26 Zrážka MIRu s ruskou nákladnou loďou Progress (vplyvom preťaženia lode a zlyhania vlastného navigačného systému) 1. úspešný štart Ariane 5 (EÚ) |
|
| 1998 | – Lunar Prospector (USA, Athena) – 9. americká družica Mesiaca (dopad na povrch) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 2 lety; 27(za účasti 5. francúzskeho kozmonauta na MIRe), 28 Lunar Prospector - nevydarený pokus identifikovať teleskopmi stopy vody po dopade sondy na povrch v závere misie; na palube bolo umiestnené púzdro s časťou spopolnených pozostatkov G. Shoemakera, astronóma, ktorý sa podieľal na výbere miest na pristátia Apolla. Mars Climate Orbiter – sonda zhorela v atmosfére Marsu pre zlé navádzanie (zámena metrických a anglických mier) Deep Space 1 (New Millennium Programm) – 1. využitie ionového pohonu (↓2003,2007, 2009 ). Trace - raketový nosič Pegasuus štartuje ako jediná kozmická raketa z podvesu (upraveného dopravného )lietadla |
|
| 1999 | – Mars Polar Lander /Deep Space 2 (USA, Delta) - pokus o pristátie na Marse PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 1 let; 29 (za účasti slovenského kozmonauta na MIRe) Mars Polar Lander – neriadený dopad pre navigačnú chybu pri zadávaní parametrov pristávania 1. slovenský kozmonaut – Ing. Mjr. I. Bella (Sojuz TM-29) -posledný zahraničný kozmonaut na palube MIRu pred jeho opustením a zánikom. |
|
| začiatok nového milénia: hľadanie extrasolárnch planét (CoRoT), ďalšie prevádzkové testy ionového pohonu -↑1998; Smart, Dawn, Hayabussa, Goce), rovery MER na Marse , zánik MIRu a budovanie ISS, prvé komerčné lety s vesmírnymi turistami, prvé pilotované lety Číny, ústup raketoplánov a prevaha Sojuzov v osobnej aj nákladnej doprave pre ISS, ázijske krajiny pri kozmickom výskume Mesiaca, prípravy USA na obnovenie pilotovaných letov raketami, prekročenie počtu 500 pri vstupe ľudí do vesmíru |
||
| 2000 | – Cluster (EÚ, Sojuz Fg/Rus) - štvorica sond na meranie zemskej magnetosféry (↑1996) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 2 lety ;30 (posledný let k stanici MIR) a 31 (let k ISS -1. stála posádka ISS) na projekt Cluster nadviazal v rámci spolupráce čínsky program Double Star (↓2003,2004) |
|
| 2001 | – 2001 Mars Odyssey (USA, Delta) – 5. americká družica Marsu PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 2 lety; 32 (1. doprava vesmírneho turistu na ISS) a 33 (za účasti francúzskej kozmonautky na ISS) 1. vesmírny turista – D. Tito (USA) – 1. vesmírny komerčný let s človekom |
|
| 2002 | – CONTOUR (USA, Delta) - pokus o prelet okolo 3 komét (↑1984) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TM – 1 let; 34 (2. doprava vesmírneho turistu - M. Shuttleworth/JAR) Contour – po prerušení spojenia s riadiacim centrom boli teleskopom Spacewatch na Kitt Peach pozorované úlomky sondy |
|
| 2003 | – Hayabusa (Jap, M5) - 2.pristátie (↑1996) a plánovaný návrat vzoriek z planétky/ ionový pohon MPH (↓2004,2005,2007↑1999,1998,1996,1985,1984,1978) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TMA – na lety k ISS – 2 let y ( 2 , 3 ) † 21 ľudí zahynulo pri skúškach rakety VLS na pevné palivo na kozmodróme Alcantara (Brazília) † 7-členná posádka raketoplánu Columbia zahynula |
|
| 2004 | – Rosetta (EÚ, Ariane5) – kľúčový program ESA pre výskum medziplanetárnej hmoty PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TMA – 2 lety ( 4, 5) Genesis – nevydarený návrat s kontajnerom vzoriek slnečného vetra (↑ r.2001) |
|
| 2005 | – Deep Impact (USA, Delta) – 1. dopad na kométu ( (Tempel 1) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TMA – 2 lety 6, 7 (3. doprava vesmírneho turistu na ISS – G.Olsen /USA) CryoSat (Nem, Rokot/Rus) – nevydarený pokus umiestniť sondu na výskum polárnych ľadovcov – na orbit (pre haváriu nosiča) ↓2010 |
|
| 2006 | – New Horizons (USA, Atlas5) – 1. prelet okolo Pluta/Cháronu a smerovaná do Kuiperovho pásu na heliocentrickej únikovej dráhe (↑1977,1973,1972) PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TMA – 2 lety; 8,9 ( 4. doprava vesmírného turistu na ISS – New Horizons – na palube: mikročipy s menami amerických obetí vietnamskej vojny, časť spopolnených pozostatkov C. Tombaugha – objaviteľa Pluta a vzorka materiálu orbitálneho lietadla Space Ship One. (↑1977,1973,1972↓2007). 1. v New Frontiers program |
|
| 2007 | – Phoenix (USA, Delta) - výskum polárnych čiapočiek Marsu landerom PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TMA – 2 lety; 10 (5. doprava vesmírného turistu na ISS - Phoenix – na palube disk (↑2006,1977,1973,1972) s odkazmi na pozemské diela inšiprované Marsom. - vážne poškodenie štartovacej plošiny Sea-Launch pri výbuchu rakety Zenit 3SL (↑ 1999) - zostrelením vlastnej (meteorologickej) družice Čína po prvý raz preukázala schopnosť vyvíjať kozmické zbrane |
|
| 2008 | – Chandrayaan 1 (India, PSLV) - mapovanie povrchu, 1. indická družica Mesiaca PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TMA – 2 lety; 12,13 ( 6. doprava vesmírnaho turistu na ISS/13 – R. A. Garriott/USA) |
|
| 2009 | – Koronas-Foton (Rus, Cyklon/Ukr) – výskum Slnka (↑2006,1995,1990,1976,1974); na geocentr. dráhe Kepler (USA, Delta) – teleskop (↑2006,2003,1990) na heliocentrickej dráhe - na objavovanie extrasolárnych planét zemského typu↑2006 PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TMA – 4 lety; 14 ( 7. doprava vesmírneho turistu / – Ch. Simonyi-druhý let /USA) 15 ( zvýšenie počtu posádky ISS na 6 osôb) , 16,17 LCROSS - hľadanie vody pri dopade raketového stupňa Centaur; Omid – Irán sa stáva ďalšou krajinou, ktorá je schopná umiestniť na obežnú dráhu Zeme družicu vlastným nosičom 1. zrážka družíc - Iridium (↑1997) 33 (USA) s nefunkčnou ruskou vojenskou telekomunikačnou družicou Kozmos (↑1962) 2251 nad územím Sibíri – pre zle vypočítanú trajektóriu spojovacej americkej družice. Kozmonaut s okrúhlym poradovým číslom 500 vstúpil do vesmíru 29. augusta 2009 (STS128). Je ním štyridsaťdeväťročný Američan (astronaut) Kevin Ford, ktorý sa vydal na svoju prvú vesmírnou misiu. |
2010 | – CryoSat 2 (Nem, Dnepr/Rus) – výskum polárnych ľadovcov z polárnej dráhy PILOTOVANÉ LETY – Sojuz TMA – 18,19, 20 SOFIA (USA, Nem) – projekt „leteckého“ prieskumu vesmíru; z paluby špeciálneho Boeing u 747 vo výške 13,5 km pozoruje vesmír 2,5 m zrkadlový ďalekohľad pre doplnkové pozorovania projektov Hubble, Spitzer, Herschel a Webb |
| – stála čínska prítomnosť na orbite, koniec 30-ročnej éry kozmických raketoplánov Space Suttle, zapojenie súkromného sektoru do obsluhy ISS | ||
| 2011 | – Star Dust ↑2006,1999 - priblíženie ku kométe Tempel 1 ↑2005 PILOTOVANÉ LETY
– Discovery 39 STS 133* * posledné lety raketoplánov; Atlantis ukončil éru Space Shuttle ↑1981, ktorá má v štatistike : 135 misií vykonalo 21 152 obletov Zeme, prekonalo vzdialenosť 873 mil km, vynieslo do kozmu 818 kozmonautov (347 ľudí z 18 štátov) a 1 500 t nákladu Shenzou 8 - testovací režim pilotovanej lode v automatickom mode Sojuz TMA-M sa objavuje ako modernizovaná verzia TMA – pristávacie systémy, nosnosť, priestrannosť, LCD zobrazovače; (TMA 1 – 22 v rokoch 2002-2012) |
|
| 2012 | – Nustar (USA, Pegasus) – výskum čiernych dier PILOTOVANÉ LETY
– Sojuz TMA 04M – 07M (4 lety) Vega - vyniesla na orbit 2 veľké a 7 malých satelitov Dragon - po predchádzajúcich dvoch testoch v r. 2010 a 2012; na rozdiel od Progressu a ATV nemá automatický systém pripojenia k ISS (podobne ako HTV) V rutinných zásobovacích letoch nákladnej zásobovacej lode Progress (k ISS) sa zavádza tzv. rýchly profil letu, skracujúci let z 2 dní na 6 hod. Náklady na vývoj Vegy dosiahli 710 miliónov dolárov. Jeden štart si môžete kúpiť za 32 miliónov, čím Vega cenovo úspešne konkuruje ruským či indickým nosičom. |
|
| 2013 | – LADEE (USA, Minotaur) sonda Mesiaca na geocentrickej dráhe PILOTOVANÉ LETY
– Sojuz TMA 08M – 11M (4 lety) Antares – postavený na báze ukrajinského Zenitu, v budúcnosti má vyvážať náklad na orbit (k ISS) loďou Cygnus Sojuz TMA 8M – po prvý raz využíva rýchly profil letu k ISS, kedy sa do cieľa dostane posádka za 6 hodín namiesto pribl 2 dní ↑2012 |
|
| Štatistika štartov 81 štartov, 95% úspešnosť, Rus 35, USA 19, Čína 15, EÚ 5, Jap 3, India 3, JK 1 |
||
2014 |
– Rosseta (esa ) – prílet na orbitu kométy Čurjumov – Gerasimenko ↑2004 PILOTOVANÉ LETY
– Sojuz TMA 12M – 15M (4 lety) do atmosféry Rosseta – v novembri by mal na povrch kométy dosadnúť modul Philae OCO 2 – 2 pokus po tom, čo sonda za 170 mil $ havarovala v roku 2009 po chybnom štarte rakety Taurus (USA) ATV 5 Georges Leimaitre – ukončené letov eu lode ATV k ISS † havária / Space Ship Two zahynul jeden z pilotov (31.10.) havária: Proton (Rus) – pri vynášaní družice za 200 mil dolárov, 9 min po štarte havária: Cygnus (Antares – USA) – na misii k ISS štatistika: z celkového počtu 94 (95) štartov – 2 (3) neúspešné (Space Ship Two mimo databázu) |
|
2015 |
– Sentinel 2A (EÚ,Vega) – diaľkový prieskum Zeme PILOTOVANÉ LETY (k ISS)
– Sojuz TMA – 16M – 19M New Horizons (2006 – USA) po prebudení začala zo vzd 200 mil km s foto Pluta, najväčšie priblíženie 14. jún. Messenger (2004 – USA, Delta) – družica Merkúra po 4-ročnej úspešnej misii dopadla na povrch planéty. Mars Reconnaissance Orbiter (USA,2005) objavil stratenú sondu Beagle (EÚ – Mars Express,2003). Akatsuki. havárie: MexSat 1 (Proton/Rus) – mexická družica nedosiahla obežnú dráhu pre zlyhanie nosiča Progress M – 27M (Sojuz 2 A/Rus) – zásobovanie ISS narušené pre zlyhanie nosiča (modernizovaného/Sojuz U – Sojuz 2A). Dragon SpX 7 (Falcon 9/USA – Space X) – prvý tohtoročný štart overil pripravenosť rakety Falcon 9 na unikátne zvládnutie návratového režimu prvého raketové stupňa. Tretí tohtoročný let Dragona znemožnený pre zlyhanie nosiča. ukončenie prevádzky: raketa Zenit (Rus/Ukr). rekordy v dĺžke pobytu vo vesmíre – ISS: V súhrne počtu dni od r. 2005 bol s 803 dňami na vrchole ruský kozmonaut Sergej Krikalov. V súčasnosti prvenstvo prevzal jeho krajan Genadij Padalka. Slovensko sa stáva štátom spolupracujúcim s ESA (po predchádzajúcej etape pridruženia k projektom) s ročným členským príspevkom, štratujúcim pre tento rok na úrovni 1,35 mil €. |
|
2016 |
– Osiris – REx (USA, Atlas) – na prieskum blízkozemnej planétky Bennu (D500m) Nákladné lode k ISS (3, misie:5)
– Cygnus (Atlas, OSC-USA) OA 5-6 PILOTOVANÉ LETY (k ISS)
– Sojuz TMA 20M udalosti: 15.12.2016 – oficiálne sustený navigačný systém Galileo (aktuálne 100 mil. užívateľov). 1. pristátie prvého stupňa rakety po štarte (na námornej plošine), Falcon k ISS – let CRS-8 a na pevnine (CRS 9) 1. družica s technológiou kvantového komunikátora QSS (Čína, CZ). 1. štart z ruského kozmodrómu Vostočnyj, 28.4. Sojuz 2-1A. 1. nanosatelit vyrobený 3-D tlačiarňou (Tomská polytechn. iniv./ RUS) – vyniesla na ISS nákladná loď Progress. 16. 5. ISS vykonala 100 000. oblet okolo Zeme (10 ciest k Marsu resp. 1 cesta k Neptúnu); z 1 922 vedeckých pokusov vzišlo 1 200 vedeckých článkov, navštívilo ju 1222 ľudí. Prvé testy priestoru nafukovacieho modulu (BEAM - Bigelow) pripojeného k ISS. India úspešne vyskúšala zmenšený model raketoplánu. Virgin Galactic predstavila nový raketoplán z flotily SpaceShipTwo (Unity, 1 a pol roka po tragickej havárii v 2014). Prvý čínsky lunárny rover Yutu vynesený raketou Chang´e 3 v roku 2012 ukončil po 30 mesiacoch svoju činnosť. STEREO B – po dvojročnej odmlke (pravdep. chybou pri stabilizácii) je sonda opäť v prevádzke. rozšírené: Beam / Bigelow: Kontrakt s NASA (z roku 2013) za 17,3mld dolárov má v podobe 4-metrového modulu slúžiť počas dvoch rokov ako technologický demonštrátor pre osídľovanie obežnej dráhy resp. Marsu. HTV6 po odpojení od ISS k EDT (Experimental Electrodynamic Tether) – exeriment na preverenie možnosti odstraňovania orbitálneho odpadu nezdarený. havárie: Astro H(Hitomi) – po šiestich týždňoch od štartu znefunkčnená vplyvom sebadeštrukcie pri nekorektnej stabilizácii sondy. EDM (Schiaparelli – Exomars 2017) – neúspešné pristátie. Long March (Čína) a Falcon (USA, Space X) – neúspešné štarty v jeden deň. |
|
2017 |
– Sentinel 2B (EÚ, Vega) - diaľkový prieskum Zeme Nákladné lode k ISS (3, misie:6)
– Dragon (Falcon 9, Space X-USA) CRS 10-13 k ISS PILOTOVANÉ LETY (k ISS) – Sojuz MS 04-07 udalosti: Indická raketa PSLV – XL s družicou Cartosat 2E vyniesla aj českú VZLUsat 1 a slovenskú družicu – skCUBE PSLV let C37 – rekord - najmasovejší štart - 104 družíc. 16.1. zomrel posledný človek na Mesiaci E. Cernan. 15.9. sonda Cassini riadene zanikla v atmosfére Saturna (↑1997). Falcon 9 vzlietol v tomto roku 18 – krát, a to so 100% úspešnosťou aj v pristávaní - návrate prvého stupňa. Pri týchto letoch boli prvýkrát využité opakovane – prvý stupeň rakety a kozmická loď Dragon. Po prvý raz využilo americké letectvo pri vynesení utajovaného miniraketoplánu X-37B iný ako národný nosič (Atlas). Významný podiel je priznaný vo vynášaní telekomunikačných družíc Iridium (66 operačných družíc a 9 záložných - po 860 kg/1ks). havárie: Ľahká japonská raketa SS 520 s družicou (CubeSat 3U, 4 kg). Pri chode 2. stupňa Electron ↓2018. Pred vstupom na obežnú dráhu činska raketa CZ5. Nedosiahla stabilnú obežnú dráhu ruská raketa Sojuz 2.1 B Fregat s družicou Meteor 2. Družica IRNSS-1H ostala pred vypustením zablokovaná a teda nepoužiteľná v aerodynamickom kryte indickej rakety PSLV. |
|
2018 |
– Icesat – 2 (USA, Delta II) – sledovanie ľadových prýkrovov na Antarktíde a Grónsku Nákladné lode k ISS (3, misie:6)
– Dragon (Falcon, Space X-USA) CRS 14-16 PILOTOVANÉ LETY (k ISS, misie: 4)
– Sojuz MS 08-11 rozšírené: Icesat 2 – posledný náklad vynesený nosičom Delta II (bilancia: 156 štartov / 2 neúsp, 24 družíc GPS, teleskopy Spitzer a Wise, sondy Deep Impact MESSENGER, Dawn, Phoenix, dva marsovské rovery MER). InSight – spoludopravené cubesaty MarCO sú technologickým demonštrátorom pre overenie možnosti mikrosatelitov aj pri medziplanetárnych misiách. Parker Solar Probe – umiestnená doteraz najbližšie k Slnku (7x), pričom jej raketa umožní prekonať rýchlostný rekord (2006, New Horizons, raketa Atlas) pri odpútavaní od nosiča viac ako 16,26 km/s (58 536 km/h). Sentinel – sondy pd týmto označením začali s prácou v systéme tzv Európskej dátovej dialnice (EDRS–SpaceDataHighway), ktorá umožňuje expresný prenos dát pri snímmkovaní našej planéty. Výrobcom je Airbus. Aeolus – prístroj Aladin na palube sondy vytára vertikálny obraz o prúdení vzduchu v rámci skenovacích cyklov laserových lúčov s frekvenciou 50 Hz. Dragon CRS 14 – testovanie technológie na zachytávanie kozmického smetia – družica cubesat typu Debrisat nafúkla na orbite balón, ktorý nasledne zachytila vystrelenou sieťou na vzdialenosť 7 m. Sojuz MS-09 – na vonkajšom plášti orbitálnej sekcii lode detegované dva prierazy spôsobené nárazom cudzích telies. Po oprave plášťa epoxidovou živicou sa tlak na palube lode dostal do normálu. Neskoršie vyšterovanie odhalilo skutočný príčinu incidentu – vyprchanie lepidla, ktoré malo „zakryť“ nevhodne navŕtané diery pri montáži lode. Neskoršie správy priniesli dokonca informáciu o sabotáži amerických astronautov v snahe urýchliť návrat lode na zem pre zdravotné problémy jedného z nich. Cygnus – nákladna loď pôvodne Orbital Sciences Corporation, neskôr Orbital ATK prevzal gigant Northrop Grumman, z prostredia vývoja obranných strategických prostriedkov pre americkú armádu. Grace – FO – dvojica identických družíc na polárnej drahe pri obletoch sú schopné pri vzájomnej vzdialenosti 220 km na mikrometer premeriavať odchýlky jedna od druhej ako vplyv rôznej gravitácie podmienenej nerovnomernosťou masy zemskej hmoty (↓Grace). udalosti: Hayabusa 2 (↑2014) – prblíženie a začiatok výskumu asteroidu Riugu, sonda vystrelila proti objektu dva pohyblivé moduly Minerva II (1,2) na fotografovanie počas priblížovania, zostupu a z povrchu. Očakáva sa aj prílet ďalšej sondy (dopravený spoločne), nem-fr výsadok na asteroide predstavuje MASCOT (Mobile Asteroid Surface Scout). Jeho rozmery sú 29,5 cm × 27,5 cm × 19,5 cm a váží 9,5 kg a provnako ako Minerva 1 a2 má sa presúvať po povrchu poskakovaním. Po 15 - ročnej službe zanikli Tom a Jerry – takto pomenovaná dvojica družíc Grace (2002, Rokot/Rus) pracovala vo výške 500 km vzdialené od seba 220 km pri meraní anomálií zemskej gravitácie (↑Grace-FO). O3b – je unikátny typ komunikačnej družice, vo štvorici umiestnené iba vo výśke 8 000 km, budú prelietavať nad povrchom pre zaistenie internetového spojenia pre 3 mld ľudí Other 3 billions. Sonda Osiris Rex – po tom, čo od štaru v r 2016 urazila 1,8 mld km,začala zo vzdialenosti 2,2 mld km s fotografovaním cieľa svojej cesty, asteroidu Bennu. 3 decembra 2018 by mala pristát na objekte - 5 sekundový dotyk s po povrchom využiť na odobratie vzoriek; tie by mali na Zem doraziť v marci 2021. Crew Dragon (Falcon 9) – vývoj a skúśky pilotovanej lode spoločnosti Space X smerujú k plánovaniu prvého štartu na apríl 2019; definitívne v pretekoch o prvú komerčnú pilotovanú loď k ISS je pozícia konkurenčnej lode od Boeingu na druhom mieste. Starliner (Atlas) - vývoj a skúśky pilotovanej lode spoločnosti Boeing smerujú k plánovaniu prvého štartu na jún 2019, čo je pomerne tesné načasovanie k ohláseným zámerom SpaceX. Orion (SLS) – vývoj a skúšky pilotovanej lode NASA naznačujú horizont prvého štartu k roku 2023, nepilotovaná verzia by mala prvý náklad na orbit vyniesť už niekedy okolo r. 2021. OmegA – vývoj úplne novej ťažkej rakety na tuhé palivo od spoločnosti Northrop Grooman speje k plánovaniu prvého štartu na rok 2021; spodný segment motora Castor 600 pojme extrémnych 123 000 l paliva, pričom segment urychlovacich motorov pripravovanej ťažkej rakety (agentúrou NASA) SLS je k dispozícii „iba“ pre 102 000 l. ExoMars – spoločný projekt EÚ a Ruska – príprava projektu ExoMars 2020 (s uvažovaný roverom) je v sklze, pričom prvá časť z roku 2016 získava aj napriek kolízií moduli Shiaparelli Exomars 2017 zaujímavé výsledky. Chandra – americká rontgenová sonda (↑1999) nečakane prešla do núdzového režimu, pri plánovaných 5 rokov pracuje vo vesmíre úctyhodných 19 rokov. Opportunity – americká sonda (400 mil $, 2014 pristátie na Marse spolu s identickou Spirit /do r. 2011) ukončila svoju misiu, pôvodne plánovanú na 90 dní, po globálnej prachovej búrke. Český Výskumný a skúšobný letecký ústav má spolupracovať s ESA: – pri záťažových statický skúśkach trysiek motora pre vyvijanú raketu Ariane 6 – pri zavádzaní nového typu iontového motora (air-breathing) vo sfére prevádzkovateľov satelitov Voyager 2 – sonda na jeseň 2018 prekonala heliopauzu a vstúpila do medzihvieznného priestoru prvé, prvenstvá a rekordy: Prvý štart rakety Falcon 9 Heavy – z KSC (LC-39A, 3-st raketa spolu s 27 motormi Merlin, nosnosť 63 t) odštartovala s elektromobilom Tesla Roadster (na heliocentrickú dráhu) ako testovacím nákladom [a bočné boostery rakety pristáli na Zemi] – Falcon 9 záskal od NASA certifikát tretieho stupňa, čo ho oprávňuje uchádzať sa o účasť na najdrahšich misiách USA. Prvý úspešný štart rakety Electron (dvojstupňová ľahká nosná raketa vyvinutá spol Rocket Lab z Nového Zélandu). Cena rakety je cca 5 mil. USD. Zvláštnosťou sú batériami napájané elektrické čerpadlá na dopravu pohonných látok do motora, vďaka čomu dostala prezývku „raketa na baterky“. Prvé pozemné skúšky Stratolaunch Systém – lietadlo s bezkonkurenčne najväčšim rozpätím krídel (117 m, 111 m výšku mal Saturn V) je pripravované ako náhrada za Stargazer (L1011) pri vypúśťaní rakiet (aktuálne Pegasus) z podvesov lietadla. 7075 kg je hmotnosť doteraz najťažšej telekomunikačnej družice Telstar 19V (Falcon, r.2018). výročia: 90 rokov od využitia raketového pohonu: v r. 1928, Fritz von Opel (majiteľ automobilky) predstavil špeciál monopost Opel zbavený motora, ale vybavený 12-tim strelami na strelný prach, so zrýchlením 0-100 km/h za 8 s a maximálnou rýchlosťou 150 km/h. Nasledujúci model Opel Rak 2 v tom istom roku sa pohyboval rýchlosťou 256 km/h; nepokoril rýchlostný rekord, toho času 334 km/h, ale poukázal na potenciál a perspektívy využitia raketového pohonu pri cestovaní do vesmíru. 15.2. – 5000 marsovských dní sondy Opportunity na povrchu Marsu. havárie: – pri štarte Sojuz MS 10 – let 56S k ISS nebol úspešný, posádka sa v rámci núdzového režimu vrátila na zem. Rekonstrukcia: pri odhadzovaní urýchľovacích blokov nosiča lode S-MS 10 (Sojuz Fregat) došlo k nárazu jedného bloku do stredného stupňa rakety – zlýhanie senzora. – pred vstupom na obežnú drahu Zhuque (ZQ1) – prvý štart ľahkej nosnej rakety súkromnej čínskej spoločnosti Landspace. Názov Zhuque odkazuje na mýtického červenooranžového vtáka, symbol ohňa v stredovekej Číne. |
|
2019 |
– Meteor – M No. 2-2 (Rus, Sojuz) Nákladné lode k ISS (3, misie:5)
– Cygnus (Atlas, OSC-USA) NG 11,12 PILOTOVANÉ LETY (k ISS, misie: 4)
– Sojuz MS 12,13,14,15 rozšírené: LightSail 2 – Light Sail 1 vypustená r 2015, pokračovanie projektu Cosmos 1 ↑2005,2009 Sojuz MS 14 – iba testovací let (bez posádky) pilotovanej lode na overenie rozhrania s novým nosičom Sojuz 2-1a. Na palube humanoidný robot Fedor a 600kg nákladu. Loď sa nepodarilo na prvý raz nadokovať k ISS pre zlýhanie zosilovača približovaciehio systému Kurs na strane stanice. Prvá loď Sojuz po 33 rokoch bez posádky,zaujímavosťou je aj vynesenie slovenského prístroja Mini - EUSO, ktorý bude z okna ruského modulu Zvezda monitorovať úroveň airglow (uv žiarenie zo Slnka rozdeľuje dvojatómové molekulykyslíka a tie po opätovnom spojení vyžiaria fotón; tenký svetielkujúci prúžok na rozhraní atmosféry a vesmíru pritom prekáža v prieniku ultraenerg častíc z vesmíru,kt pôvod je doteraz nevyjasnený) Crew Dragon DM-1 – iba testovací let (bez posádky) novej pilotovanej lode Space X Star Liner CST 100 – iba testovací let bez posádky novej pilotovanej lode Boeing (nosič Atlas) nedosiahol letovú hladinu pripojenia k ISS udalosti: SkCube – prvá čiste slovenská družica po 569 dňoch od vypustenia sa odmlčala (úspešný projekt vďaka završeniu prevažnej časti naplánovaných úloh, reagovala na 544 pokynov a odoslala cca milión dátových paketov IntelSat 29 e – telekomunikačná družica za 382 mil $ od spol. Boeing vyradená z činnsti po predpokl zásahu mikrometeoritom resp slnečnou búrkou Gaia ↑2013 – eu sonda na mapovanie hviezd naśej galaxie odoslala zaujímavé snímky zachytávajúce dráhy 14 000 známych asteroidov z Hlavného pásu Minerva 2 – rover sondy Haybusa 2 pristál na asteroide Ryugu – nefunkčný; cca po 1 mesiaci Haybusa začala s návratom k Zemi (2020) Sentinel 5P – vo februári pri výbuchu náleziska zemného plnu v Ohiu zaznamenal počas 20 dní 50 000 t uvoľneného metánu (120 t/hod), čo je porovnateľná hodnota s celoročnými emisiami metánu nad Európou za 1 rok Sab Aerospace – brnenská firma certifikovala dispenzer – zariadenie SSMS na uvoľňovanie cubesatov a mikrodružíc pre nosič Vega (EÚ, nosn 2 t) – modern Vega C s nosnosťou o 700 kg vyššou Lucky-7 – v poradí druhá česká nanodružica↑2017 (SkyFox Labs Praha), dopravovaná Sojuzom; 4 vedecké experimenty ČR zabezpeči ruská družica Socrat-R z toho istého zväzku družíc Firefly Aerospace ponúkla pri príležitosti premérového letu nosiča Alpha (na r. 2020) akademickým pracoviskám zdarma Bigelow Aerospace predstavil model ubytovacieho expandovateľného modulu na Mesiac s 330 kubíkmi priestoru pre 6 osôb na 120 dní. Modul Beam inštalovaný na ISS v r 2017 aj napriek pôvodným plánom o jeho likvidácii po 2-ročnom testovaní ostáva nastálo pripojený. Predchádzajúce misie predstavili dva samostatne moduly Genesis 1 a 2 Orbital Sciences Corporation – v spolupráci s oborníkmi z NASA obvinila svjho dodávateľa hliníka Sapa Profiles z podvodu pri certifikovaní materiálov, ktorý viedol k strate dvoch rakiet Taurus XL v r. 2009 a 2011 s nákladom pre NASA – družice OCO a Glory prvé, posledné, prvenstvá a rekordy: InSight – sonda zaznamenala ako prvá seizmické vlny ako prejav marsotrasenia Smart Dragon (SD1) – prvý štart ľahkej 4-stup rakety od spoločnosti Chinarocket (dcérska spol štatnej CRSC) s nosn. 150 kg Mars Sample Return – prvé opustenie povrchu Marsu ↑plánované NASA-ESA Prvé použitie protidružicovej zbrane Indiou (ako štvrtého štátu) navýšilo množstvo kozmického odpadu (aj napriek prísľubom) o 59 úlomkov, ktoré ostanú dlhodobo na zemskom orbite. Falcon 9 – prvý štart so sériou družíc Starlink (internetové spojenie), prvé opätovné využitie aerodynamického krytu, prvý pokus o vylovenie oboch polovíc krytu dvoma loďami (GO Ms Tree a GO Ms Chief), prvé štvornásobné využitie prvého stupňa Remove Debris – prvý úspešný test na likvidáciu kozmického smetia (zachytávanie harpúnou, 2018 – zachytenie sieťou) Chang’e 4 – čínská sonda pristála v krátere von Kármán na južnej polovici odvrátenej strany Mesiaca – historicky prvé mäkké pristátie na týchto miestach Sojuz Fregat – posledný 70. let (od roku 2001), nahradený novou generáciou Sojuz 2 Rokot – posledný 34. let (od roku 1994), ľahký pôvodne vojenský nosič výročia: 50. výročie štartu Apolla 11 (prvé vystúpenie človeka na povrch Mesiaca) havárie: Ľahký nosič OSM na tuhé palivo čínskej súkromnej spoločnosti One Space zlýhal – zapálený druhý stupeň rakety neumožnil vstup technologickej družice na obežnú dráhu. Pokus Izraela o umiestnene vlastnej sondy na Mesiaci zlyhal. Lander Beresheet narazil na povrch veľkou rýchlosťou a trosky nasledne identifikoval americký orbiter LRO Modul Vikram indickej sondy Chandrayaan 2 (India, GSLV 3) havaroval pri pokuse o pristátie↑ |
|
2020 |
– SoIO (Solar Orbiter) (ESA, Atlas) sonda na výskum slnka z polárnej dráhy Nákladné lode k ISS
– Progress PILOTOVANÉ LETY (k ISS)
– Sojuz MS 16,17 udalosti: SoIO – sonda má spolupracovať s americkou slnečnou sondou Parker Solar probe, ktorá sa priblížila k Slnku na 14,2 mil km Hayabusa 2 – 6 rokov po štarte zo Zeme doručila sonda vzorky (4,5 g) z asteroidu Riugu Starlink – budovanie družicovej siete Space X (14 štartov, 833 družíc) OneWeb – budovanie družicovej siete (3 štarty, 104 družíc) prvé, posledné, prvenstvá a rekordy: Crew Dragon 1 – 1. pilotovaný let komerčnej kozmickej lode Misia Chang’e 5 ako prvá uskutočnila mimozemské orbitálne spojenie dvoch lodí (na mesačnom orbite sa k návratovej lodi pripojila loď s odobratým mesačným materiálom) Prvé štarty nosičov: americké nosiče Rocket 3 a LauncherOne, íránska raketa Qased a čínske nosiče Ceres-1, Kchuaj-čou 11, CZ - Dlhý pochod 5B, Dlhý pochod 7A a Dlhý pochod 8 Posledný štart – japonský nosič H II B predznamenal koniec prevádzky zásobovacej lode HTV k ISS |
|
| Štatistika štartov 114 štartov (z toho 10 neúspešné) Poradie: USA 44, Čína 39, Rus 15, (EÚ, Jap, India, Irán, Izrael) Družíc: 1256 (pre 27 štátov) |
||
2021 |
– DART (Falcon 9/Space X, NASA) dopadová sonda s cieľom preveriť účinok nárazu Nákladné lode k ISS
– Progress PILOTOVANÉ LETY k ISS: k CSS (China Space Station, základný modul Thianhe - štart 2021): na orbit: na suborbit: udalosti: Pirs viacúčelový ruský modul ISS (dokovanie, prestupová komora,manipulácia s nákladmi) bol po 20-tich rokoch prevádzky odpojený a spolu s ťahačom Progres zanikol v atmosfére Nauka (Veda) alias MLM (Multipurpose Laboratory Module) je ruský viacúčelový laboratórny modul k ISS (20 t, D 4m, dl 13 m) bol vynesený nosičom Proton a pripojený k modulu Zvezda namiesto staršieho modulu Pirs. Popri solárnych paneloch (2,5 kW) je zvonku vybavený európskym robotickým manipulátorom ERA (European Robotic Arm) Pričal je ruský uzlový modul k ISS so šiestimi dokovacími bodmi, vynesený upravenou loďou Progress ISS po ukončení výmeny akumulátorov prechádza prípravami na výmenu solárnych panelov (po 20. rokoch), ktoré umožnia zvýšenie výkonu zo 160 kW na 215 kW Perserverance (NASA) marsovská sonda – rover začala s výskumom Tianwen-1 (CZ 5, Čína) čínska marsovská sonda lander + rover začala s výskumom Al Amal (H-II/Jap; Arab. emiráty) marsovská sonda – orbiter začala s výskumom Curiosity (NASA) marsovská sonda – rover má za sebou 3 000 soulov pôsobenia na Marse pri 8,5-ročnej trvajúcej misii Bepi Colombo európsko-japonský projekt na výskum Merkúra sa od svojho štaru (2018) dostal do najzaujímavejšej fázy tesným preletom vo vzdialenosti 199 km nad povrchom planéty Osiris Rex misia na výskum medziplanetárnej hmoty, vstúpil do poslednej fázy výskumu planétky Bennu, po ktorej ho čaká 2-ročná návratová fáza spojená s doručenim fyzických vzoriek počas preletu okolo Zeme InSight a Juno (NASA), prvá so šartom na Mars v r 2018 (na mieste 2020) a druhá so štartom k Jupiteru v r 2011 (na mieste 2016) ostávajú v službe nadplán, v prípade Juno minimálne do r 2025. Sonda InSight – lander skúma počasie a seizmiku, aktuálne už bez funkčného zariadenia na podpovrchový odber horniny, tzv krtka James Web Telescope JWT – nový vesmírny ďalekohľad po ukončení testov v príprave na štart Hubble Space Telescope HST – legendárny vesmírny teleskop prekonal poruchové stavy prejavované výpadkami v odosielaných dátach nariadeným aktivovaním záložného systému riadenia Angara 5 (Roskozmos) z rodiny nových ruských rakiet úspešne zvládla tretí testovací let. Táto verzia nahradí ťažkú raketu Proton Falcon 9 9 (Space X) vytvoril nový rekord, pri jednom štarte vyniesol 143 družíc Vega – C (ESA) ťažšia verzia eu ľahkej rakety Vega pripravená na štart v r 2022 Rocket 3.3 (Astra Space) pri skúškach po prvý raz dosiahla zemský orbit havárie: Elektron (Rockjet Lab) pri štarte 20 misie rakety došlo pri výbuchu aj k zničeniu nákladu Alpha (Firefly Aerospace) – nosič zlýhal pri svojom štvrtom pokusnom štarte |
|
| Štatistika štartov 145 štartov (z toho 11 neúspešné) Poradie: Čína 55, USA 51, Rus 24, EÚ 7, Jap 3, India 2, Irán 2, JK 1 |
||
2022 |
– CAPSTONE (NASA ,Electron) sonda k Mesiacu Nákladné lode k ISS
– Progress PILOTOVANÉ LETY k ISS: k CSS (China Space Station – Tiangong, základný modul Thianhe - štart SUBORBITÁLNE LETY: – komerčné lety s turistami – New Shepard / 3 lety udalosti: CSS/Tiangong rozšírená o dva cca 20t laboratórne moduly Wentian a Mengtian. Od roku 2022 je po prvý raz trvalo osídlená Web Space Telescope rozkladanie a kalibrácia predchádzali prvým úspešným pokusom o snímkovanie vesmíru v infračervenom spektre SLS úspešný pokus o vynesenie lode Orion, tvorenej amerckým návratovým a eu servisným modulom; po vstupe na mesačný orbit sa loď úspešne vrátila na Zem Vojna s Ukrajinou spôsobila odklon od spolupráce s Ruskom zo strany One Web a agentúry ESA – zrušenie projektu ExoMars v štádiu pripravenosti pre rok 2022. NASA a Roskosmos zotrvávajú na dohode o vzájomnej doprave obsluhy na ISS DART (NASA, Falcon 9) sonda so štartom r.2021 overila možnosť odvrátenia asteroidu od kolíznej dráhy so Zemou vplyvom nárazu Prvé štarty zaznamenali nosiče: čínske Dlhý pochod - CZ 6A , Zhuque-2 (neúsp) Jielong-3 a ZK 1-A, ruský Angara 1.2, európsky Vega-C, americký SLS a indická SSLV (neúsp) Misie ukončili sondy: americká InSight a indická Mangalyaan New Shepard NS-23 vyhodnotenie anomálie vo fungovaní nosiča viedlo k jeho zničeniu, pričom záchranný systém sa postaral o zachovanie nákladu CAPSTONE sonda bola vynesená na zemský orbit a o jej presun k Mesiacu sa postaral kozmický ťahač, vynesený spolu so sondou ako náklad |
|
| Štatistika štartov 186 štartov (z toho 7 neúspešné) Poradie: USA 87/61 Space X, Čína 64, Rus 21, EÚ 6, India 5, Jap 1/neúsp., Irán 1, Južná Kórea 1 |
||
2023 |
– Chandrayaan 3 (LVM 3, ISRO India) pristátie 4. krajiny po Rusku, USA a Číne Nákladné lode k ISS
– Progress – 4 lety PILOTOVANÉ LETY k ISS: k CSS (China Space Station – Tiangong, základný modul Thianhe - štart SUBORBITÁLNE LETY:
– komerčné lety s turistami – New Shepard (Blue Irigin) / 0 udalosti(nezdarené misie a prvé/posledné štarty): Luna 25 (Sojuz 2, Roskosmos Rus) pre zle zadané parametre zostupu narazila na povrch Mesiaca (prvá vyslaná po 47 – ročnej pauze v programe Luna) Hakuto (Jaxa Jap) zlyhanie pri zostupe na Mesiac Sojuz MS 23 – porucha pri lete MS 22 predĺžila pobyt posádky a podmienila vznik nových rekordov v dĺžke pobytu Super Heavy (Space X, USA) prvé dva lety (druhý relatívne úspešný) najťažšej svetovej rakety a to s loďou Starship, ktorá sa dostala po prvý raz do vesmíru Nová japonská raketa H3 /chybný Nová činska raketa na výhradne kvapalné PHM Tianiong – 2 (súkr spoločnosť Space Pioneer) Posledný pre Ariane 5 |
|
| Štatistika štartov 222 orbit štartov (z toho 12 neúspešné) Poradie: USA 115/98 Space X, Čína 67, Rus 19, India 7, EÚ 3, Jap 3/neúsp., Irán 2, Izrael 1 |
||
2024 |
Sondy
– Chang’e 6 (Čína) pristátie na odvrátenej strane Mesiaca (25.júna návratové púzdro Procesy
– Lucy (USA) gravitačný prelet okolo Zeme pre cestu k Jupiteru Nákladné lode k ISS
– Progress – 4 lety (MS 26-29) PILOTOVANÉ LETY k ISS: k CSS (China Space Station – Tiangong, základný modul Thianhe - štart udalosti (nezdarené misie a prvé/posledné štarty): Rakety – premiéry: SuperHeavy (B12) integrovaný let s loďou Starship (S30); prvý pokus o nasledne zachytenie tejto rakety obslužnou vežou úspešný (celkovo 5 letov v roku) Vulcan Centaur (USA – ULA) nová ťažká raketa má nahradiť Delta IV a Atlas V s nosnosťou na LEO (nizku obežnú dráhu) 27 t. Gravity (Orienspace) Angara 5 s horným stupňom Orion (Rus) – nová ťažká raketa s nosnosťou na LEO 24,5 t. Dlhý pochod 6C, 12 (Čína) Zhuque-2E od LandSpace (Čína) Kuaizhou 1A Pro od CASIC (Čina) Ariane 6.2 (EU) – čiastočné zlyhanie, nová eu raketa s nosnosťou na LEO 20 t niesla aj slovenský Cubesat GRBBeta (Spacemanic) Nehody: Kairos (Space One - USA) (-) Severná Kórea Prevádzku skončili: Vega (EU), Delta IV Heavy (USA), Kuaizhou (Čína) |
|
| Štatistika štartov 259 orbit štartov (z toho 6 neúspešné) Poradie: USA 153 / 1 neúspešný z toho 134 Space X, Čína 68 / 2 neúspešné, Rus 17, Japonsko 7 / 2 neúspešné, India 5, Irán 4, EÚ 3 / 2 neúspešné, Severná Kórea 1 / 1 neúspešný |
||