CHRONOLOGICKÝ PREHĽAD O DIANI V KOZMONAUTIKE
1. národy VÝVOJ OD STAROVEKU
Grécko 4.stor.pr.n.l.  – Archytas v Grécku údajne skonštruoval jednoduchý
    parný reaktívny motor
Čína r.1232  – prvý historicky overené použitie rakiet Číňanmi
    v boji s Mongolmi pred Pekingom
 – neskôr snaha o prvý pilotovaný let (Wan-Chu)
Taliansko r.1379  – použitie  rakiet pri dobývaní stredovekej pevnosti
Rusko r.1717  – prvá signálna raketa - s dostupom 1 km
India r.1780  – porážka anglických vojsk raketami domorodého
    vojska
2. osobnosti PRVÉ TEORETICKÉ PRÁCE
1540 – v knihe Pyrotechnika - V.Biringuccio popísal jednoduché dvojstupňové
           rakety
1591 – Nemec Johan Schmidlap popísal technológiu výroby rakiet s využitím
           pre ohňostroje
1609 – 1618 – J.Kepler publikoval tri základné zákony nebeskej mechaniky 
1610 – knieža z Nassau v Anglicku navrhol raketu na tuhé palivo aj pre použitie
           pod vodou
[1865 – J. Verne /Cesta na Mesiac - v tomto prípade sci-fi vízia sa v niektorých
            momentoch pozoruhodne zhoduje so skutočnosťou]
1945 – A. C. Clark publikuje v časopise Wireless World teóriu o možnosti
           umiestnenia družíc na geostacionárnu dráhu (na šírenie telekomunikač-
           ného signálu)
OTCOVIA KOZMONAUTIKY
K. Cilolkovsky ZSSR (1857 – 1935) – ako prvý formuloval rovnice popisujúce pohyb rakety; navrhol použitie kvapalných palív, umelých družíc a kozmických staníc, upozornil na preťaženie pri štarte a aerodynamický ohrev pri návrate do atmosféry
H. Oberth Nem (1894-1989) – v r. 1923 publikoval prácu „Die Rakete zu den Planetenräumen“ (Raketou do vesmíru)
R. Goddard USA (1882 – 1945) – ako prvý: konštruoval rakety na kvapalné palivo a navrhol stavbu viacstupňových  rakiet, uplatnenie gyroskopov v riadení rakiet a použitie vedeckých prístrojov na palube družíc
KONŠTRUKTÉRI
W.V. Braun Nem/USA – v službách fašistického Nemecka vyvinul útočnú raketu V2, ktorou bol ostreľovaný Londýn, neskôr kľúčová osobnosť v projekte Apollo (1. let človeka na Mesiac)
S.P. Koroľjov ZSSR – pôvodne vyhnanec, neskôr hlavný konštruktér a tvorca úspechov sovietskej kozmonautiky v čase jej zrodu
3. udalosti VÝVOJ PRED ZRODOM KOZMICKÉHO VEKU
1931 – bola v ZSSR oficiálne za počatá činnosť GIRD (Grupa Izučenija Raketnovo
           Dviženija)
1932 – do vedúcich pozícií v raketovom výskume sa dostávajú S.P.Koroljov
           a Wernher von Braun
1933 – v Anglicku bola založená Britská medziplanetárna spoločnosť
           (British Interplanetary Society)
1935 – R.H.Goddard vypustil gyroskopicky stabilizovanú raketu o hmotnosti
           38 kg do výšky 2285 m
1937 – v Nemecku bolo neďaleko Peenemünde založené nové vojenské výskumné
           raketové stredisko
1942 – v Peenemünde sa začala skúšať prvá vojenská raketa stredného doletu
           V-2 (A-4)
1944 – prvé bojové nasadenie nemeckých rakiet V-2
1945 – do USA a a ZSSR sa dostali ukoristené rakety V-2 a nemeckí raketoví
           odborníci
1946 – boli v USA začaté práce na projekte mezikontinentálnej balistickej rakety
           (MX-774)
1947 – 14.10. americký pilot Charles Yeager prekonal rýchlosť zvuku
           na raketopláne X-1
1950 – v Paríži sa zišiel 1. medzinárodný astronautický kongres
           (jednal o založení Medzinárodnej astronautickej federácie IAF)
1951 – americké vojenské letectvo začalo vývoj medzikontinentálnej rakety Atlas
           (projekt MX-1593)
1954 – výbor pre Medzinárodný geofyzikálny rok sa obrátil na ZSSR a USA
           so žiadosťou o vypustení vedeckých prístrojov na umelých družiciach
1955 – akadémie vied USA a ZSSR oznámili, že hodlajú vypustiť umelé družice
           Zeme v rámci Medzinárodného geofyzikálneho roku – začali sa vesmírne
           preteky

 

ÉRA LETOV DO VESMÍRU
Koniec 50-tych rokov:
ZSSR a USA – preteky o vypustenie prvej družice Zeme, prvé pokusy o družicu Mesiaca, prelet  a dopad na Mesiac
1957

 – Sputnik 14. október 1957 (ZSSR, Sputnik) – 1. družica Zeme
 – Sputnik 2 (ZSSR, Sputnik) – družica Zeme – 1. biologická družica/živočích
    vo vesmíre
(pes Lajka)
 – Vanguard 1A – 6. december (USA, Vanguard) – pokus o družicu Zeme
    (zničená pri štarte)
 – Vanguard 1B – 5. február  (USA, Vanguard) – pokus o družicu Zeme
    (zničená pri štarte)

nosiče    nepilotované lety


Sputnik bol vypúšťaný do r. 1999 ako družice Zeme, mesačné a planetárne sondy – nosičmi:
Sputnik, Sojuz, Vostok, Molnija.
1958

 – Explorer 1 (USA,Juno) – 1. február 1958 – 1. americká družica Zeme
 – Explorer 2 (USA) – pokus o družicu Zeme (zničená pri štarte)
 – Vanguard 1 (USA) – 1. vedecká družica Zeme, 1. použitie slnečných
    kolektorov vo vesmíre

 – Explorer 3 (USA) – družica Zeme
 – Sputnik 3 (ZSSR) – 1. geofyzikálna družica Zeme
 – Pioneer 0 (USA, Thor Able) – (↓1959,1960,1972,1973)
   1. pokus o let k Mesiacu a 1. pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Luna 1958A (ZSSR) – 1. pokus o dopad na Mesiac (zničená pri štarte)
 – Pioneer 1 (USA) – pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Luna 1958B (ZSSR) – pokus o dopad na Mesiac (zničená pri štarte)
 – Pioneer 2 (USA) – pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Luna 1958C (ZSSR) – pokus o dopad na Mesiac (zničená pri štarte)
 – Pioneer 3 (USA) – pokus o prelet okolo Mesiaca (zničená pri štarte)

1.10. – oficiálne začal činnosť americký Národný úrad pre letectvo a kozmický
           priestor (NASA)

nosiče    nepilotované lety


Explorer – vedecké družice Zeme zamerané prevažne na meranie radiácie v kozme;
               nosiče: Juno, Scout X1, Delta
Explorer 1 – dopomohol k objavu Van Allenových radiačných pásov Zeme
Sondy Pioneer skúmali Mesiac, medziplanetárnu hmotu aj veľké planéty; nosiče Thor, Juno, Delta, Atlas
1959

 – Luna 1 (ZSSR, Vostok) (↓↓1966,1970,1972,1976) – pokus o dopad
    na Mesiac ↓; 1. prelet okolo Mesiaca ...↓1968, 1. umelá planétka
 – Vanguard 2 (USA) (↑1958) – 1. meteorologická družica (↓1970,1976)
 – Pioneer 4 (USA) (↑1958↓1960,1972,1973) - 1. americký prelet okolo
    Mesiaca
(↓1966) a 1. americké teleso na heliocentr. dráhe (umelá planétka)
 – Luna 1959A (ZSSR) – pokus o dopad na Mesiac (zničená pri štarte)
 – Luna 2 (ZSSR) ↑– 1.  dopad na Mesiac ...↓1962)
 – Vanguard 3 (USA) – vedecká družica
 – Luna 3 (ZSSR) ↑ – 1. fotografia odvrátenej strany Mesiaca
 – Pioneer P-3 (USA) – pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Explorer  6,7 (USA, Thor Able) - vedecká družica
 – Explorer 7 (USA, Juno) – vedecká družica
 – Discoverer (USA)1,2,5,6 – prvé fotoprieskumné vojenské družice

nosiče    nepilotované lety


Luna – séria 24 sond štartujúcich do roku 1976, z toho 15 úspešných; nosiče- Vostok, Molnija, Proton
Luna – 1. sonda ktorá zapaľovala pohon na orbite, využívajúc tzv. parkovaciu dráhu
Vanguard 3 – družica sa na orbit dostala s neodpojeným posledným stupňom rakety
                 – registrovala hustoru mikrometeoritov a merala zemskú magnetosféru
Explorer 6 – skenovanie povrchu Zeme TV kamerou prinieslo snímky s pomerne nízkou kvalitou
E7 – detekoval slnečné žiarenie a mikrometeority
Discoverer – s návratovým modulom/ vypúšťané do roku 1972)
60-te roky:
Prvé lety k Venuši (Mariner- Venera) a Marsu (Mars-Mariner), preteky o prvenstvo pri vstupe človeka do vesmíru (Vostok, Voschod – Mercury) a na Mesiac (Gemini, Apollo)
1960

 – Luna 1960A (ZSSR)  - pokus o prelet okolo Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Luna 1960B (ZSSR)  - pokus o prelet okolo Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Pioneer P-30 (USA) - pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Marsnik 1 (ZSSR)  - pokus o prelet okolo Marsu (zničená pri štarte)
 – Marsnik 2 (ZSSR) - pokus o prelet okolo Marsu (zničená pri štarte)
 – Pioneer P-31 (USA)  - pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Pioneer 5 (USA)  (↑1959,1958↓1972,1973) - 1. prieskum medziplanetár.
    priestoru a 1. vysielanie dát z heliocentrickej dráhy
 – Tiros 1,2 (USA, Thor Able) –  1. meteorologická družica Zeme s TV     snímaním v infračervenej oblasti
 – Transit 1A (USA) – 1. navigačná družica
 – Transit  2A (USA,Thor) -  1. vynesenie dvoch družíc jedným nosičom         (spolu  so Solrad/vojenská d.)
 – Echo 1 (USA, Delta) – 1. balónová telekomunikačná pasívna  družica    (↓1964)

nosiče    nepilotované lety


Sondy Marsnik – prvé sovietské sondy Marsu vypúšťané nosičmi Sputnik
Družice Tiros boli vypúšťané do roku 1966 - nosičmi: Thor, Delta, Atlas
120 ľudí  zahynulo výbuch rakety na kozmodróme Bajkonur (ZSSR)
1961

 – Sputnik 7 (ZSSR)  - 1.  sovietsky pokus o dopad na Venušu
 – Venera 1 (ZSSR, Molnija) (↓1965,1967,1970,1975,1981,1983) – 1 . prelet
    okolo Venuše vo veľkej vzdialenosti
(stratené spojenie)
 – Ranger 1 (USA, Atlas Agena)   - pokus o skúšobný let k Mesiacu
 – Ranger 2 (USA)  - pokus o skúšobný let k Mesiacu
 – Midas 3 (USA, Atlas) – 1. úspešná družica včasnej výstrahy (vojenská)

  PILOTOVANÉ LETY

 – program Vostok (ZSSR)     Vostok 1 – J. Gagarin (↓1968) 1.  človek vo vesmíre (na obežnej dráhe) – 12.4.  (↓1962,1963, 1980)
 – Vostok 2 – G.Titov – 2.  človek na obežnej dráhe

 – program Mercury(USA)    Mercury 3 -   A.B. Shepard 1. Američan vo vesmíre ( let po balistickej dráhe) (↓1962) – 5.5.
– Mercury 4

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Sondy Venera boli vypúšťané do r. 1983 -nosičmi Molnija a Proton
          Venera 1 – prelet okolo Venuše so vzdialenosti menej ako 100 000 km (↓1962)
Sondy Ranger (R1- po nezapálení 3. stupňa/Agena ostal na parkovacej dráhe/Zem a neskôr zanikol v atmosfére) – výskum Mesiaca, do r. 1965
Mercury – program prvých amerických pilotovaných letov do vesmíru; nosiče – (suborbitálny) Redstone, Atlas
E7 – detekoval slnečné žiarenie a mikrometeority
kozmonaut Bondarenko (ZSSR) tragicky zahynul pri pozemných skúškach keď, neopatrnosťou sám spôsobil požiar kabíny

25. 5. – americký prezident J.F. Kenedy  vyzýva národ a kongres k spoločnému úsiliu na dosiahnutie veľkého cieľa – pristátie človeka na Mesiaci ešte pred koncom  šesťdesiatych rokoch
1962

 – Ranger 3 (USA)  - pokus o dopad na Mesiac
 – Ranger 4 (USA)  - 1. americký dopad na Mesiac ...↑1959)(↓1966)
 – Mariner 1 (USA)  - pokus o prelet okolo Venuše (zničená pri štarte)
 – Sputnik 19 (ZSSR)  - pokus o prelet okolo Venuše
 – Mariner 2(USA, Atlas Agena) (↓1964,1973) – 1.  prelet okolo Venuše
 – Sputnik 20 (ZSSR)  - pokus o prelet okolo Venuše
 – Sputnik 21 (ZSSR)  - pokus o prelet okolo Venuše
 – Ranger 5 (USA)  - pokus o dopad na Mesiac
 – Sputnik 22 (ZSSR)  - pokus o prelet okolo Marsu
 – Mars 1 (ZSSR, Molnija)(↓1971,1973) – 1. prelet okolo Marsu (stratené spojenie ↓1964)   ..rus.↓1988,1996)
 – Sputnik 24 (ZSSR)  - pokus o pristátie na Marse
 – Kozmos 1 (ZSSR) – vedecká družica Zeme (zanikla v atmosfére) (↓2009)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Vostok 3 – A. Nikolajev 1. pokus o prvý skupinový let (s Vostok 4) (↑1961↓1963,1980)
 – Vostok 4 – P. Popovič
 – Mercury (Atlas) –  3 lety  (6-8) ; Mercury 6 , J. H. Glenn – 1. americký orbitálny let (↑1961)
 
nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Mariner - sondy  na výskum Venuše, Marsu a Merkúra – do r. 1973; nosič : Atlas Agena
Mariner 2 – prelet okolo Venuše vo vzdialenosti 34 000 km (↑1961) – 1. vedecké merania Venuše
Kozmos 1- 1. z početnej série družíc a sond, vypúšťaných  a využívaných dodnes na vedecké, komerčné i vojenské účely; nosiče : Kozmos, Vostok, Voschod, Sojuz, Proton
Mars - sondy boli vypúšťané do r. 1996 - nosičmi Molnija a Proton.

Šéfkonštruktér Koroljov plánuje pre let k Mesiacu postaviť Vostok Ž –lunárnu loď, ktorá by bola zostavená na zemskom orbite (↓1964)
1963

 – Sputnik 25 (ZSSR)  - pokus o pristátie na Mesiaci
 – Luna 1963B (ZSSR) - pokus o pristátie na Mesiaci (zničená pri štarte)
 – Luna 4(ZSSR)  - pokus o pristátie na Mesiaci
 – Kozmos 21 (ZSSR) - pokus o skúšobný let k Venuši
 
  PILOTOVANÉ LETY

 – Vostok 5 – V. Bykovskij; 2. pokus o skupinový let (s Vostok 6; ↑1962) (↓1965)
 – Vostok 6 – V. Tereškovová – 1. žena vo vesmíre (↑1961)
 – Mercury – 1 let (9) / posledný v programe
 
nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Ukončenie programu Mercury – nespoľahlivosť techniky si vyslúžila veľmi kritickú správu NASA na adresu dodávateľských firiem.
1964

 – Ranger 6 (USA, Atlas )  - dopad na Mesiac (nefunkčné kamery)
 – Venera 1964A (ZSSR)  - pokus o prelet okolo Venuše (zničená pri štarte)
 – Venera 1964B (ZSSR)  - pokus o prelet okolo Venuše (zničená pri štarte)
 – Luna 1964A (ZSSR)  - pokus o pristátie na Mesiaci (zničená pri štarte)
 – Kozmos 27 (ZSSR)  - pokus o prelet okolo Venuše
 – Zond 1 (ZSSR) - prelet okolo Venuše (stratené spojenie) (↓1968)
 – Luna 1964B (ZSSR)  - pokus o pristátie na Mesiaci (zničená pri štarte)
 – Zond 1964A (ZSSR)  - pokus o pristátie na Mesiaci (zničená pri štarte)
 – Ranger 7 (USA, Atlas )  - dopad na Mesiac
 – Mariner 3 (USA)  - pokus o prelet okolo Marsu ↓
 – Mariner 4 (USA)  (↓1973) - 1.  prelet okolo Marsu (s udržaným spojením;    ↑1962)
 –  ...usa↓1969,1971,1975,1992,1996,1998,1999,2001,2003,2005,2007)
 – Zond 2  (ZSSR) ↑(↓1968)  - prelet okolo Marsu (stratené spojenie)
 – Echo 2 (USA, Thor Agena) – 1. družicové spojenie USA a ZSSR (↑1960)

  PILOTOVANÉ LETY

 – program Voschod (ZSSR) prvé viacmiestné pilotované lode
 – Voschod 1– Komarov (↓1967), Feoktisov, Jegorov

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Zond -  sondy boli vynášané do r. 1970 - nosičmi Molnija a Proton.
Zond 2 – úspešné testy plazmových motorov

Koroljov navrhuje v  koncepcii letov na Mesiac  využitie novej lode (↑1962) – Sojuz
1965

 – Ranger 8 (USA)  - dopad na Mesiac
 – Kozmos 60 (ZSSR)  - pokus o pristátie na Mesiaci
 – Ranger 9 (USA) - dopad na Mesiac
 – Luna 1965A (ZSSR)  - pokus o pristátie na Mesiaci (zničená pri štarte)
 – Luna 5 (ZSSR)  - dopad na Mesiac (pokus o mäkké pristátie)
 – Luna 6 (ZSSR) - pokus o pristátie na Mesiaci
 – Zond 3 (ZSSR)  - prelet okolo Mesiaca
 – Luna 7 (ZSSR) - dopad na Mesiac (pokus o mäkké pristátie)
 – Venera 2 (ZSSR)  - prelet okolo Venuše (stratené spojenie)
 – Venera 3 (ZSSR)  (↑1961↓1967,1970,1975,1981,1983) - 1. dopad na Venušu
    (stratené spojenie)
 – Kozmos 96 (ZSSR)  - pokus o pristátie na Venuši
 – Venera 1965A (ZSSR)  - pokus o prelet okolo Venuše (zničená pri štarte)
 – Luna 8 (ZSSR)  - dopad na Mesiac (pokus o mäkké pristátie)
 – Pioneer 6 (USA) – výskum kozmického žiarenia z heliocentrickej dráhy
 – Astérix (Fra, Diamant) – 1. francúzska družica Zeme

  PILOTOVANÉ LETY

 – Voschod 2 (↑1964) – P.I. Beljajev a A..A. Leonov – 1. výstup do otvoreného vesmíru
 – 2. a zároveň posledný štart lode tohto typu
 – program Gemini  – 5 letov (3-7); Gemini 4 – White (↓1967) – 1. americký výstup do  otvoreného  vesmíru

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Gemini  (USA/medzistupeň Mercury a Apollo; nosič-Titan) – zameraný na  manévrovanie kozmických lodí na zemskom orbite (stretávanie, spájanie lodí  a výstup astronautov  do otvoreného priestoru - EVA)
Geminy 5 prekonal skoro 8-dňovým letom 5-dňový let Vostoku 5 (↑1963)
Gemini 6A a 7 uskutočnili 1. skutočné priblíženie dvoch lodí  (skupinový let; ↑1963,1962)
Gemini  8 (r.1966) uskutočnil 1. spojenie umelých telies na obežnej dráhe - s telesom Agena
Pri požiari po vznietení hydraulickej tekutiny z balistickej rakety Titan 2 počas prác v raketovom sile
v americkom štáte Arkansas zahynulo 53 ľudí
1966

 – Luna 9 (ZSSR)  (↑1959↓1970,1972,1976) - 1. pristátie na Mesiaci
 – Kozmos 111 (ZSSR)  - pokus o družicu Mesiaca
 – Luna 10 (ZSSR)  (↑1959↓1970,1972,1976) - 1. družica Mesiaca     ...↓↓1990,2003,2007,2008)
 – Luna 1966A (ZSSR)  - pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Surveyor 1 (USA, Atlas)  - 1.  americké pristátie na Mesiaci    ↑↓(↓1967,1968,1969,1972)
 – Explorer 33 (USA) - pokus o družicu Mesiaca
 – Lunar Orbiter 1(USA)  - 1. americká družica Mesiaca ↑↓     (↓1967,1973,1994,1998,2009 )
 – Luna 11 (ZSSR) - družica Mesiaca
 – Surveyor 2 (USA, Atlas)  - pokus o pristátie na Mesiaci
 – Luna 12 (ZSSR)  - 2. sovietska družica Mesiaca
 – Lunar Orbiter 2 (USA)  - 2. americká družica Mesica
 – Luna 13 (ZSSR)  - 2. sovietske pristátie na Mesiaci
 – Pioneer 7 (USA)  - prieskum priestoru Zem-Mars

  PILOTOVANÉ LETY

 – Gemini - 5 letov (8-12/ posledný let programu Gemini - zhodnotenie)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Sondy Surveyor boli vynášané do r. 1968 - nosičom Atlas Centaur.

Úmrtie konštruktéra  S. Koroljova (↑udalosti, osobnosti)
1967

 – Lunar Orbiter 3 (USA)  - 3. americká družica Mesiaca ↓
 – Surveyor 3 (USA, Atlas ) – 2. americké pristátie  na Mesiaci ↓
 – Lunar Orbiter 4 (USA)  - 4. americká družica Mesiaca ↑↓
 – Venera 4 (ZSSR)  (↑1965,1961↓1970,1975,1981,1983)  - 1.  atmosférická     sonda Venuše
 – Mariner 5 (USA)  - prelet okolo Venuše
 – Kozmos 167 (ZSSR)  - pokus o sondu Venuše
 – Surveyor 4 (USA Atlas, )  - pokus o pristátie na Mesiaci
 – Explorer 35 (IMP-E) (USA)  - 5. americká družica Mesiaca ↑↓
 – Lunar Orbiter 5 (USA)  - 6. americká družica Mesiaca (↓1973,1994,1998,2009    ↑1966)
 – Surveyor 5 (USA, Atlas )  - 3. americké pristátie na Mesiaci ↑↓
 – Zond 1967A (ZSSR)  - pokus o skúšobný let na Mesiac (zničená pri štarte)
 – Surveyor 6 (USA, Atlas)  - 4. americké  pristátie na Mesiaci     (↑↓1968,1969,1972↑1966)
 – Zond 1967B (ZSSR)  - pokus o skúšobný let na Mesiac (zničená pri štarte)
 – Pioneer 8 (USA) – prieskum priestoru Zem-Mars

  PILOTOVANÉ LETY

 – začiatok éry lodí Sojuz (ZSSR / Rusko; nosič – Sojuz)
 – Sojuz  - 1 let (1)  (↓1979,1986,2002)
 – program Apollo (USA; pilotované lety na Mesiac; nosič – Saturn)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Sojuz  1 – kozmonaut Komarov zahynul pri dopade návratového modulu (↑1964↓1971)
Apollo 1 – astronauti Grissom, White (↑1965), Chaffee zahynuli následkom požiaru kabíny Apolla pri  pozemných skúškach.
10.10.1967 vstúpila do platnosti Zmluva o mierovom využívaní  vesmíru
1968

 – Surveyor 7 (USA, Atlas)  - 5. americké pristátie na Mesiaci     (↓1969,1972↑1967,1966)
 – Luna 1968A (ZSSR)  - pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Zond 4 (ZSSR) - skúšobný let
 – Luna 14 (ZSSR)  - 3. sovietska družica Mesiaca
 – Zond 1968A (ZSSR)  - pokus o skúšobný let na Mesiac (zničená pri štarte)
 – Zond 5 (ZSSR)  (↑1964) - 1.  prelet okolo Mesiaca s návratom na Zem     ...↑1959 ↑ (↓↓1969,1970)
 – Zond 6 (ZSSR)  - 2. prelet   okolo Mesiaca s návratom na Zem
 – Pioneer 9 (USA) – skúmanie kozmického žiarenia na heliocentrickej dráhe

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz  - 1 let (3)
 – Apollo 7 – 1. pilotovaný let  Apolla  – testy na obežnej dráhe Zeme; posádku tvorili     členovia záložnej posádky Apolla 1 (↑1967)
 – Apollo 8 –  2. pilotovaný let Apolla -  1. pilotovaný orbitálny let okolo Mesiaca    ...↑1966,1962,1959)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


27. 3. tragicky zahynul J. Gagarin (letecké nešťastie)
1969  – Venera 5 (ZSSR) - sonda Venuše
 – Venera 6 (ZSSR) - sonda Venuše
 – Zond 1969A (ZSSR) - pokus o prelet okolo Mesiaca a návrat (zničená pri štarte)
 – Luna 1969A (ZSSR)  - pokus o vozidlo na Mesiaci (zničená pri štarte)
 – Zond L1S-1 (ZSSR)  - pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Mariner 6 (USA)  - prelet okolo Marsu
 – Mariner 7 (USA) - prelet okolo Marsu ...usa     ↓1971,1975,1992,1996,1998,1999,2001,2003,2005,2007↑↑1964)
 – Mars 1969A (ZSSR)  - pokus o družicu Marsu (zničená pri štarte)
 – Mars 1969B (ZSSR) - pokus o družicu Marsu (zničená pri štarte)
 – Luna 1969B (ZSSR) - pokus o návrat vzoriek z Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Luna 1969C (ZSSR)  - pokus o návrat vzoriek z Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Zond L1S-2(ZSSR)  - pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Luna 15 (ZSSR)  - dopad na Mesiac
 – Zond 7(ZSSR)  - 3. prelet okolo Mesiaca s návratom na Zem (↑1968↓1969,1970)
 – Kozmos 300 (ZSSR) - pokus o návrat vzoriek z Mesiaca
 – Kozmos 305 (ZSSR)  - pokus o návrat vzoriek z Mesiaca

 – 1. nevydarený štart superrakety N1 (ZSSR) - 22.2.1969

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz - 5 letov (4-8)
 – Apollo 9 – 3. pilotovaný let Apolla, prvý s lunárnym modulom
 – Apollo 10 – 4. pilotovaný let Apolla, 2.orbitálny let okolo Mesiaca
 – Apollo 111.    p r i s t á t i e   ľ u d í  na Mesiaci /6. americké pristátie na     Mesiaci
 – Apollo 12 - 2. pristátie ľudí na Mesiaci / 7. americké pristátie na     Mesiaci (↓1972↑1968,1967,1966)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


3. 7. 1969 - 2. pokus o štart rakety N1 v prípravach ZSSR v pilotovaných letoch na Mesiac
Luna 15 - v čase obletov Mesiaca bola  NASA uistené o tom, že sonda nebude prekážať letom Apolla a nasledne bola navedená na povrch Mesiaca.
Zond (nepilotované lode Sojuz) 7 – lety okolo Mesiaca s návratom svedčili o prípravách pilotovaných letov ZSSR na Mesiac
70-te roky : prvé orbitálne stanice  (Saljut), záverečné (pilotované) lety Apolla na Mesiac, lety na Mars (Viking) a k veľkým planétam  (Voyager)
1970

 – Luna 1970A (ZSSR) - pokus o návrat vzoriek z Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Luna 1970B (ZSSR)  - pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte)
 – Venera 7 (ZSSR) (↑1967,1965,1961↓1975,1981,1983) - 1.  pristátie na Venuši
 – Kozmos 359 (ZSSR)  - pokus o sondu Venuše
 – Luna 16 (ZSSR)  (↑1966,1959↓1970,1972,1976) -3. sovietske pristátie
    a 1.  bezobslužný návrat vzoriek z Mesiaca
 – Zond 8 (ZSSR) -4.  prelet okolo Mesiaca s návratom na Zem (↑1969,1968↓1970)
 – Luna 17/Lunochod 1 (ZSSR)  - 4. sovietske pristátie a  1. vozidlo na Mesiaci     (↓1973)
 – NOAA1 (USA, Delta) – meteorologická družica americkej meteorologickej siete      (↑1970,1959↓1976)
 – Ohsumi (Jap, Lambda) – 1. japonská družica Zeme
 – China/DFH – Východ je červený -1 (Čína, CZ) – 1. čínska družica Zeme

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz  - 1 let (9)
 – Apollo 13 - pokus o pristátie ľudí na Mesiaci (pristátie pre poporuchu zrušené)
 
nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


NOAA – prvá zo série meteorologickách družíc  (popri GOES) štartujúcich od roku 1975
Zond 8 - posledný let v sérii príprav ZSSR na pilotované lety na Mesiac                      
1971

 – Mariner 8 (USA)  - pokus o prelet okolo Marsu (zničená pri štarte)
 – Kozmos 419 (ZSSR)  - pokus o družicu a pristátie na Marse
 – Mars 2 (ZSSR) (↑1962↓1973)  - 1.  družica Marsu/pokus o pristátie/ 1. dopad     na Mars ..rus.↓1988,1996)
 – Mars 3 (ZSSR) -  1.  pristátie ? na Marse 1. atmosferická sonda Marsu
 – Mariner 9 (ZSSR) – 1. americká družica Marsu  ↑                                      ...usa↓1975,1992,1996,1998,1999,2001,2003,2005,2007↑1969,1964)
 – Luna 18 (ZSSR)  - pokus o návrat vzoriek z Mesiaca
 – Luna 19 (ZSSR)  - 4.sovietska družica Mesiaca 
 – Prospero (VB, Black Arow) – 1. britská družica Zeme

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz  - 2 lety (10,11) – začiatok  éry letov Sojuzu k vesmírnym staniciam
 – program Saljut - Saljut 1- 1. sovietska orbitálna stanica (↓ 1972, 1973,     1974, 1976, 1977, 1982)
 – Apollo 14 – 3. pristátie ľudí na Mesiaci /8. americké pristátie
 – Apollo 14 – 3. pristátie ľudí na Mesiaci /8. americké pristátie

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


27. 6. 1971 – 3. (posledný) pokus o štart N1 v prípravach  ZSSR  v pilotovaných letoch na Mesiac
Sojuz 11 – 1. výstup na palubu orbitálnej stanice - tragický koniec letu
Orbitálne stanice Saljut (1-7)  boli vynášané  nosičmi Proton - do r. 1982
1972

 – Luna 20 (ZSSR)  - 5. sovietske pristátie a 2. návrat vzoriek z Mesiaca     (↑1970↓1976)
 – Pioneer 10 (USA)  (↑1960,1959,1958↓1973, 1977) -  1.  prelet okolo Jupitera     1973 (↓1989) a 1. sonda smerujúca von zo S. sústavy  (↓1973) 
 – Venera 8 (ZSSR)  - 2. sovietske pristátie na  Venuši  
 – Kozmos 482  (ZSSR)  - pokus o sondu Venuše
 – Sojuz L3 (ZSSR)  - pokus o družicu Mesiaca (zničená pri štarte)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Apollo 16 - 5. pristátie ľudí na Mesiaci /10. americké pristátie
 – Apollo 17 - 6. posledné pristátie ľudí /Apolla na Mesiaci  /11. americké                          pristátie (↑1969,1968,1967,1966)

 nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Pioneer 10 – nesie plaketu s Posolsvom iným civilizáciam – vyobrazenie muža a ženy a naznačenie polohy Zeme (autor: C. Sagan)
Saljut 2-pre haváriu nebol vypustený (↓1973,2007)
4. (posledný) neúspešný štart sovietskej superrakety N1 na pilotované cesty na Mesiac (↑1969)

Cena za Apollo - 25 mld$US z roku 1969  (v prepočte asi 136 mld$US pre rok 2007).
1973

 – Luna 21/Lunochod 2 (ZSSR, Proton) – 6. sovietske pristátie a 2. vozidlo na Mesiaci     (↑1970)
 – Pioneer 11(USA) (↑1972,1960,1959,1958↓1977)
 – 1. misia k Saturnu / 1. prelet okolo Saturna -1979 (↓1997)
 – 2. sonda smerujúca von zo SS (↑1972↓1977,2006)
 – Explorer 49 (RAE-B) (USA) – 7. americká družica/sonda Mesiaca     (↓1994,1998,2009 ↑1967,1966)
 – Mars 4 (ZSSR) - prelet okolo Marsu (pokus o družicu Marsu)
 – Mars 5 (ZSSR) – 2. sovietska družica Marsu
 – Mars 6 (ZSSR) (↑1971) – 2 sovietske pristátie na Marse (stratené spojenie)     ...rus↓1996,1988)
 – Mars 7 - (ZSSR)  - prelet okolo Marsu (pokus o pristátie na Marse)
 – Mariner 10 (USA) - prelet okolo Venuše (↑1962) /1. prelet okolo Merkúra     (↑1964↓2004)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Saljut 2  (Almaz 1) - sovietska orbitálna stanica (vojenský projekt)     (↑1972,1971↓1974,1976,1977,1982) 
 – program Skylab  – 1. americká vesmírna  stanica
 – Sojuz - 2 lety ; 12 a 13 (po štarte sa na orbite po prvý raz nachádzali sovietski     kozmonauti a americkí astronauti /Skylab)
 – Skylab 1-4/ 4 lety  (vynesenie orbitálnej stanice/1 a 3 expedície; nosič- Saturn)
 – Saljut 2 (Almaz 1 – vojenský projekt) – snímkovanie povrchu Zeme

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Pioneer 11 – nesie plaketu s Posolsvom iným civilizáciam (↓1977,2006,2007) – vyobrazenie muža a ženy a naznačenie polohy Zeme (autor: C. Sagan)
1974

 – Luna 22 (ZSSR) – 5. sovietska družica Mesiaca
 – Luna 23 (ZSSR) - pokus o návrat vzoriek z Mesiaca
 – Helios 1 (NSR, Titan Centaur/USA) – sonda na výskum Slnka (↓1976,     1990,1992,1994, 1995,1996,1997,1998, 2006,2007,2009)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Saljut 3 a 4 – sovietske orbitálne stanice; (Sajlut 3 = Almaz 2 – vojenský     projekt) (↑1973, 1972,1971↓1976,1977,1982) 
 – Sojuz  - 3 lety (14-16); Sojuz 14 a 15 (lety k Saljut 3),  Sojuz 16 – testovací let pre     plánované spojenie s loďou Apollo
 
nosiče    nepilotované lety    pilotované lety

1975

 – Venera 9 (ZSSR) (↑1970,1967,1965,1961↓↓1981,1983)
 – 1.  družica Venuše a 3. sov.pristátie; prvé snímky z Venuše ...↑1962    ↓1978,1984,1989,2005)                                                                          
 – Venera 10 (ZSSR) – 2. sovietska družica a 4. sovietske pristátie na Venuši
 – Viking 1 (USA, Titan Centaur) – 2. americká družica Marsu a 1. pristátie na     Marse (skúmanie vzoriek)↓
 – Viking 2 (USA) – 3. americká družica Marsu a pristátie na Marse
 – ...usa↓1992,1996,1998,1999,2001,2003,2005,2007↑↑1971,1969,1964)

  PILOTOVANÉ LETY

 – projekt  Sojuz (19) – Apollo (ASTP / AS-210) – 1. sovietsko – americké       vesmírne stretnutie
 – Sojuz  - 4 lety (17, 18, 18-1/ lety k Saljut 4; 19)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Viking 1 a 2 - celkovými nákladmi 3 mld US $ sa stal najnákladnejším programom v planetárnom výskume
Sojuz /Apollo – na zemskom orbite došlo k spojeniu  kozmických lodí  ako symbol snahy  spoločne využívať vesmír na mierové účely (↓↓ 1995 ).
1976

 – Helios 2  (NSR, Titan Centaur/USA) - najväčšie priblíženie k Slnku
    (↑1974↓ 1990,1992,1994, 1995,1996,1997,1998, 2006,2007,2009)
 – Luna 24  (ZSSR) - posledná zo série Luna 1-24 (↑1959) – 7. sovietske pristátie
    a 3.návrat vzoriek z Mesiaca (↑1972,1970)  
 – Meteosat 1 (Eumetsat-EÚ, Delta/USA) – meteorologická družica európskej     meteorologickej siete (↑1970,1959)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Saljut 5 (1976-1977/zánik 1977) – sovietska orbitálne stanica (vojenský projekt     Almaz 3), (↑1974, 1973, 1972,1971↓1977,1982)
 – Sojuz – 4 lety (21-23) 

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Meteosat 1 – prvá zo série európskych meteo-družíc - 1981, 1988,1989,1993,2002,2005
1977

 – Voyager 2  (USA, Titan Centaur) – 1. prelet okolo Uránu , 1. prelet okolo     Neptúna
 – Voyager 1 (USA) – 2. prelet [okolo Jupitera ↓1989](↑1972) a [okolo     Saturnu↓1997] (↑1973)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Saljut 6 (1977- 1981/ zánik 1982) – sovietska orbitálna stanica (↑1976,1974, 1973,     1972,1971↓1982)
 – Sojuz  - 3 lety (24 - posledný let k Saljut 5 ;25,26)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Saljut 6 – 1. orbitálne stanica s dvoma spojovacími uzlami
Voyager 1 a 2 – na palubách sa nachádza medený pozlátený disk s analógovým záznamom obrazov, hudby a zvukov Zeme (↑1973↓2006,2007);  momentálne sa sondy nachádzajú  na únikovej dráhe zo SS (↓2006↑1973,1972); projekt stál 1 mld US$
1978

 – Pioneer Venus 1 (USA) - družica Venuše
 – Pioneer Venus 2  (USA) - sonda Venuše (↓↓1984,1989,2005↑1975)
 – ISEE-3/ICE  (USA) - prelet okolo kométy Giacobini-Zinner a Halleyovej kométy – 1.     prelet okolo kométy MPH (↓1984,1985,1996,1998,1999,2003,2004, 2005,2007)
 – Venera 11 (ZSSR) – 3. sovietska družica a 5. sovietske pristátie na Venuši
 – Venera 12 (ZSSR) – 4. sovietska družica a 6. sovietske pristátie na Venuši
 – Magion 1 (ČSSR) – výskum ionosféry; ako subsatelit s družicami Interbol     a Interkozmos - ZSSR
 – Navstar 1 (USA, Atlas) – 1. družica orbitálneho segmentu 1. globálneho     pozičného systému (↓1982,2000,2005) JPS

 – 1. let automatickej nákladnej lode Progress  (k orbitálnej stanici Saljut 6)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz - 6 letov (27-31)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


(Sojuz 28, Saljut 6) – 1. čs. kozmonaut, 87. človek vo vesmíre – Čech, V. Remek  - 1. neamerický a nesovietsky kozmonaut
Magion 1 – začiatok série vedeckých družíc, od r. 1989 vypúšťaných  už len Českou republikou -1989, 1991, 1995, 1996; nosiče : Kozmos, Molnija /Rus.
1979

 – 1. štart novej európskej rakety Ariane 1

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz  - 2 lety (32,33)
 – Sojuz  T –1 (bezpilotný) let (1) ; Sojuz T – zdokonalená loď pre lety k orbitálnym      staniciam Saljut (↑1967↓1986,2002)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Ariane 1 spolu absolvovala 11 štartov,  z toho 2 zlyhania  
80-te roky : vesmírne raketoplány, nová modulárna orbitálna stanica (MIR), výskum Venuše (Venera, Vega) a Jupitera (Galileo), lety ku Halleyovej kométe (Vega)
1980

 – Rohini 1 (India, SLV) – 1. indická družica Zeme

  PILOTOVANÉ LETY

 – Rohini 1 (India, SLV) – 1. indická družica Zeme
 – Sojuz T – 2 lety (2,3)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


48 armádnych špecialistov zahynulo pri výbuchu rakety Vostok (↑1963,1962,1961) 2M na kozmodróme Pleseck (ZSSR)
1981

 – Venera 13  (ZSSR) ( ↑1975,1970,1967,1965,1961↓1983) 5. sovietska  družica     a 7. sovietske pristátie na Venuši, 1. odber a skúmanie vzoriek horniny
 – Venera 14  (ZSSR) – 6. sovietska družica a 8. sovietske pristátie na Venuši

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz  - 2 lety (39,40 – posledný let k Saljut 6)
 – Sojuz T – 1 let (4)

 – Columbia 1,2 – STS 1 – 1. vesmírny  let  amerického raketoplánu      (↓1996,2003)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety

1982

 – Glonass 1 (ZSSR/Proton) – 1. družica orbitálneho segmentu pozičného     systému (↑1978↓2000,2005)  Glonass

  PILOTOVANÉ LETY

 – Saljut 7 (1982-1986/zánik 1991) -  posledná sovietska orbitálna stanica tohto typu
    (↑1977,1976, 1974, 1973, 1972, 1971)
 – Sojuz T – 3 lety (5-7)
 – Columbia 3 -5  / STS - 3,4,5

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety

1983

 – Venera 15 (ZSSR) (↑1981,1975,1970,1967,1965,1961) 7. sovietska družica     Venuše – 1. radarová mapa Venuše ...↓1984,1989,2005)
 – Venera 16 (ZSSR) – 8. sovietska družica Venuše

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz T – 3 lety (8-10/1)
 – Challenger 1- 3 / STS - 6,7,8 (↑1981↓1986,2003)
 – Columbia 6 – STS 9

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Sojuz T10/1 – havária -  pôvodne striedajúca posádka letiaca na Saljut 7; asi 1min pred štartom bola automatickým záchranným systémom oddelená loď od nosnej rakety (s preťažením 15G) – pre požiar  nosnej  rakety Sojuz
1984

 – Vega 1 (ZSSR, Proton) - balónová sonda a 9. sovietske pristátie na Venuši
    1. prelet okolo Halleyovej kométy ... ↓2002)
 – MPH(↓1985,1996,1998,1999,2003,2004, 2005,2007 ↑1978)
 – Vega 2 (ZSSR) - balónová sonda a 10. sovietske pristátie na Venuši     ...↓1989,2005↑1978,1975) prelet okolo Halleyovej kométy

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz T – 3 lety (10-12)
 – Challenger 4 -6 / STS - 41B, 41C, 41G
 – Discovery 1,2     / STS - 41D, 51A

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


1. štart Ariane 3 (EÚ; spolu 11 štartov, z toho 1 zlyhanie)
1985

 – FotonN1 (ZSSR, Sojuz U) – na geocentrickej dráhe; biologické experimenty
 – Sakigake (Jap, M3S) - prelet okolo Halleyovej kométy
 – Giotto (EÚ, Ariane 1) - prelet okolo Halleyovej kométy
 – Suisei (Planet-A) (Jap, M3S) - prelet okolo Halleyovej kométy MPH     (↓1996,1998,1999,2003,2004, 2005,2007 ↑1984,1978) 

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz T – 2 lety (13,14)
 – Discovery 3-6 / STS – 51C, 51D, 51G,51I
 – Challenger 7- 9 / STS – 51B, 51F, 61A
 – Atlantis 1 / STS 51J

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Foton N1 – prvý zo série  družíc s návratovým pretlakovým kontajnerom na biologické vzorky
Sojuz T13 – úlohou bolo odstrániť závažnu poruchu na Saljut 7 (stanica bola  bez prúdu) a loď sa spájala po 1. raz s nekomunikujúcim objektom
1986

 – štart 1. modulu vesmírnej stanice MIR (1986-2000),(ZSSR/Rus) – nosič: Proton

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz T – 1 let (15); 1. prelet medzi dvoma vesmírnymi stanicami –  z MIRu na     Saljut 7 a zároveň posledný pobyt na stanici Saljut 7
 – Sojuz TM – 1 (bezilotný) let; modernizovaná verzia Sojuzu pre lety k staniciam –     MIR (TM 2-30) a
 – ISS  (TM 31-34) (↓2002↑1979,1967)
 – Columbia 7 /STS 61C
 – Challenger 10 /51/L –1. tragická  havária raketoplánu (↑1981↓2003)
    (pri štarte)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


1. štart Ariane 2 ( EÚ; spolu 6 štartov, z toho 1 zlyhanie)
7-členná posádka  raketoplánu Challenger zahynula
1987

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 3 lety; 2,3  (s účasťou sýrskeho kozmonauta na MIRe) a 4
 – 1. štart novej sovietskej superrakety Energia


nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Energia (nosnosť  90t) – let čiastočne úspešný- užitočné zaťaženie Poljus nedosiahlo obežnú dráhu (↓1988)
1988

 – Fobos 1 (ZSSR, Proton) - pokus o družicu Marsu a pristátie na Fobose
 – Fobos 2 (ZSSR) – 3. sovietska družica Marsu a pokus o pristátie na Fobose     (↓1996↑1973,1971)
 – Ofeq (Izrael, Shavit) – 1. izraelská družica Zeme

 – 1. štart 1. sovietskeho raketoplánu Buran
 – 2. (úspešný) a zároveň posledný štart sovietskej superrakety Energia

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 3 lety; 5 (s účasťou bulharského), 6 (afgánskeho) a 7 (francúzskeho     kozmonauta na MIRe)
 – Discovery 7 /STS 26
 – Atlantis 3     /STS 27

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Fobos 1 – medzinárodný projekt zo zastúpením prístrojov z : ČSSR, Švédsko, Rak, NSR, Fra, Fínsko, Maďarsko,NDR
Sojz TM 7 - 1. štart kozmonauta z prostredia mimo socialistických a spriatelených krajín na palube sovietskej pilotovanej lode J.L. Chrétien, Francúzsko
1. štart Ariane 4  (EÚ; zo 116 celkových štartov bolo 113 úspešných)
Buran – automatický letový režim – jediný štart, na obežnej dráhe strávil 3 h
Energia - na obežnú dráhu vyniesla raketoplán Buran ↑ (↑1987)
1989

 – Magellan (USA, Atlantis) - družica Venuše (↓2005↑1984,1978,1975)
 – Hipparcos (EÚ, Delta) – na geocentrickej dráhe; 1. astrometrická družica
 – Cobe (USA,Delta) – na geocentrickej dráhe; 1. americká kozmologická družica
 – Galileo  (USA, Atlantis) – 1. prelet okolo asteroidu , objav 1. mesiaca     asteroidu 1. družica Jupitera  (↑1977,1972) a 1. atmosferická sonda     Jupitera (↑1972)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 1 let (8)
 – Discovery 8 / STS 29
 – Atlantis 4,5 / STS 30,34
 – Columbia 8 / STS 28

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety

90-te roky : orbitálny ďalekohľad  HST, výskum Slnka (Ulysses, SOHO), výskum Saturna (Cassiny-Huygens), séria (ne)úspešných sond na výskum Marsu, prvé pristátie na planétke (NEAR), prvá identifikácia vody na Mesiaci (Clementine1),  začiatok vo výstavbe Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS, 1. slovenský kozmonaut
1990

 – Hiten (Jap, M3S) – 1. japonská (↓2007) družica Mesiaca (dopad na povrch)     ...↑1966↓2003,2007,2008)
 – Hubblov vesmírny ďalekohľad HST  (USA / EÚ, Discovery/USA) – 1. vesmírny     ďalekohľad (↓2003,2006,2009) - na geocentrickej dráhe
 – Ulysses (USA /EÚ, Discovery/USA) - prelet okolo Jupitera a družica Slnka na     polárnej dráhe (↑1976,1974↓ 1992,1994, 1995,1996,1997,1998,     2006,2007,2009)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 3 lety (9-11); TM11 – na palube MIRu   jap . novinár (T. Akijama)
 – Columbia 9 / STS 32
 – Atlantis 6,7 /STS - 36, 38
 – Discovery 10,11 /STS -31,41

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety

1991

 – Compton (USA, Atlantis) – zaznamenávanie zdrojov tvrdého žiarenia     (↓1999,2002,2004,2008)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 2 lety;12  (s účasťou 1.anglického (kozmonautky) / H.     Sharmenovej) a 13 (kazažškého a rakúskeho  kozmonauta na  MIRe)
 – Atlantis 8,9,10 /STS – 37,43,44
 – Discovery 12,13 /STS -39,48
 – Columbia 11 /STS 40

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Sojuz TM 13 a14- lety k stanici MIR bol v znamení širokej medzinárodnej vedeckej spolupráce
1992

 – Geotail (Jap, Delta) – pozorovanie Slnka (↑1990,1976,1974↓ 1994,     1995,1996,1997,1998, 2006,2007,2009)
 – Mars Observer (USA, Titan 3) - pokus o družicu     Marsu usa↓1996,1998,1999,2001,2003,2005,2007↑1975,1971,1969,1964)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 2 lety ;14 (s účasťou  1.nemeckého)  a 15 (2. francúzskeho kozmonauta     na MIRe) 
 – Discovery 14 /STS 42
 – Atlantis 11,12 / STS 45,46
 – Endeavour 1,2 / STS - 49,47
 – Columbia 12,13 / STS - 50,52

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Mars Observer - strata sondy pre chybu palivového systému . K vzbúre vojakov  základnej služby došlo 25. 2. na Bajkonure
1993

 – Topex-Poseidon (EÚ, Ariane) - na geocentrickej dráhe; 1. oceánografická     družica (↓1998,1999,2001,2002,2004,2008,2009)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 2 lety; 16 a 17 (s účasťou v poradí 3. francúzskeho kozmonauta na     MIRe)
 – Endeavour 3,4,5 / STS – 54,57,61
 – Discovery 16,17 / STS – 56,51
 – Columbia 14,15 / STS – 55,58

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety

1994

 – Wind (USA, Delta) – na geocentrickej dráhe; výskum     Slnka (↑1992,1990,1976,1974↓1995,1996,1997,1998, 2006,2007,2009)
 – Clementine 1(USA,Titan)  - 8. americká  družica/sonda Mesiaca (↓1998,2009    ↑1973,1967,1966) /pokus o prelet okolo asteroidu Geographos
 
  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 3 lety ;18, 19 (s účasťou v poradí 2. kazažského) a 20
    (2. nemeckého kozmonauta na MIRe)
 – Discovery 18,19 /STS – 60,64
 – Columbia 16,17 /STS – 62,65
 – Endeavour 6,7 /STS – 59,68

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Wind – program koordinovaný na Polar, Cluster a SOHO
Absolútny rekord v dĺžke kozmického letu - ruský kozmonaut Valerij Poljakov prežil na stanici Mir v období  1994-95 bez prerušenia celkovo 437 dní
1995

 – SOHO  (USA/ EÚ, Atlas/USA) – veľké slnečné     laboratórium (↑1994,1992,1990,1976,1974↓1996,1997,1998, 2006,2007,2009)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 2 lety; 21(s účasťou 1. amerického astronauta) a 22 (3. nemeckého     kozmonauta na MIRe)
 – Discovery 20,21 / STS – 63,70; STS 63 – let k MIRu
 – Endevaour 8,9 / STS – 67,69
 – Atlantis 14,15 / STS  - 71, 74  – lety k MIRu
 – Columbia 18 / STS 73

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Sojuz TM21 -1. š t a r t  amerického astronauta na palube sovietskej kozmickej lode a 1. pobyt Američana na sovietskej orbitálnej stanici ... ↑1975)
STS 71 - 1. pripojenie amerického raketoplánu k stanici MIR (ATLANTIS) ... ↑ 1975)
1996

 – Polar (USA, Delta) – na geocentrickej dráhe; meranie zemskej     magnetosféry (↑1995,1994,1992,1990,1976,1974↓1997,1998, 2006,2007,2009)
 – NEAR Shoemaker (USA, Delta) – 1. prelet okolo blízkozemskej planétky, 1.     družica planétky a 1. pristátie (↓2003) na  planétke (Eros)
    MPH (↓1998,1999,2003, 2004, 2005,2007 ↑1985,1984,1978)
 – Mars Global Surveyor (USA, Delta) – 4. americká družica Marsu
 – Mars 96 (Rus, Proton) - pokus o družicu Marsu a penetrátory (↑1988,1973,1971)
 – Mars Pathfinder (USA, Delta) - pristátie na Marse a 1.  vozidlo na Marse     (Sojourner)    usa↓1998,1999,2001,2003,2005,2007↑↑1992,1975,1971,1969,1964)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 2 lety; 23,24(za účasti 4.francúzskeho (kozmonautky) na MIRe)
 – Endeavour  10,11 / STS – 72,77
 – Columbia 19,20,21 / STS – 75,78,80
 – Atlantis 16,17 / STS – 76,79 – lety k MIRu

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Mars 96 – strata sondy pre poruchu 3. stupňa nosnej rakety; po troch obletoch Zeme sa zrútila do Pacifiku
1. štart Ariane 5 (EÚ) (↑1979) – neúspešný; pri vynesení štvorice sond Cluster /EÚ- Nemecko (500 mil $US; meranie zemskej magnetosféry); zničené sondy boli nahradené druhou sériou sond a  na orbit ich vyniesla ruská raketa Sojuz v roku 2000
1997

 – Cassini-Huygens (USA /EÚ, Titan/USA) - 1. družica Saturnu (↑1973)
    1. pristátie na Titane (Huygens/EÚ)
 – Iridium (Iridium LLC/USA) – 1. družica mobilnej telekomunikačnej siete     (↓2009)
 –  ACE (USA, Delta) – na geocentrickej dráhe; pozorovanie Slnka
    (↑1996,1995,1994,1992,1990,1976,1974↓1998, 2006,2007,2009)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 2 lety ; 25 (za účasti 4.nemeckého kozmonauta na MIRe),26
 – Atlantis 18,19,20 / STS – 81,84,86 – lety k MIRu
 – Discovery 22,23 / STS – 82,85
 – Columbia 22,23,24 / STS – 83,94,87

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Zrážka MIRu s ruskou nákladnou loďou Progress (vplyvom preťaženia lode a zlyhania vlastného navigačného systému)
1. úspešný štart Ariane 5 (EÚ)
1998

 – Lunar Prospector  (USA, Athena) – 9. americká družica Mesiaca (dopad  na povrch)
    (↓2009↑1994,1973,1967,1966)
 – Nozomi (Planet-B) (Jap, M5) - pokus o družicu Marsu (nepodarilo sa vstúpiť na     obežnú dráhu Marsu)
 – Deep Space 1  (USA, Delta)  - prelet okolo planétky a kométy
    MPH (↓1999,2003,2004, 2005,2007 ↑1996,1985,1984,1978)
 – Mars Climate Orbiter (USA, Delta) - pokus o družicu Marsu
    usa↓1999,2001,2003,2005,2007↑1996,1992,1975,1971,1969,1964)
 – Trace (USA, Pegasus) – na geocentrickej dráhe; pozorovanie Slnka
    (↑1997,1996,1995,1994,1992,1990,1976,1974↓ 2006,2007,2009)

 – začiatok výstavby  Medzinárodnej  vesmírnej  stanice ISS – vynesenie 1.     modulu Zaria (Rus) ruskou raketou Proton

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 2 lety; 27(za účasti 5. francúzskeho kozmonauta na MIRe), 28
 – Endevaour 12,13 / STS – 88 (vynesenie 2.modulu k ISS – Unity (USA), 89 let
    k MIRu
 – Columbia  25 / STS 90
 – Discovery 24,25 / STS – 91 (let k MIRu),95

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Lunar Prospector -  nevydarený pokus identifikovať teleskopmi stopy vody po dopade sondy na povrch v závere misie; na palube bolo umiestnené púzdro s časťou spopolnených pozostatkov G. Shoemakera, astronóma, ktorý sa podieľal na výbere miest na pristátia Apolla.
Mars Climate Orbiter – sonda zhorela v atmosfére Marsu pre zlé navádzanie (zámena metrických a anglických mier)
Deep Space 1 (New Millennium Programm)1. využitie ionového pohonu (↓2003,2007, 2009 ).
Trace -  raketový nosič Pegasuus štartuje ako jediná kozmická raketa  z podvesu (upraveného dopravného )lietadla
1999

 – Mars Polar Lander /Deep Space 2 (USA, Delta) - pokus o pristátie na Marse
    usa↓2001,2003,2005,2007↑1998,1996,1992,1975,1971,1969,1964)
 – Stardust (USA) – zber častíc MPH  (návrat vzoriek z komy kométy 2006)
    MPH (↓2003,2004, 2005,2007 ↑1998,1996,1985,1984,1978)
 – Chandra (USA, Columbia) – na geocentrickej dráhe ;zaznamenávanie zdrojov     tvrdého  žiarenia (↑1991↓2002,2004,2008)
 –  XMM Newton (EÚ, Ariane) – na geocentrickej dráhe; detekcia Deep Space objektov
 – Terra (USA, Atlas) – na geocentrickej dráhe; ďiaľkový prieskum Zeme
    (↑1993 ↓2001,2002,2004,2008,2009)
 – 1. komerčný štart z plošiny Sea-Launch (nosič - Zenit 3SL) (↓2007)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 1 let; 29 (za účasti slovenského kozmonauta na MIRe)
 – Discovery 26,27 /STS – 96,103
 – Columbia 26 /STS 93
 
nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Mars Polar Lander – neriadený dopad pre navigačnú chybu pri zadávaní  parametrov pristávania
1. slovenský kozmonaut –  Ing. Mjr. I. Bella  (Sojuz TM-29) -posledný zahraničný kozmonaut na palube MIRu pred jeho opustením a zánikom.
začiatok nového milénia: hľadanie extrasolárnch planét (CoRoT), ďalšie prevádzkové testy ionového pohonu -↑1998; Smart, Dawn, Hayabussa, Goce), rovery MER na Marse , zánik MIRu  a budovanie ISS, prvé komerčné lety s vesmírnymi turistami, prvé pilotované lety Číny, ústup raketoplánov a   prevaha Sojuzov v osobnej aj nákladnej doprave pre ISS, ázijske krajiny pri kozmickom výskume Mesiaca, prípravy USA na obnovenie pilotovaných letov  raketami,
prekročenie počtu 500 pri vstupe ľudí do vesmíru
2000

 – Cluster (EÚ, Sojuz Fg/Rus) - štvorica sond na meranie zemskej  magnetosféry     (↑1996)
 – Beidou 1 (Čína) – 1. družica orbitálneho segmentu  pozičného systému
    (↑1978,1982↓2005)  Beidou
 – vynesenie 3. modulu ISS - Zvezda (Rus) ruskou raketou Proton
 – havária: Sea Launch (Rus, USA, Nor / Zenit) – havária nosiča vynášajúceho
    3 – tonový satelit (prvá pri predch. 2 štartoch)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 2 lety ;30 (posledný let k stanici MIR) a 31 (let k ISS -1. stála     posádka ISS)
 – Endevaour 14,15  /STS – 99,97
 – Atlantis 21,22 /STS – 101,106
 – Discovery 28 /STS 92

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


na projekt Cluster nadviazal v rámci spolupráce čínsky program Double Star (↓2003,2004)
2001

 – 2001 Mars Odyssey (USA, Delta) – 5. americká družica Marsu
    usa↓2003,2005,2007↑1999,1998,1996,1992,1975,1971,1969,1964)
 – Genesis (USA,Delta) – zber  vzoriek slnečného vetra; vybavená  návratovou sekciou     (↓2004)
 – WMAP (USA, Delta) - v blízkosti libračného bodu L2; kozmologická družica
 – Jason1 (USA/Fra, Delta) – na geocentrickej dráhe; oceánografická (↓2008) sonda
    (↑1999,1993 ↓2002,2004,2008,2009)

 – zánik vesmírnej stanice MIR
 – vynesenie ruského modulu Pirs/ISS   ruskou raketou Proton

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 2 lety; 32 (1. doprava vesmírneho turistu  na ISS) a  33 (za účasti     francúzskej kozmonautky na ISS)
 – Atlantis 23,24 / STS – (98 – vynesenie modulu  Destiny (USA) /ISS
    104-vynesenie modulu Quest (USA) / ISS)
 – Discovery 29,30 / STS – 102,105
 – Endevaour 16,17 / STS – 100,108

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


1. vesmírny turista – D. Tito (USA) – 1. vesmírny komerčný let s človekom
2002

 – CONTOUR (USA, Delta)  - pokus o prelet okolo 3 komét (↑1984)
 – Envisat (EÚ, Ariane5) – 1. veľká európska environmentálna družica
 – Integral (EÚ,Proton/Rus) – zaznamenávanie zdrojov tvrdého žiarenia (↑1999,1991    ↓2004,2008)
 – Aqua (USA/ Jap/ Bra, Delta) – na geocentrickej dráhe; klimatologická sonda ↓
 – Grace (USA/Nem, Rokot/Rus) – na geocentrickej dráhe; dvojica sond na meranie     vlhkostného profilu Z ↑ (↑2001,1999,1993↓2004,2008,2009)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TM – 1 let; 34 (2. doprava  vesmírneho turistu -  M. Shuttleworth/JAR)
 – Sojuz TMA1 – 1 let (1) (↑1986,1979,1967)
 – Columbia 27 /STS 109
 – Atlantis 25,26 /STS – 110,112
 – Endevaour 18,19 /STS – 111,113

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Contour – po prerušení spojenia s riadiacim centrom boli teleskopom Spacewatch na Kitt Peach pozorované úlomky sondy
2003

 – Hayabusa (Jap, M5) - 2.pristátie (↑1996) a plánovaný  návrat vzoriek z planétky/     ionový pohon MPH (↓2004,2005,2007↑1999,1998,1996,1985,1984,1978)
 – Mars Exploration Rovers MER (USA, Delta)  -. dve (2.a 3.) vozidlá na Marse
    usa (↓2005,2007,2011↑2001,1999,1998,1996,1992,1975,1971,1969,1964)
 – Mars Express (EÚ, Sojuz FG/Rus)  - družica Marsu a pokus o pristátie (modulu     Beagle2 )
 – SMART 1 (EÚ, Ariane)  – 1. európska družica Mesiaca     (↑1990,1966↓2007,2008) ionový pohon (↑1998↓2007,2009)
 – Double Star1 (Čína, CZ) – prvá z dvoch plánovaných čínskych  sond na výskum     zemskej ionosféry (↓2004)
 – Spitzer (USA, Delta) – ďalekohľad (↑1990↓2006,2009) – infra (↓2009) na     heliocentrickej dráhe

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TMA – na lety k ISS – 2 let y ( 2 , 3 )
 – Columbia 28 /STS 107 – havária pri pristávaní, (↑1986, 1981)
 – Shenzhou 5 – 1. pilotovaný let Číny (nosná raketa CZ) (↓2005,2008)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


21 ľudí zahynulo pri skúškach rakety VLS na pevné palivo na kozmodróme Alcantara   (Brazília)
  7-členná posádka raketoplánu Columbia zahynula
2004

 – Rosetta  (EÚ, Ariane5) – kľúčový program ESA pre výskum medziplanetárnej hmoty
    MPH (↓2005,2007,2003 ↑1999,1998,1996,1985,1984,1978)
 – MESSENGER  (USA, Delta) – na heliocentrickej dráhe; 1. kompletná mapa     Merkúra (↑1973)
 – Swift  (USA, Delta) – detekovanie rtg, gama žiarenia (↑2002,1999,1991↓2008)
 – Double Star 2 (Čína, CZ) – druhá sonda na výskum zemskej ionosféry     (↑2003,2000)
 – Aura (USA, Delta) - na geocentrickej dráhe; aeronomická sonda ↓
 – Demeter  (EÚ-Fr, Dnepr/Rus) – na geocentrickej dráhe; meranie seizmického vplyvu     na ionosféru (↑2002,2001,1999,1993↓2008,2009)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TMA – 2 lety ( 4, 5)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Genesis  – nevydarený návrat s kontajnerom   vzoriek slnečného vetra (↑ r.2001)
2005

 – Deep Impact (USA, Delta) – 1.  dopad na kométu ( (Tempel 1)
    MPH (↓2007↑2004,2003,1999,1998,1996,1985,1984,1978)
 – Mars Reconnaissance Orbiter MRO (USA, Atlas5)  - 6. americká družica Marsu
    usa↓2007↑2003,2001,1999,1998,1996,1992,1975,1971,1969,1964)
 – Venus Express (EÚ, Sojuz Fg/Rus) - družica Venuše na polárnej dráhe     (↑1989,1984,1978,1975)
 – Giove (EÚ, Sojuz FG/Rusko) – 1. družica orbitálneho segmentu  pozičného     systému (↑2000,1982,1978) Galileo
 – Cosmos 1 (USA/Rus,Volna/Rus) – pokus o štart  sondy - 1. kozmickej plachetnice    ↓2010

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TMA – 2 lety 6, 7 (3. doprava  vesmírneho turistu na ISS – G.Olsen     /USA)
 – Discovery 31 / STS 114 1. let raketoplánu po havárii Columbie ↑2003
 – Shenzhou 6 – 2. pilotovaný let Číny (↑2003↓2008)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


CryoSat (Nem, Rokot/Rus) – nevydarený pokus umiestniť sondu na výskum polárnych ľadovcov – na orbit (pre haváriu nosiča) ↓2010
2006

 – New Horizons (USA, Atlas5) – 1. prelet okolo Pluta/Cháronu a  smerovaná do     Kuiperovho pásu na heliocentrickej únikovej dráhe (↑1977,1973,1972)
 – STEREO  (USA, Delta) - dve sondy na výskum Slnka (↓↓2009↑     1995,1990,1976,1974) (↑1998,1997,1996,1995,1994,1992,1990,1976,1974↓     2007,2009)
 – Hinode (Jap, M5) – sonda na výskum Slnka
 – Corot (EÚ /Fra, Sojuz Fg/Rus) – teleskop (↑2003,1990↓2009) na geocentrickej     dráhe - hľadanie extrasolárnych planét ...↓2009
 – Genesis 1  (Bigelow Aerospace/ USA, Dnepr/Rus) – nafukovací model orbitálneho     modulu (↓2007)
 – Metop (EÚ, Sojuz FG/Rus) - prvá z novej generácie meteodružíc (na polárnej     dráhe)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TMA – 2 lety;  8,9 ( 4. doprava  vesmírného  turistu na ISS –
   
A. Ansariová/USA )
 – Discovery 32,33  /STS -121, 116
 – Atlantis 27 /STS 115 (doprava slnečných  panelov / ISS)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


New Horizons – na palube: mikročipy s menami amerických  obetí vietnamskej vojny, časť spopolnených pozostatkov
C. Tombaugha – objaviteľa Pluta a vzorka materiálu orbitálneho lietadla Space Ship One. (↑1977,1973,1972↓2007). 1. v New Frontiers program
2007

 – Phoenix  (USA, Delta) - výskum polárnych čiapočiek Marsu landerom
    (usa ↓2011↑2005,2003,2001,1999,1998,1996,1992,1975,1971,1969,1964)
 – Kaguya - Seléne (Jap, H2) – 2.  japonská (↑1990) družica Mesiaca ...    ↑2003,1990,1966↓2008)
 – Dawn (USA, Delta) - družica planétok Ceres a Vesta; ionový pohon     (↑2003,1998↓2009) MPH  (↑2005,2004,2003,1999,1998,1996,1985,1984,1978)
 – Chang'e 1 (Čína, CZ) - 1.  čínska družica Mesiaca ...↑2003,1990,1966↓2008,     2010
 – Genesis 2 (Bigelow Aerospace /USA, Dnepr/Rus) – nafukovací model orbitáleho     modulu (↑2006)
 – Themis (USA, Delta) – na geocentrickej dráhe; pozorovanie Slnka
    (↑2006,1998,1997,1996,1995,1994,1992,1990,1976,1974↓2009)
 – havária: Sea Launch (Rus, USA, Nor / Zenit) – havária nosiča vynášajúceho
    6 – tonový telekom satelit (druhá za predch. 23 štartov)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TMA – 2 lety; 10 (5. doprava  vesmírného turistu na ISS  -
    Ch. Simonyi/USA), 11
 – Atlantis 28 / STS 117 (doprava solárnych panelov / ISS)
 – Endevaour 20 / STS 118
 – Discovery 34 / STS 120 (vynesenie modulu  Harmony / ISS)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Phoenix – na palube disk (↑2006,1977,1973,1972) s odkazmi na pozemské diela inšiprované Marsom.
- vážne poškodenie  štartovacej plošiny Sea-Launch pri výbuchu rakety Zenit 3SL (↑ 1999)
- zostrelením vlastnej (meteorologickej) družice Čína po prvý raz preukázala schopnosť vyvíjať kozmické zbrane
2008

 – Chandrayaan 1 (India, PSLV) - mapovanie povrchu, 1.  indická družica Mesiaca
   ↑2007,2003,1990,1966)
 – Fermi / Glast (USA, Delta) – monitorovanie zábleskov gama žiarenia     (↑2004,2002,1999,1991); na geocentrickej dráhe
 – Jason2 (USA/Fra, Delta) – na geocentrickej dráhe; oceánografická (↑2001)sonda
    (↑2004,2002,2001,1999,1993↓2009)
 – Falcon (USA/Space X) – štart 1. komerčnej rakety (↓2009,2010)
 –  1.  pripojenie európskej automatickej nákladnej lode  ATV – Verne k ISS

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TMA – 2 lety; 12,13 ( 6. doprava vesmírnaho turistu na ISS/13 – R. A.     Garriott/USA)
 – Atlantis 29 / STS 122 (vynesenie európskeho modulu Columbus/ISS)
 – Endevaour 21,22 / STS – 123 (vynesenie 1. časti  japonskej zostavy Kibo/ISS),126
 – Discovery 35 / STS 124 (vynesenie 2. časti Kibo/ISS)
 – Shenzhou 73. pilotovaný let Číny  - 1. výstup taikonauta do vesmíru (EVA)     (↑2005,2003)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety

2009

 – Koronas-Foton (Rus, Cyklon/Ukr) – výskum Slnka (↑2006,1995,1990,1976,1974);     na geocentr. dráhe Kepler (USA, Delta) – teleskop (↑2006,2003,1990) na     heliocentrickej dráhe - na objavovanie extrasolárnych planét zemského typu↑2006
 – GOCE (EÚ, Sojuz U) – na geocentrickej dráhe; výskum Zeme
    (↑2007,2006,1998,1997,1996,1995,1994,1992,1990,1976,1974)
    ionový pohon (↑2007,2003,1998)
 – Herschel (EÚ, Ariane5) –  teleskop ↑ na geocentr. dráhe; infraďalekohľad -     medzihv. hmota, atmosféry planét, galaxie
 – Planck (EÚ, Ariane5) – teleskop ↑  na geocentr. dráhe;  žiarenie (reliktové,     mikrovlné ..); spoločný štart s Herschel
 – Lunar Reconnaissance Orbiter / LRO (USA, Atlas) – sonda Mesiaca na     geocentrickej dráhe (↑1998,1994,1973,1967,1966)
 – LCROSS (USA, Atlas) – 10. americká družica/sonda Mesiaca (dopad na povrch);     spoločný štart s LRO
 – WISE (USA, Delta) – teleskop ↑ na geocentrickej dráhe – infraďalekohľad     (↑2003)
 – Omid/Nádej (Irán, Zafir) – 1. iránska družica
 – SMOS (EÚ, Rokot/Rus) – na geocentrickej dráhe; výskum Zeme

 – vynesenie ruského modulu Poisk(Hľadanie)/ ISS ruskou automatickou nákladnou     loďou Progress
 – 1.  pripojenie japonskej nákladnej lode HTV 1 k vesmírnej stanici ISS
 – prvé skúšky raketového nosiča Ares (USA) na pilotované lety– 

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TMA – 4 lety; 14 ( 7. doprava vesmírneho turistu / – Ch. Simonyi-druhý     let /USA) 15 ( zvýšenie počtu posádky ISS na 6 osôb) , 16,17
 – Discovery 36,37 /STS – 119 (montáž panelov  ISS),128 (pripojený modul Leonardo     k ISS)
 – Atlantis 30,31 /STS – 125 (servis HST) ,129
 – Endevaour 23 /STS 127- vynesenie 3. casti  japonskej zostavy  Kibo(Nádej)/ISS

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


LCROSS - hľadanie vody pri dopade raketového stupňa Centaur;
Omid – Irán sa stáva ďalšou krajinou, ktorá je schopná  umiestniť na obežnú dráhu Zeme družicu vlastným nosičom
1. zrážka družíc -  Iridium (↑1997) 33 (USA)  s nefunkčnou ruskou vojenskou telekomunikačnou družicou Kozmos (↑1962) 2251 nad územím Sibíri – pre zle vypočítanú trajektóriu spojovacej americkej družice.
Kozmonaut s okrúhlym poradovým číslom 500 vstúpil do vesmíru 29. augusta 2009 (STS128). Je ním štyridsaťdeväťročný Američan (astronaut) Kevin Ford, ktorý sa vydal na svoju prvú vesmírnou misiu.
2010

 – CryoSat 2 (Nem, Dnepr/Rus) – výskum polárnych ľadovcov z polárnej dráhy
   2005
 – Akatsuki (Jap, H II A) – sonda k Venuši (nepodarený manéver prechodu na obežnú     dráhu);  spolu s
 – Ikaros - slnečná plachetnica 2005
 –  X 37 B (USA, Atlas)   - projekt  vojenského kozmického raketoplánu (7 – mesačný     pobyt v kozme)
 – Hayabussa (Jap, M5) – návrat z misie k planétke Itokawa↑2003
 – SDO (USA, Atlas)        - Solar Dynamics Observatory - výskum Slnka     z geostacionárnej  dráhy
 – Chang´e 2 (Čína, CZ)  - 2. čínska sonda k Mesiacu - orbiter  ↑2007
 – Glonass (Rus, Proton) – nevydarený pokus o vynesenie troch družíc ruského
    navigačného systému
 – Dragon C1 (USA, Falcon 9) – 1. skúšobný (nepilotovaný) let kozmickej lode      spoločnosti Space X (↑2008)
 – X 37B (USA, Atlas) – prvý skúšobný orbitálny let malého raketoplánu,
    na hladine (410 km) typickej pre vojenské výzvedné družice

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TMA – 18,19, 20
 – Endeavour 24  STS 130 – doprava modulu Tranquility (NODE 3) spolu     s pozorovacím výklenkom Cupola + 3 výstupy EVA
 – Discovery 38  STS 131 – v nákladovom priestore logistický modul Leonardo; 3     výstupy EVA
 – Atlantis 32 STS 132 – posledný plánovaný let Atlantisu ; vynesenie a inštalácia     ruského modulu Malij issledovateľnyj modul 1= Mini Research Module 1/ISS

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


SOFIA (USA, Nem) – projekt „leteckého“ prieskumu vesmíru; z paluby špeciálneho Boeing u 747 vo výške 13,5 km pozoruje vesmír 2,5 m zrkadlový ďalekohľad pre doplnkové pozorovania projektov Hubble, Spitzer, Herschel a Webb
 – stála čínska prítomnosť na orbite, koniec 30-ročnej éry kozmických raketoplánov Space Suttle, zapojenie súkromného sektoru do obsluhy ISS
2011

 – Star Dust ↑2006,1999 - priblíženie ku kométe Tempel 1 ↑2005
 – MSL - Mars Curiosity (USA, Atlas) , v poradí 4. americké vozidlo na Marse ↑2003
 – Fobos Grunt (Rusko, Zenit/ukr) – pokus o štart k Marsu / pre poruchu nosiča
    navedený z orbitu k deštrukčnému zostupu na Zem
 – Juno (USA, Atlas) – sonda k Jupiteru

 – HTV 2 – v poradí druhá ↑2009 japonská nákladna loď zasobujúca IS
 – ATV 2  (J. Kepler) - v poradí druhá ↑2008 európska automatická nákladná loď
    zásobujúca ISS
 – Tjangong 1 (Čína, CZ 2) –1. čínska orbitálna (mini)stanica
 – Sojuz STB – 1. štart Sojuzu vo vlastníctve medzinárodnej organizácie (vynesenie
    dvoch družíc systému Galileo / EÚ)
 – X 37B (USA, Atlas) – druhý skúšobný let malého raketoplánu, s pristátim 2012
    po 469 dňoch zotrvania na orbite

  PILOTOVANÉ LETY

 – Discovery 39 STS 133*
 – Endeavour 25 STS 134*
 – Atlantis  33 STS 135*
 – Sojuz TMA 21,22
 – Sojuz TMA-02M, 03M
 – Shenzou 8  - skúšobné pripojenie k Tjangong 1 (↓2012)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


* posledné lety raketoplánov; Atlantis ukončil éru Space Shuttle ↑1981, ktorá má v štatistike : 135 misií vykonalo 21 152 obletov Zeme, prekonalo vzdialenosť 873 mil km, vynieslo do kozmu 818 kozmonautov (347 ľudí z 18 štátov) a 1 500 t nákladu
Shenzou 8 - testovací režim pilotovanej lode v automatickom mode
Sojuz TMA-M sa objavuje ako modernizovaná verzia TMA – pristávacie systémy, nosnosť, priestrannosť, LCD zobrazovače; (TMA 1 – 22 v rokoch 2002-2012)
2012

 – Nustar (USA, Pegasus) – výskum čiernych dier

 – Vega (2t; EÚ) - 1. štart  prvej ľahkej rakety ESA
 – ATV – 3 Eduardo Amaldi (ESA, Ariane 5)  2011, 2008 – tretí štart európskej     nákladnej lode k ISS
 – HTV – 3 v poradí tretia japonská zásobovacia loď ISS ↑2011,2009
    nákladnej lode k ISS
 – Dragon CRS 1 (Space X/USA,Falcon 9) - 1. štart prvej komerčnej nákladnej
    lode
k zásobovacej  misii  pre ISS
 – X 37B (USA, Atlas) – tretí skúšobný let malého raketoplánu, s pristátim 2014
    po 675 dňoch zotrvania vo vesmíre

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TMA 04M – 07M (4 lety)
 – Shenzou 9  (Čína, CZ) - 1. činske spojenie lode s orbitálnou stanicou / Tjangong 1
                                    - 1. čínska taikonautka, 4. pilotovaný let Číny (↑2008)

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Vega - vyniesla na orbit 2 veľké a 7 malých satelitov
Dragon - po predchádzajúcich dvoch testoch v r. 2010 a 2012; na rozdiel od Progressu a ATV nemá automatický systém pripojenia k ISS (podobne ako HTV)
V rutinných zásobovacích letoch nákladnej zásobovacej lode Progress (k ISS) sa zavádza tzv. rýchly profil letu, skracujúci let z 2 dní na 6 hod.
Náklady na vývoj Vegy dosiahli 710 miliónov dolárov. Jeden štart si môžete kúpiť za 32 miliónov, čím Vega cenovo úspešne konkuruje ruským či indickým nosičom.
2013

 – LADEE (USA, Minotaur) sonda Mesiaca na geocentrickej dráhe
    (↑2009,1998,1994,1973,1967,1966)
 – MAVEN (USA, Atlas) družica Marsu ↑2011, 2003
 – Mangal Yaan (India, PSLV-XL) 1. indická sonda k Marsu/družica
 – Chang´e 3 (Čína, CZ) v poradí tretia čínska sonda Mesiaca (s roverom Yutu)
    ↑2010, 2007
 – Gaia (EÚ, Sojuz/rus) – sonda umiestnená v Lagrangeovom bode L2
    (mapovanie hviezdnej oblohy)

 – Epsylon (Jap) – štart novej japonskej rakety (na TPL – tuhé palivo)
    s nosnosťou 1 200 kg
 – Naro (J. Kórea) – štart 1. juhokórejského nosiča (spolu s vlastnou družicou)
 – Dragon (Space X/USA,Falcon - 2. štart prvej komerčnej nákladnej lode ↑2012
    k zásobovacej misii pre ISS↑2012
 – Antares (Orbital Sciences Corp./USA) – 1. (testovací ) štart rakety,
    plánovaného druhého amerického nosiča určeného k zásobovaniu ISS
 – Cygnus (Orbital Sciences Corp /USA; Antares) – 1. let nákladnej lode OSC
    (s nákladom) k ISS

 – ATV – 4 Albert Enstein (ESA, Ariane 5)  2012, 2011, 2008 – štvrtý štart európskej     nákladnej lode k ISS
 – HTV - 4 v poradí štvrtá japonská zásobovacia loď ISS ↑2012,2011,2009
 – havária: Proton – výbuch rakety (s nákladom troch satelitov Glonass) bezprostr
    po štarte bol podľa vyšter komisie v 2015 spôsobený nedbalou montážou senzorov
    riadenia rakety
 – havária: Sea Launch (Rus, USA, Nor / Zenit) – havária nosiča vynášajúceho
    6 – tonový Intelsat (tretia za predch. 34 štartov)

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TMA 08M – 11M (4 lety)
 – Shenzou 10 (Čína, CZ) druhý čínsky let k vlastnej orbitálnej stanici TG 1

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Antares – postavený na báze ukrajinského Zenitu, v budúcnosti má vyvážať náklad na orbit (k ISS) loďou Cygnus
Sojuz TMA 8M – po prvý raz využíva rýchly profil letu k ISS, kedy sa do cieľa dostane posádka za 6 hodín namiesto pribl 2 dní ↑2012
Štatistika štartov
81 štartov, 95% úspešnosť, Rus 35, USA 19, Čína 15, EÚ 5, Jap 3, India 3, JK 1

2014

 – Rosseta (esa ) – prílet na orbitu kométy Čurjumov – Gerasimenko ↑2004
 – Hayabusa 2 (jap, M5) – s cieľom asteroid 1999 JU3 roku 2018
 – OCO-2 (USA) – vedecká družica Zeme na monitorovanie rozkladu oxidu uhličitého
 – Foton M4 (Rus) – vedecká družica Zeme na výskum mikrogravitácie
 – Sentinel 1A (EÚ, Sojuz) – prvá zo série sond na diaľkový prieskum Zeme

 – Orion (USA, Delta) – 1. testovací let pilotovanej lode (v automatickom režime)
 – Angara (Rus) – 1. testovacíl let nového modulárneho nosiča
 – ATV 5 Georges Leimaitre (EÚ, Ariane5) – piaty štart EU nákladnej lode k ISS
    2013, 2012, 2011, 2008
 – Dragon (Space X/USA,Falcon) - 4 štarty prvej komerčnej nákladnej lode k ISS
    ↑2013, 2012
 – Cygnus (Orbital Sciences Corp /USA; Antares) – 3 štarty k ISS ↑2013
 – Care (India,GSLV) – test s modelom pilotovanej lode – na suborbitálnej dráhe
 – Chang´e E5-T1 (Čína, CZ) – test s modelom návratového púzdra – s obletom
    Mesiaca

  PILOTOVANÉ LETY

 – Sojuz TMA 12M – 15M (4 lety) do atmosféry

nosiče    nepilotované lety    pilotované lety


Rosseta – v novembri by mal na povrch kométy dosadnúť modul Philae
OCO 2 – 2 pokus po tom, čo sonda za 170 mil $ havarovala v roku 2009 po chybnom štarte rakety Taurus (USA)
ATV 5 Georges Leimaitre – ukončené letov eu lode ATV k ISS
havária / Space Ship Two zahynul jeden z pilotov (31.10.)
havária: Proton (Rus) – pri vynášaní družice za 200 mil dolárov, 9 min po štarte
havária: Cygnus (Antares – USA) – na misii k ISS
štatistika: z celkového počtu 94 (95) štartov – 2 (3) neúspešné (Space Ship Two mimo databázu)

2015

 – Sentinel 2A (EÚ,Vega) – diaľkový prieskum Zeme
 – Sentinel 3A (EÚ, Rockot-Rus)  – diaľkový prieskum Zeme (plán, odložený
    na jan 2016)
 – Lisa Pathfinder (EÚ, Vega) – identifikácia gravitačných vĺn
 – Jason 3 / (USA) – oceanografická a klimatologická družica (plán, odložený
    na 17. jan 2016)
 – SMAP – meranie vlhkosti pôdy
 – DSCVR – monitorovanie koronálnej hmoty pri Zemi
 – MMS – výskum magnetosféry
 – ASTRO–H – výskum rontgenového žiarenia (plán – odložený na 2016)

  PILOTOVANÉ LETY (k ISS)

 – Sojuz TMA – 16M – 19M
 – Dragon (Space X/USA,Falcon) – 2 lety prvej komerčnej nákladnej lode k ISS ↑2014,
    2013, 2012
 – X 37B (USA, Atlas) – štvrtý skúšobný let malého raketoplánu s plánovaným pristátim
    po 200 dňoch
 – IXV (Vega, EÚ) – prvý letový experiment s modelom malého raketoplánu
 – Cygnus (Atlas 5, OSC-USA) jediný let – po vlaňajśej havarii rakety Antares
    naplánovaný s náhradným nosičom
 – HTV – 5 v poradí piata japonská zásobovacia loď ISS ↑2013,2012,2011,2009
    (plán aug)


New Horizons (2006 – USA) po prebudení začala zo vzd 200 mil km s foto Pluta, najväčšie priblíženie 14. jún.
Messenger  (2004 – USA, Delta) – družica Merkúra po 4-ročnej úspešnej misii dopadla na povrch planéty.
Mars Reconnaissance Orbiter (USA,2005) objavil stratenú sondu Beagle (EÚ – Mars Express,2003).
Akatsuki.
havárie:
MexSat 1 (Proton/Rus) – mexická družica nedosiahla obežnú dráhu pre zlyhanie nosiča
Progress M – 27M (Sojuz 2 A/Rus) – zásobovanie ISS narušené pre zlyhanie nosiča (modernizovaného/Sojuz U – Sojuz 2A).
Dragon SpX 7 (Falcon 9/USA – Space X) – prvý tohtoročný štart overil pripravenosť rakety Falcon 9 na unikátne zvládnutie návratového režimu prvého raketové stupňa.
Tretí tohtoročný let Dragona znemožnený pre zlyhanie nosiča.
ukončenie prevádzky: raketa Zenit (Rus/Ukr).
rekordy v dĺžke pobytu vo vesmíre – ISS:
V súhrne počtu dni od r. 2005 bol s 803 dňami na vrchole ruský kozmonaut Sergej Krikalov.
V súčasnosti prvenstvo prevzal jeho krajan Genadij Padalka.
Slovensko sa stáva štátom spolupracujúcim s ESA (po predchádzajúcej etape pridruženia k projektom) s ročným členským príspevkom, štratujúcim pre tento rok na úrovni 1,35 mil €.

2016

 – Osiris – REx (USA, Atlas) – na prieskum blízkozemnej planétky Bennu (D500m)
    k r.2018 a s návratom vzoriek 2023
 – Jason 3 (USA, Falcon 9) – diaľkový prieskum Zeme, oceánografická sonda
 – Sentinel 3A (EÚ, Rockot-Rus) – diaľkový prieskum Zeme
 – ASTRO–H (Jap, H2) – výskum rontgenového žiarenia /havárie
 – ExoMars Trace Gas Orbiter (EÚ, Proton) – výskum Marsu orbiterom a landerom
    (v 2020 aj roverom) /havárie
 – Sentinel 1B (EÚ, Sojuz) – diaľkový prieskum Zeme
 – Mikhailo Lomonosov (Rus/Sojuz) – štúdium vysokoenerg kozmick žiarenia / 1. štart
    z kozmodrómu Vostočnyj (+ dva sekundárne sondy, horný stupeň Volga)

  Nákladné lode k ISS (3, misie:5)

 – Cygnus (Atlas, OSC-USA) OA 5-6
 – Dragon (Falcon, Space X-USA) CRS 8 - 9
 – HTV 6 (Jap, H2)

  PILOTOVANÉ LETY (k ISS)

 – Sojuz TMA 20M
 – Sojuz MS 01, 02 (01 začiatok nového radu – s modernizovaným tepelným plášťom
    a komunikačným systémom; úplnou novinkou je umiestnenie čiernej skrinky, let
    47S k ISS)


udalosti:
15.12.2016 – oficiálne sustený navigačný systém Galileo (aktuálne 100 mil. užívateľov).
1. pristátie prvého stupňa rakety po štarte (na námornej plošine), Falcon k ISS – let CRS-8 a na pevnine (CRS 9)
1. družica s technológiou kvantového komunikátora QSS (Čína, CZ).
1. štart z ruského kozmodrómu Vostočnyj, 28.4. Sojuz 2-1A.
1. nanosatelit vyrobený 3-D tlačiarňou (Tomská polytechn. iniv./ RUS) – vyniesla na ISS nákladná loď Progress.
16. 5. ISS vykonala 100 000. oblet okolo Zeme (10 ciest k Marsu resp. 1 cesta k Neptúnu); z 1 922 vedeckých pokusov vzišlo 1 200 vedeckých článkov, navštívilo ju 1222 ľudí.
Prvé testy priestoru nafukovacieho modulu (BEAM - Bigelow) pripojeného k ISS.
India úspešne vyskúšala zmenšený model raketoplánu.
Virgin Galactic predstavila nový raketoplán z flotily SpaceShipTwo (Unity, 1 a pol roka po tragickej havárii v 2014).
Prvý čínsky lunárny rover Yutu vynesený raketou Chang´e 3 v roku 2012 ukončil po 30 mesiacoch svoju činnosť.
STEREO B – po dvojročnej odmlke (pravdep. chybou pri stabilizácii) je sonda opäť v prevádzke.
rozšírené:
Beam / Bigelow: Kontrakt s NASA (z roku 2013) za 17,3mld dolárov má v podobe 4-metrového modulu slúžiť počas dvoch rokov ako technologický demonštrátor pre osídľovanie obežnej dráhy resp. Marsu.
HTV6 po odpojení od ISS k EDT (Experimental Electrodynamic Tether) – exeriment na preverenie možnosti odstraňovania orbitálneho odpadu nezdarený.
havárie:
Astro H(Hitomi) – po šiestich týždňoch od štartu znefunkčnená vplyvom sebadeštrukcie pri nekorektnej stabilizácii sondy.
EDM (Schiaparelli – Exomars 2017) – neúspešné pristátie.
Long March (Čína) a Falcon (USA, Space X) – neúspešné štarty v jeden deň.

2017

 – Sentinel 2B (EÚ, Vega) - diaľkový prieskum Zeme
 – Sentinel 5P (EÚ, Rokot/Rus) - diaľkový prieskum Zeme

  Nákladné lode k ISS (3, misie:6)

 – Dragon (Falcon 9, Space X-USA) CRS 10-13 k ISS
 – Cygnus (Atlas, OSC-USA) k ISS; OA-7-8
 – Tianzhou 1 (CZ 7, Čína) k čínskej vesmírnej stanici Tiangong 2

  PILOTOVANÉ LETY (k ISS)

 – Sojuz MS 04-07


udalosti:
Indická raketa PSLV – XL s družicou Cartosat 2E vyniesla aj českú VZLUsat 1 a slovenskú družicu – skCUBE
                     PSLV let C37 – rekord - najmasovejší štart - 104 družíc.
16.1. zomrel posledný človek na Mesiaci E. Cernan.
15.9. sonda Cassini riadene zanikla v atmosfére Saturna (↑1997).
Falcon 9 vzlietol v tomto roku 18 – krát, a to so 100% úspešnosťou aj v pristávaní - návrate prvého stupňa. Pri týchto letoch boli prvýkrát využité opakovane – prvý stupeň rakety a kozmická loď Dragon. Po prvý raz využilo americké letectvo pri vynesení utajovaného miniraketoplánu X-37B iný ako národný nosič (Atlas). Významný podiel je priznaný vo vynášaní telekomunikačných družíc Iridium (66 operačných družíc a 9 záložných - po 860 kg/1ks).
havárie:
Ľahká japonská raketa SS 520 s družicou (CubeSat 3U, 4 kg).
Pri chode 2. stupňa Electron ↓2018.
Pred vstupom na obežnú dráhu činska raketa CZ5.
Nedosiahla stabilnú obežnú dráhu ruská raketa Sojuz 2.1 B Fregat s družicou Meteor 2.
Družica IRNSS-1H ostala pred vypustením zablokovaná a teda nepoužiteľná v aerodynamickom kryte indickej rakety PSLV.

2018

 – Icesat – 2 (USA, Delta II) – sledovanie ľadových prýkrovov na Antarktíde a Grónsku
 – Sentinel 3B (EÚ,Rokot/Rus) – diaľkový prieskum Zeme
 – InSight (USA,Atlas) – sonda pre seizmický výskum Marsu; raketa zároveň vyniesla
    dva cubesaty MarCO (Mars)
 – Tess (USA, Falcon 9) – vesmírny teleskop na výskum extrasolárnych planét
    (243 mil $)
 – Bepi Colombo (EÚ-Jap, Ariane 5) – sonda na výskum Merkúra
 – Change 4 (Čína,CZ ) – lander a orbiter na výskum Mesiaca
 – Parker Solar Probe (USA,Delta Heavy) – sonda na výskum Slnka
 – Grace – FO (USA,Falcon 9) – meranie anomálií zemskej gravitácie
 – Aeolus (EÚ,Vega) – klimatologické meranie zamerané na prúdenie vzduchu

  Nákladné lode k ISS (3, misie:6)

 – Dragon (Falcon, Space X-USA) CRS 14-16
 – HTV 7 (Jap, H2)
 – Cygnus (Atlas, OSC- USA) OA9 a NG 10

  PILOTOVANÉ LETY (k ISS, misie: 4)

 – Sojuz MS 08-11


rozšírené:
Icesat 2 – posledný náklad vynesený nosičom Delta II (bilancia: 156 štartov / 2 neúsp, 24 družíc GPS, teleskopy Spitzer a Wise, sondy Deep Impact MESSENGER, Dawn, Phoenix, dva marsovské rovery MER).
InSight – spoludopravené cubesaty MarCO sú technologickým demonštrátorom pre overenie možnosti mikrosatelitov aj pri medziplanetárnych misiách.
Parker Solar Probe – umiestnená doteraz najbližšie k Slnku (7x), pričom jej raketa umožní prekonať rýchlostný rekord (2006, New Horizons, raketa Atlas) pri odpútavaní od nosiča viac ako 16,26 km/s (58 536 km/h).
Sentinel – sondy pd týmto označením začali s prácou v systéme tzv Európskej dátovej dialnice (EDRS–SpaceDataHighway), ktorá umožňuje expresný prenos dát pri snímmkovaní našej planéty. Výrobcom je Airbus.
Aeolus – prístroj Aladin na palube sondy vytára vertikálny obraz o prúdení vzduchu v rámci skenovacích cyklov laserových lúčov s frekvenciou 50 Hz.
Dragon CRS 14 – testovanie technológie na zachytávanie kozmického smetia – družica cubesat typu Debrisat nafúkla na orbite balón, ktorý nasledne zachytila vystrelenou sieťou na vzdialenosť 7 m.
Sojuz MS-09 – na vonkajšom plášti orbitálnej sekcii lode detegované dva prierazy spôsobené nárazom cudzích telies. Po oprave plášťa epoxidovou živicou sa tlak na palube lode dostal do normálu. Neskoršie vyšterovanie odhalilo skutočný príčinu incidentu – vyprchanie lepidla, ktoré malo „zakryť“ nevhodne navŕtané diery pri montáži lode. Neskoršie správy priniesli dokonca informáciu o sabotáži amerických astronautov v snahe urýchliť návrat lode na zem pre zdravotné problémy jedného z nich.
Cygnus – nákladna loď pôvodne Orbital Sciences Corporation, neskôr Orbital ATK prevzal gigant Northrop Grumman, z prostredia vývoja obranných strategických prostriedkov pre americkú armádu.
Grace – FO – dvojica identických družíc na polárnej drahe pri obletoch sú schopné pri vzájomnej vzdialenosti 220 km na mikrometer premeriavať odchýlky jedna od druhej ako vplyv rôznej gravitácie podmienenej nerovnomernosťou masy zemskej hmoty (↓Grace).
udalosti:
Hayabusa 2 (↑2014) – prblíženie a začiatok výskumu asteroidu Riugu, sonda vystrelila proti objektu dva pohyblivé moduly Minerva II (1,2) na fotografovanie počas priblížovania, zostupu a z povrchu. Očakáva sa aj prílet ďalšej sondy (dopravený spoločne), nem-fr výsadok na asteroide predstavuje MASCOT (Mobile Asteroid Surface Scout). Jeho rozmery sú 29,5 cm × 27,5 cm × 19,5 cm a váží 9,5 kg a provnako ako Minerva 1 a2 má sa presúvať po povrchu poskakovaním.
Po 15 - ročnej službe zanikli Tom a Jerry – takto pomenovaná dvojica družíc Grace (2002, Rokot/Rus) pracovala vo výške 500 km vzdialené od seba 220 km pri meraní anomálií zemskej gravitácie (↑Grace-FO).
O3b – je unikátny typ komunikačnej družice, vo štvorici umiestnené iba vo výśke 8 000 km, budú prelietavať nad povrchom pre zaistenie internetového spojenia pre 3 mld ľudí Other 3 billions.
Sonda Osiris Rex – po tom, čo od štaru v r 2016 urazila 1,8 mld km,začala zo vzdialenosti 2,2 mld km s fotografovaním cieľa svojej cesty, asteroidu Bennu. 3 decembra 2018 by mala pristát na objekte - 5 sekundový dotyk s po povrchom využiť na odobratie vzoriek; tie by mali na Zem doraziť v marci 2021.
Crew Dragon (Falcon 9) – vývoj a skúśky pilotovanej lode spoločnosti Space X smerujú k plánovaniu prvého štartu na apríl 2019; definitívne v pretekoch o prvú komerčnú pilotovanú loď k ISS je pozícia konkurenčnej lode od Boeingu na druhom mieste.
Starliner (Atlas) - vývoj a skúśky pilotovanej lode spoločnosti Boeing smerujú k plánovaniu prvého štartu na jún 2019, čo je pomerne tesné načasovanie k ohláseným zámerom SpaceX.
Orion (SLS) – vývoj a skúšky pilotovanej lode NASA naznačujú horizont prvého štartu k roku 2023, nepilotovaná verzia by mala prvý náklad na orbit vyniesť už niekedy okolo r. 2021.
OmegA – vývoj úplne novej ťažkej rakety na tuhé palivo od spoločnosti Northrop Grooman speje k plánovaniu prvého štartu na rok 2021; spodný segment motora Castor 600 pojme extrémnych 123 000 l paliva, pričom segment urychlovacich motorov pripravovanej ťažkej rakety (agentúrou NASA) SLS je k dispozícii „iba“ pre 102 000 l.
ExoMars – spoločný projekt EÚ a Ruska – príprava projektu ExoMars 2020 (s uvažovaný roverom) je v sklze, pričom prvá časť z roku 2016 získava aj napriek kolízií moduli Shiaparelli Exomars 2017 zaujímavé výsledky.
Chandra – americká rontgenová sonda (↑1999) nečakane prešla do núdzového režimu, pri plánovaných 5 rokov pracuje vo vesmíre úctyhodných 19 rokov.
Opportunity – americká sonda (400 mil $, 2014 pristátie na Marse spolu s identickou Spirit /do r. 2011) ukončila svoju misiu, pôvodne plánovanú na 90 dní, po globálnej prachovej búrke.
Český Výskumný a skúšobný letecký ústav má spolupracovať s ESA:
– pri záťažových statický skúśkach trysiek motora pre vyvijanú raketu Ariane 6
– pri zavádzaní nového typu iontového motora (air-breathing) vo sfére prevádzkovateľov satelitov
Voyager 2 – sonda na jeseň 2018 prekonala heliopauzu a vstúpila do medzihvieznného priestoru
prvé, prvenstvá a rekordy:
Prvý štart rakety Falcon 9 Heavy – z KSC (LC-39A, 3-st raketa spolu s 27 motormi Merlin, nosnosť 63 t) odštartovala s elektromobilom Tesla Roadster (na heliocentrickú dráhu) ako testovacím nákladom [a bočné boostery rakety pristáli na Zemi]
– Falcon 9 záskal od NASA certifikát tretieho stupňa, čo ho oprávňuje uchádzať sa o účasť na najdrahšich misiách USA.
Prvý úspešný štart rakety Electron (dvojstupňová ľahká nosná raketa vyvinutá spol Rocket Lab z Nového Zélandu). Cena rakety je cca 5 mil. USD. Zvláštnosťou sú batériami napájané elektrické čerpadlá na dopravu pohonných látok do motora, vďaka čomu dostala prezývku „raketa na baterky“.
Prvé pozemné skúšky Stratolaunch Systém – lietadlo s bezkonkurenčne najväčšim rozpätím krídel (117 m, 111 m výšku mal Saturn V) je pripravované ako náhrada za Stargazer (L1011) pri vypúśťaní rakiet (aktuálne Pegasus) z podvesov lietadla.
7075 kg je hmotnosť doteraz najťažšej telekomunikačnej družice Telstar 19V (Falcon, r.2018).
výročia:
90 rokov od využitia raketového pohonu: v r. 1928, Fritz von Opel (majiteľ automobilky) predstavil špeciál monopost Opel zbavený motora, ale vybavený 12-tim strelami na strelný prach, so zrýchlením 0-100 km/h za 8 s a maximálnou rýchlosťou 150 km/h. Nasledujúci model Opel Rak 2 v tom istom roku sa pohyboval rýchlosťou 256 km/h; nepokoril rýchlostný rekord, toho času 334 km/h, ale poukázal na potenciál a perspektívy využitia raketového pohonu pri cestovaní do vesmíru.
15.2. – 5000 marsovských dní sondy Opportunity na povrchu Marsu.
havárie:
– pri štarte Sojuz MS 10 – let 56S k ISS nebol úspešný, posádka sa v rámci núdzového režimu vrátila na zem. Rekonstrukcia: pri odhadzovaní urýchľovacích blokov nosiča lode S-MS 10 (Sojuz Fregat) došlo k nárazu jedného bloku do stredného stupňa rakety – zlýhanie senzora.
– pred vstupom na obežnú drahu Zhuque (ZQ1) – prvý štart ľahkej nosnej rakety súkromnej čínskej spoločnosti Landspace. Názov Zhuque odkazuje na mýtického červenooranžového vtáka, symbol ohňa v stredovekej Číne.

2019

 – Meteor – M No. 2-2 (Rus, Sojuz)
 – Spektr RG (Nem-Rus, Proton)
 – Chandrayaan 2 (India, GSLV 3) – druhá misia Indie na výskum Mesiaca;
    so zastúpením: orbiter, lander a rover
 – LightSail 2 (The Planetary Society, Falcon Heavy) – technologická družiča, slnečná
    plachetnica
 – Cheops (Sojuz, ESA) prvý teleskop využívajúci extrémne presnú
    fotometriu oblohy na indentifikáciu exoplanét

  Nákladné lode k ISS (3, misie:5)

 – Cygnus (Atlas, OSC-USA) NG 11,12
 – Dragon (Falcon, Space X-USA) CRS 17 - 19
 – HTV 8 (Jap, H2)

  PILOTOVANÉ LETY (k ISS, misie: 4)

 – Sojuz MS 12,13,14,15
 – Crew Dragon DM-1
 – Star Liner CST 100


rozšírené:
LightSail 2 – Light Sail 1 vypustená r 2015, pokračovanie projektu Cosmos 1 ↑2005,2009
Sojuz MS 14 – iba testovací let (bez posádky) pilotovanej lode na overenie rozhrania s novým nosičom Sojuz 2-1a. Na palube humanoidný robot Fedor a 600kg nákladu. Loď sa nepodarilo na prvý raz nadokovať k ISS pre zlýhanie zosilovača približovaciehio systému Kurs na strane stanice. Prvá loď Sojuz po 33 rokoch bez posádky,zaujímavosťou je aj vynesenie slovenského prístroja Mini - EUSO, ktorý bude z okna ruského modulu Zvezda monitorovať úroveň airglow (uv žiarenie zo Slnka rozdeľuje dvojatómové molekulykyslíka a tie po opätovnom spojení vyžiaria fotón; tenký svetielkujúci prúžok na rozhraní atmosféry a vesmíru pritom prekáža v prieniku ultraenerg častíc z vesmíru,kt pôvod je doteraz nevyjasnený)
Crew Dragon DM-1 – iba testovací let (bez posádky) novej pilotovanej lode Space X
Star Liner CST 100 – iba testovací let bez posádky novej pilotovanej lode Boeing (nosič Atlas) nedosiahol letovú hladinu pripojenia k ISS
udalosti:
SkCube – prvá čiste slovenská družica po 569 dňoch od vypustenia sa odmlčala (úspešný projekt vďaka završeniu prevažnej časti naplánovaných úloh, reagovala na 544 pokynov a odoslala cca milión dátových paketov
IntelSat 29 e – telekomunikačná družica za 382 mil $ od spol. Boeing vyradená z činnsti po predpokl zásahu mikrometeoritom resp slnečnou búrkou
Gaia ↑2013 – eu sonda na mapovanie hviezd naśej galaxie odoslala zaujímavé snímky zachytávajúce dráhy 14 000 známych asteroidov z Hlavného pásu
Minerva 2 – rover sondy Haybusa 2 pristál na asteroide Ryugu – nefunkčný; cca po 1 mesiaci Haybusa začala s návratom k Zemi (2020)
Sentinel 5P – vo februári pri výbuchu náleziska zemného plnu v Ohiu zaznamenal počas 20 dní 50 000 t uvoľneného metánu (120 t/hod), čo je porovnateľná hodnota s celoročnými emisiami metánu nad Európou za 1 rok
Sab Aerospace – brnenská firma certifikovala dispenzer – zariadenie SSMS na uvoľňovanie cubesatov a mikrodružíc pre nosič Vega (EÚ, nosn 2 t) – modern Vega C s nosnosťou o 700 kg vyššou
Lucky-7 – v poradí druhá česká nanodružica↑2017 (SkyFox Labs Praha), dopravovaná Sojuzom; 4 vedecké experimenty ČR zabezpeči ruská družica Socrat-R z toho istého zväzku družíc
Firefly Aerospace ponúkla pri príležitosti premérového letu nosiča Alpha (na r. 2020) akademickým pracoviskám zdarma
Bigelow Aerospace predstavil model ubytovacieho expandovateľného modulu na Mesiac s 330 kubíkmi priestoru pre 6 osôb na 120 dní. Modul Beam inštalovaný na ISS v r 2017 aj napriek pôvodným plánom o jeho likvidácii po 2-ročnom testovaní ostáva nastálo pripojený. Predchádzajúce misie predstavili dva samostatne moduly Genesis 1 a 2
Orbital Sciences Corporation – v spolupráci s oborníkmi z NASA obvinila svjho dodávateľa hliníka Sapa Profiles z podvodu pri certifikovaní materiálov, ktorý viedol k strate dvoch rakiet Taurus XL v r. 2009 a 2011 s nákladom pre NASA – družice OCO a Glory
prvé, posledné, prvenstvá a rekordy:
InSight – sonda zaznamenala ako prvá seizmické vlny ako prejav marsotrasenia
Smart Dragon (SD1) – prvý štart ľahkej 4-stup rakety od spoločnosti Chinarocket (dcérska spol štatnej CRSC) s nosn. 150 kg
Mars Sample Return – prvé opustenie povrchu Marsu ↑plánované NASA-ESA
Prvé použitie protidružicovej zbrane Indiou (ako štvrtého štátu) navýšilo množstvo kozmického odpadu (aj napriek prísľubom) o 59 úlomkov, ktoré ostanú dlhodobo na zemskom orbite.
Falcon 9 – prvý štart so sériou družíc Starlink (internetové spojenie), prvé opätovné využitie aerodynamického krytu, prvý pokus o vylovenie oboch polovíc krytu dvoma loďami (GO Ms Tree a GO Ms Chief), prvé štvornásobné využitie prvého stupňa
Remove Debris – prvý úspešný test na likvidáciu kozmického smetia (zachytávanie harpúnou, 2018 – zachytenie sieťou)
Chang’e 4 – čínská sonda pristála v krátere von Kármán na južnej polovici odvrátenej strany Mesiaca – historicky prvé mäkké pristátie na týchto miestach
Sojuz Fregat – posledný 70. let (od roku 2001), nahradený novou generáciou Sojuz 2
Rokot – posledný 34. let (od roku 1994), ľahký pôvodne vojenský nosič
výročia:
50. výročie štartu Apolla 11 (prvé vystúpenie človeka na povrch Mesiaca)
havárie:
Ľahký nosič OSM na tuhé palivo čínskej súkromnej spoločnosti One Space zlýhal – zapálený druhý stupeň rakety neumožnil vstup technologickej družice na obežnú dráhu.
Pokus Izraela o umiestnene vlastnej sondy na Mesiaci zlyhal. Lander Beresheet narazil na povrch veľkou rýchlosťou a trosky nasledne identifikoval americký orbiter LRO
Modul Vikram indickej sondy Chandrayaan 2 (India, GSLV 3) havaroval pri pokuse o pristátie↑

2020

 – SoIO (Solar Orbiter) (ESA, Atlas) sonda na výskum slnka z polárnej dráhy
 – Sentinel 6 (Falcon 9, ESA/EUMETSAT-NASA/NOAA) diaľkový prieskum Zeme
 – Tianwen-1 (CZ 5, Čína) čínska marsovská sonda lander + rover
 – Al Amal (H-II/Jap; Arab. emiráty) marsovská sonda – orbiter
 – Mars 2020 (Atlas V, NASA) marsovská sonda rover Perserverance, na palube
    vrtuľník Ingenuity
 – Chang’e 5 (CZ 5, Čína) misia zameraná na odber mesačných vzoriek

  Nákladné lode k ISS

 – Progress
 – Cygnus (Antares, OSC-USA) NG 13 + 14
 – Dragon (Falcon, Space X-USA ) CRS 20,21
 – HTV (H2, Jap) HTV 9

  PILOTOVANÉ LETY (k ISS)

 – Sojuz MS 16,17
 – Crew Dragon 1


udalosti:
SoIO – sonda má spolupracovať s americkou slnečnou sondou Parker Solar probe, ktorá sa priblížila k Slnku na 14,2 mil km
Hayabusa 2 – 6 rokov po štarte zo Zeme doručila sonda vzorky (4,5 g) z asteroidu Riugu
Starlink – budovanie družicovej siete Space X (14 štartov, 833 družíc)
OneWeb – budovanie družicovej siete (3 štarty, 104 družíc)
prvé, posledné, prvenstvá a rekordy:
Crew Dragon 1 – 1. pilotovaný let komerčnej kozmickej lode
Misia Chang’e 5 ako prvá uskutočnila mimozemské orbitálne spojenie dvoch lodí (na mesačnom orbite sa k návratovej lodi pripojila loď s odobratým mesačným materiálom)
Prvé štarty nosičov: americké nosiče Rocket 3 a LauncherOne, íránska raketa Qased a čínske nosiče Ceres-1, Kchuaj-čou 11, CZ - Dlhý pochod 5B, Dlhý pochod 7A a Dlhý pochod 8
Posledný štart – japonský nosič H II B predznamenal koniec prevádzky zásobovacej lode HTV k ISS
Štatistika štartov
114 štartov (z toho 10 neúspešné)
Poradie: USA 44, Čína 39, Rus 15, (EÚ, Jap, India, Irán, Izrael)
Družíc: 1256 (pre 27 štátov)

2021

 – DART (Falcon 9/Space X, NASA) dopadová sonda s cieľom preveriť účinok nárazu
    (do Didymosu, 11 mil km od Zeme) na vychýlenie asteroidu z kolíznej dráhy
    so Zemou; monitor zabezpečí sonda LICIACube
 – Lucy (Atlas, NASA) preletová sonda na výskum Trojanov, rodinu asteroidov
    umiestnených na koorbite Jupitera
 – CHASE (CZ 2, Čína) sonda na výskum slnka s umiestnením na helio-synchrónnej
    drahe

  Nákladné lode k ISS

 – Progress
 – Cygnus (Antares, OSC- USA) NG 15,16
 – Dragon (Falcon, Space X-USA ) CRS 22

  PILOTOVANÉ LETY

    k ISS:
 – Sojuz MS 18,19
 – Sojuz MS 20 - komerčný klet
 – Crew Dragon 2,3

    k CSS (China Space Station, základný modul Thianhe - štart 2021):
 – Shenzhou-12,13 (CZ – 2F, SZ-12, 13)

    na orbit:
 – Inspiration 4 (Crew Dragon ako „Reslilience", komerčný let raketou
    Falcon 9/Space X)

    na suborbit:
 – NS 16, 17,18 (New Shepard, Blue Origin) komerčné lety následujúce
    po bezpilotnom NS 14 Falcon 9/Space X)


udalosti:
Pirs viacúčelový ruský modul ISS (dokovanie, prestupová komora,manipulácia s nákladmi) bol po 20-tich rokoch prevádzky odpojený a spolu s ťahačom Progres zanikol v atmosfére
Nauka (Veda) alias MLM (Multipurpose Laboratory Module) je ruský viacúčelový laboratórny modul k ISS (20 t, D 4m, dl 13 m) bol vynesený nosičom Proton a pripojený k modulu Zvezda namiesto staršieho modulu Pirs. Popri solárnych paneloch (2,5 kW) je zvonku vybavený európskym robotickým manipulátorom ERA (European Robotic Arm)
Pričal je ruský uzlový modul k ISS so šiestimi dokovacími bodmi, vynesený upravenou loďou Progress
ISS po ukončení výmeny akumulátorov prechádza prípravami na výmenu solárnych panelov (po 20. rokoch), ktoré umožnia zvýšenie výkonu zo 160 kW na 215 kW
Perserverance (NASA) marsovská sonda – rover začala s výskumom
Tianwen-1 (CZ 5, Čína) čínska marsovská sonda lander + rover začala s výskumom
Al Amal (H-II/Jap; Arab. emiráty) marsovská sonda – orbiter začala s výskumom
Curiosity (NASA) marsovská sonda – rover má za sebou 3 000 soulov pôsobenia na Marse pri 8,5-ročnej trvajúcej misii
Bepi Colombo európsko-japonský projekt na výskum Merkúra sa od svojho štaru (2018) dostal do najzaujímavejšej fázy tesným preletom vo vzdialenosti 199 km nad povrchom planéty
Osiris Rex misia na výskum medziplanetárnej hmoty, vstúpil do poslednej fázy výskumu planétky Bennu, po ktorej ho čaká 2-ročná návratová fáza spojená s doručenim fyzických vzoriek počas preletu okolo Zeme
InSight a Juno (NASA), prvá so šartom na Mars v r 2018 (na mieste 2020) a druhá so štartom k Jupiteru v r 2011 (na mieste 2016) ostávajú v službe nadplán, v prípade Juno minimálne do r 2025. Sonda InSight – lander skúma počasie a seizmiku, aktuálne už bez funkčného zariadenia na podpovrchový odber horniny, tzv krtka
James Web Telescope JWT – nový vesmírny ďalekohľad po ukončení testov v príprave na štart
Hubble Space Telescope HST – legendárny vesmírny teleskop prekonal poruchové stavy prejavované výpadkami v odosielaných dátach nariadeným aktivovaním záložného systému riadenia
Angara 5 (Roskozmos) z rodiny nových ruských rakiet úspešne zvládla tretí testovací let. Táto verzia nahradí ťažkú raketu Proton
Falcon 9 9 (Space X) vytvoril nový rekord, pri jednom štarte vyniesol 143 družíc
Vega – C (ESA) ťažšia verzia eu ľahkej rakety Vega pripravená na štart v r 2022
Rocket 3.3 (Astra Space) pri skúškach po prvý raz dosiahla zemský orbit
havárie:
Elektron (Rockjet Lab) pri štarte 20 misie rakety došlo pri výbuchu aj k zničeniu nákladu
Alpha (Firefly Aerospace) – nosič zlýhal pri svojom štvrtom pokusnom štarte
Štatistika štartov
145 štartov (z toho 11 neúspešné)
Poradie: Čína 55, USA 51, Rus 24, EÚ 7, Jap 3, India 2, Irán 2, JK 1

2022

 – CAPSTONE (NASA ,Electron) sonda k Mesiacu
 – DANURI (J. Kórea, Falcon 9R) sonda k Mesiacu
 – HAKUTO (JAXA, Falcon 9R) sonda na Mesiac (pred pristátim na Mesiaci bolo
    stratené spojenie)

  Nákladné lode k ISS

 – Progress
 – Cygnus (Antares, OSC- USA) NG 17,18
 – Dragon (Falcon, Space X-USA ) CRS 25,26
 – Starliner (Atlas, Boeing USA) testovací let OFT – 2
 – New Shepard (Blue Origin/USA) NS – 23 (neúsp)

  PILOTOVANÉ LETY

    k ISS:
 – Sojuz MS 21,22
 – Crew Dragon 4, 5
 – Crew Dragon Ax-1 – komerčný let

    k CSS (China Space Station – Tiangong, základný modul Thianhe - štart
    2021):

    nákladné lode:   Inspiration 4, 5 (T5 pripojená k stanici po 2h 7min od štartu –
    svetový rekord)
    osobné lode:   Shenzhou-14, 15

  SUBORBITÁLNE LETY:

 – komerčné lety s turistami – New Shepard / 3 lety


udalosti:
CSS/Tiangong rozšírená o dva cca 20t laboratórne moduly Wentian a Mengtian. Od roku 2022 je po prvý raz trvalo osídlená
Web Space Telescope rozkladanie a kalibrácia predchádzali prvým úspešným pokusom o snímkovanie vesmíru v infračervenom spektre
SLS úspešný pokus o vynesenie lode Orion, tvorenej amerckým návratovým a eu servisným modulom; po vstupe na mesačný orbit sa loď úspešne vrátila na Zem
Vojna s Ukrajinou spôsobila odklon od spolupráce s Ruskom zo strany One Web a agentúry ESA – zrušenie projektu ExoMars v štádiu pripravenosti pre rok 2022. NASA a Roskosmos zotrvávajú na dohode o vzájomnej doprave obsluhy na ISS
DART (NASA, Falcon 9) sonda so štartom r.2021 overila možnosť odvrátenia asteroidu od kolíznej dráhy so Zemou vplyvom nárazu
Prvé štarty zaznamenali nosiče: čínske Dlhý pochod - CZ 6A , Zhuque-2 (neúsp) Jielong-3 a ZK 1-A, ruský Angara 1.2, európsky Vega-C, americký SLS a indická SSLV (neúsp)
Misie ukončili sondy: americká InSight a indická Mangalyaan
New Shepard NS-23 vyhodnotenie anomálie vo fungovaní nosiča viedlo k jeho zničeniu, pričom záchranný systém sa postaral o zachovanie nákladu
CAPSTONE sonda bola vynesená na zemský orbit a o jej presun k Mesiacu sa postaral kozmický ťahač, vynesený spolu so sondou ako náklad
Štatistika štartov
186 štartov (z toho 7 neúspešné)
Poradie: USA 87/61 Space X, Čína 64, Rus 21, EÚ 6, India 5, Jap 1/neúsp., Irán 1, Južná Kórea 1

2023

 – Chandrayaan 3 (LVM 3, ISRO India) pristátie 4. krajiny po Rusku, USA a Číne
    na Mesiaci
 – JUICE (Ariane 5, ESA) výskum ľadových mesiacov Jupitera (s prispennim Česka)
 – PSYCHE (Falcon heavy/Space X, NASA) výskum „kovovej“ planétky Psyche a
    technologicky po prvý raz úspešne otestovaná laserová komunikácia na veľké
    vzdialenosti
 – OSYRIS REX (Atlas, NASA) v Utahu pristálo návratové púzdro so vzorkami
    (pôvod SS) z planétky Benu
 – Lucy (NASA) pôvodne neplánovaný prelet okolo planétky Dinkinesh preukázal
    prekvapivé zistenie existencie vlastne dvojplanétky (rarita)
 – Euclid (Falcon 9, ESA) výskum tmavej hmoty a tmavej energie
 – SLIM (Jaxa Jap) po prílete čaká na zostup na Mesiac (spolu s náhradou za zničenú
    sondu Hitomi – rengenový teleskop XRISM)
 – Jupiter – 3 (Falcon Heavy/Space X, Echostar 24) komunikačná družica
    s výnimočnou hmotnosťou na geostac dráhe – 9 t

  Nákladné lode k ISS

 – Progress – 4 lety
 – Sojuz MS 23 – výnimočne Sojuz bez posádky, ale s nákladom a pre návrat posádky
    Sojuz 22, kedy loď mala technické problémy, znemožňujúce dopraviť kozmonautov
    späť na Zem
 – Cygnus (Antares, OSC- USA) NG 19
 – Dragon (Falcon, Space X-USA ) CRS 27, 28, 29

  PILOTOVANÉ LETY

    k ISS:
 – Sojuz MS 24
 – Crew Dragon 6, 7

    k CSS (China Space Station – Tiangong, základný modul Thianhe - štart
    2021):

    nákladné lode:   Thianzou 6
    osobné lode:   Shenzhou-16, 17

  SUBORBITÁLNE LETY:

 – komerčné lety s turistami – New Shepard (Blue Irigin) / 0
 – Space Ship Two (Virgin Galactic) / 6 letov po šesť cestujúcich


udalosti(nezdarené misie a prvé/posledné štarty):
Luna 25 (Sojuz 2, Roskosmos Rus) pre zle zadané parametre zostupu narazila na povrch Mesiaca (prvá vyslaná po 47 – ročnej pauze v programe Luna)
Hakuto (Jaxa Jap) zlyhanie pri zostupe na Mesiac
Sojuz MS 23 – porucha pri lete MS 22 predĺžila pobyt posádky a podmienila vznik nových rekordov v dĺžke pobytu
Super Heavy (Space X, USA) prvé dva lety (druhý relatívne úspešný) najťažšej svetovej rakety a to s loďou Starship, ktorá sa dostala po prvý raz do vesmíru
Nová japonská raketa H3 /chybný
Nová činska raketa na výhradne kvapalné PHM Tianiong – 2 (súkr spoločnosť Space Pioneer)
Posledný pre Ariane 5
Štatistika štartov
222 orbit štartov (z toho 12 neúspešné)
Poradie: USA 115/98 Space X, Čína 67, Rus 19, India 7, EÚ 3, Jap 3/neúsp., Irán 2, Izrael 1