– NASA / na jún 2020 Mars rover 2020 a v tomto štartovnom okne rover Rosalind Franklin
(z projektu ESA/Rus – ExoMars)
– NASA / na r. 2022 štart sondy Misia Psyché k planétke Psyche; 200 km objekt z pásma
asteroidov je zaujímavý z hľadiska príležitosti študovať teleso, ktoré vplyvom stretov a
dopadov iných telies prišlo o svoj plášť a obnažené jadro je navyše unikátne; potenciálne aj
veľmi cenné pre koncetrované zastúpenie Ni a Fe
– NASA / na r. 2022 pripravuje ostrý test planetárnej ochrany v podobe vyslania dopadovej
sondy DART (Double Asteroid Redirection Test) k dvojplanétke Didymos
– NASA / 2020 štart WFIRST (Wide-Field Infrared Survey Telescope, 3,2 mld$) významný
projekt na štúdium temnej energie a exoplanét
– NASA / na r. 2022 prvé letové testy systému SLS (loď Orion,pilotované lety k Mes a Mar;
už preinv 14 mld $ od 2011-2018)
– NASA / na marec 2021 štart Space Web Telescope (zrkadlo s D 6,6m, pričom HST je
s D 2,4 m)
– NASA / na r. 2022 štart Europa Clipper na výskum ľadového mesiaca Europa pri Jupiteri
raketou SLS, 2024 druhý štart s dvoma landermi
– NASA / na r. 2021 štart Lucy – sondy na výskum Trjanov pri Jupiteri
– Roskosmos / na r 2021 prvý štart nosiča Angara (z kozmodrómu Vostočnyj)
– Roskosmos / do r 2022 rozšírenie svojej prítomnosť na stanici o tri ďalśie moduly – Nauka,
Pričal a NEM-1
– ESA / na r. 2022 7-ročná cesta sondy Juice k Jupiteru, s usadením na orbit Ganimeda
(výskum Callisto, Europa, Jup, Io); sonda má mať český napájací systém a ponesie český
merač plazmových a rádiových vĺn
– NASA-ESA – na r. 2022 spoločný projekt teleskopu Euclid / slabé galaxie, temná hmota
– ISRO / India na 2022 prvý pilotovaný let
– CNSA / Čína do konca 2022 ukončenie výstavby svojej tretej kozmickej stanice Tchien-kung
tentokrát modulárnej so začiatkom výstavby r. 2019 – Jaxa / Japonsko na r 2025 prílet sondy MMX na mesiac Phobos/Mars s návratom vzoriek
k r. 2029
Roskosmos /Rusko planuje rozširiť svoj priestor na ISS o komerčný modul, vychádzajúci z konštrukcie kapacitného NEM-1 (týždenný pobyt na jednu osobu by mal byť ponúkaný spoločnosťou Space Adventures za 40 mil $, za príplatok výstup d kozmu, predĺženie pobytu 20 mil)
Roskosmos /Rusko plánuje pilotovaný let na Mesiac na rok 2028 pri nákladoch 12,5 bil rubľov (z r. 2014)
ESA – plánuje pre variant Vega C nosiča systém Space Rider – možnosť návratu z obežnej dráhy + ďalší urýchlovací stupeň Venus ↑udalosti
ESA – v spolupráci s nor-brit spoločnosťou Nammo vstupuje do vývoja nové raketového motora pre misiu Heracles (doprava mesačných vzoriek na stanicu Gateway
Space X – Ms. Tree (Mr. Steven) je názov námornej lode, ktorá by po úspešnom teste mala Space X šetriť 6 mil $/1 štart – zachytávaním odhodených aerodynamických krytov nosičov do siete, rozprestretej nad palubou
NASA - v rámci programu New Frontier je pripravovaný projekt výskumu mesiaca Titan/ Saturn prostredníctvom drona
NASA – ESA - spoločný projekt Mars Sample Return je postavený na získavaní vzoriek z povrchu Marsu amer roverom Mars rover 2020, nasledne zberu ponechaných púzdier a ich umiestnenie do kontajnera o veľkosti futbalovej lopty zberným roverom od ESA, po čom bude nasledovať vystrelenie kontajnera na orbit amer zariadením Mars Ascent Vehicle. Eu sonda Earth Return Orbiter zachytí kontajner, bude viacmodulárna (vybavená ionovým motorom obdobným z Bepi Colombo a technológiou kedysi využívanou pri zachytávaní eu zásobovacej lode k ISS – pre zachytenie kontajnera) a postará sa o dopravu vzoriek na Zem
NASA – Gateway je názov kozmickej stanice, ktorá by mala byť vybudovaná na orbite Mesiaca ako príprava na pilotované lety k Marsu
NASA – plánuje prvý pilotovaný let na Mars na r. 2033, no štúdie odhadujú najskôr r. 2037 a s nákladmi 120 mld $
NASA – plánuje výdavky na vývoj let nukleárneho motora 100 mil $ s predvedením k r. 2024
Space X – Starship je názov lode,ktorý Space X vyvíja na pilotované lety (Mesiac, Mars)
SpaceX – Starlink – je projekt megasiete družíc,ktoré by mali v počte 11 000 pokryť potrebu vysokorýchlostnéhu onternetu na celom svete. Prvá várka 60 satelitov vypustených v polovici roku bol prvým nákladom, ktorý Space X vynáśala pre vlastnú potrebu
Space X – vyvýjaný kyslíkovo-metánový motor Raptor prekonal ťah 170 ton a tlakom v spaľovacej komore 26,89 MPa prekonal aj legendárny ruský motor RD-180 (26,7 MPa,dodávaný pre Atlasy), motor určený pre nosič Super Heavy a loď Starship; ďalšie : Merlin, Draco
Blue Origin – spoločnosť pracuje na vývoji kyslík-metán motora BE 4 určeného pre rakety Vulcan (ULA - United Launch Alliance) a New Glenn (Blue Origin)
Blue Origin – od r. 2021 by mala pre spoločnosť Telesat začať vynáśať družice (sieť 290-500) novou raketou Newe Glenn (nosn 45 t, doposiaľ najväčši aerodyn kryt – 7m)
Blue Origin – po 10 testovacích suborbitálnych letoch sa pripravuje otvoriť ponuku pre kozmickú turistiku s využitím 18 m vysokej rakety New Shepard
Blue Origin – najbohatśi muž sveta a majiteľ spoločnosti Jeff Bezos oznámil prebiehajúci vývoj veľkého mesačného landera, ktorý by mal pomôcť Američnom v návrate na Mesiac r. 2024
Blue Origin – nosič New Shepard podnikol 6. štart s tou istou pohonnou jednotkou
Link Space – súkromná čínska spoločnosť pracuje na vývoji návratových modulov svojich rakiet prostrdníctvom analogického demonštrátora s Grashopper od Space X
Rocket Lab – pracuje na vývoji návratových modulov svojich rakiet Electron
Satellogic – sídliaca v Argentíne a financovaná Čínou plánuje v priebehu 24 mesiacov čínskymi raketami Dlhý pochod umiestniť na orbit 90 družíc na sledovanie Zeme, s rozlíšením 1 m (podobné: Planet, BlackSky, ICEYE)
|