Novinky

Október 2020

Bola udelená Nobelova cena za fyziku

Nobelova cena je každoročné ocenenie udeľované na počesť švédskeho vedca a priemyselníka Alfreda Nobela. Udeľuje sa v piatich kategóriách (fyzika, chémia, literatúra, mier a medicína) za zásadný prínos v oblastiach vedy, techniky a za prínos pre ľudstvo. Prvýkrát bola cena udelená v roku 1901 a odvtedy sa každoročne udeľuje 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti. Aj keď slávnostný večer s ceremoniálom sa koná 10. decembra, mená držiteľov sú známe už v októbri. Tohto roku bola Nobelova cena udelená vedcom Rogerovi Penrosovi, Reinhardovi Genzelovi a Andrei Ghezovej za objavy týkajúce sa čiernych dier. Polovica ceny ide britskému vedcovi Rogerovi Penrosovi za dôkaz, že vznik čiernych dier je nevyhnutný dôsledok vyplývajúci zo všeobecnej teórie relativity. Už v roku 1965 prezentoval matematické postupy, ktorými rozšíril vtedajší prístup k tejto teórii. Táto práca sa považuje za jednu z najvýznamnejších prác v tomto obore od čias Einsteina, navyše Penrose aj podrobne opísal čierne diery. Druhú polovicu Nobelovej ceny si rozdelia americká astronómka Andrea Ghezová a nemecký astrofyzik Reinhard Genzel za objav supermasívneho kompaktného telesa uprostred našej Galaxie. Obaja vedci sa venujú aj so svojimi tímami skúmaniu oblasti v strede našej galaxie nazvanej Sagittarius A*. Svojím výskumom odhalili dráhy hviezd, ktoré obiehajú neviditeľné teleso s hmotnosťou štyroch miliónov Sĺnk. Jedným z vysvetlení tohto javu je, že v strede našej galaxie je supermasívna čierna diera. Okrem tohto objavu vyvinuli aj niekoľko metód a techník, ktoré umožňujú vedcom nazrieť do centra našej galaxie pomocou pozemských ďalekohľadov. Žiaľbohu tohto roku si laureáti neprevezmú cenu osobne na slávnostnom odovzdávaní v Štokholme kvôli vzniknutej situácii okolo COVID-19. Svoje ocenenia si prevezmú v domovských krajinách. Finančná odmena pre ocenených tohto roku činí desať miliónov švédskych korún, čo je okolo 945-tisíc eur.


Január 2020

Veľká červená škvrna

Astronómovia si celé roky mysleli, že najväčšia búrka v Slnečnej sústave sa rozpadá a pomaly zaniká. Podľa nového výskumu vyzerá, že Veľká červená škvrna na Jupiteri je v poriadku a nezanikne tak skoro. Ukazuje to nový výskum prezentovaný na konferencii  Divízie dynamiky tekutín Americkej fyzikálnej spoločnosti.  Správa o tom, že Veľká červená škvrna zaniká, prišla zo sondy Juno toto leto. Sonda Juno vtedy urobila zábery, na ktorých sa z búrky akoby odlupovali veľké červené časti. V skutočnosti tento jav a ani nedávne zmenšovanie búrky nie sú znakom oslabenia. Jupiter má veľmi búrlivú atmosféru a nachádza sa v nej niekoľko búrkových formácií. Ak sa priblížia k Veľkej červenej škvrne, môžu sa “zraziť” s oblakmi, ktoré do seba veľká búrka ešte nevtiahla. Náraz oblaky rozbije, a pretože sú vo vyšších vrstvách atmosféry javia sa ako červené. V týchto výškach sú vystavené väčšiemu množstvu UV žiarenia. Sú to normálne a zdravé aktivity červenej škvrny a jej susedov. Pokiaľ sa na Jupiteri neudeje nejaká pohroma, búrka bude trvať do neurčitej budúcnosti.


December 2019

Nobelova cena za fyziku

V tomto roku bola udelená Nobelova cena za fyziku trom vedcom, a to konkrétne za ich prínos „v pochopení evolúcie vesmíru a v chápaní miesta Zeme vo vesmíre“. Polovicu ceny dostal James Peebles za „teoretické objavy vo fyzikálnej kozmológii“ a druhú polovicu dvojica Michel Mayor a Didier Queloz za „objavenie exoplanéty obiehajúcej okolo hviezdy solárneho typu“. Ceny im budú odovzdané na podujatí, ktoré sa bude konať 10. decembra v Štokholme, dostanú zlaté medaily a diplomy.


November 2019

Štvormetrový ďalekohľad na Slnko

Slovensko je spolu s pätnástimi európskymi krajinami súčasťou medzinárodného projektu konštrukcie štvormetrového ďalekohľadu, ktorý by vedel mapovať povrch Slnka s rozlíšením na úrovni desiatok kilometrov, pričom v súčasnosti je možné robiť pozorovania, ktoré sú na úrovni 100 kilometrov. Slovensko by sa malo podieľať na financovaní tohto ďalekohľadu vo výške 1 až 1,5 % z celkovej sumy, čo predstavuje 2-3 milióny €. V medzinárodnom projekte sme platným členom týmu európskych vedcov aj za predpokladu, že do výstavby ďalekohľadu prispejeme len veľmi malou čiastkou.


Február 2019

Ženy a vesmír

Nedávno som si prečítala článok v Kozmose Ženy (a dievčatá) v astronómii. A aj keď je v ňom spomínaných niekoľko žien, ktoré významne vstúpili do dejín astronómie, určite neboli spomenuté všetky. Tí, ktorí budete mať príležitosť prečítať si Kozmos 1/2019, dozviete sa, že ženám astronómkam bol venovaný 11. február 2019 vrámci 100. výročia založenia Medzinárodnej astronomickej únie (IAU). Tento deň bol nazvaný ako Deň žien a dievčat v astronómii. Zároveň je Medzinárodným dňom žien a dievčat vo vede, ktorý vyhlásila OSN. Február je už minulosť, ale keďže patrím k tým, ktorý si ešte pamätajú oslavy Medzinárodného dňa žien (8.3.), tak by som Vám pri tejto príležitosti predstavila pár žien, ktoré v astronómii zanechali nezmazateľnú stopu a ktoré určite nie sú v spomínanom článku uvádzané. Prvá z nich je Hypatia alebo Hypatiá (nar. 350/370 – 415, Alexandria, Egypt). Bola to grécka filozofka. A s veľkou pravdepodobnosťou prvá známa žena, ktorá sa zaoberala astronómiou. Pripisuje sa jej autorstvo troch veľkých pojednaní o geometrii, algebre a astronómii, ako aj podiel na vývoji astrolábu. Pôsobila v Alexandrii ako prvá žena – učiteľka novoplatónskej filozofie. Bola posledným učencom antiky. Po jej smrti alexandrijská škola upadla a vládu prevzali kresťania. Je po nej pomenovaný jeden z kráterov na Mesiaci a planétka 238 Hypatia. Ďalšou ženou – astronómkou, ktorá určite patrila k tým, ktorí vnímali astronómiu ako svoje životné poslanie bola Karolína Herschelová. Bola sestrou významného astronóma Wiliama Herschela – objaviteľa siedmej planéty Slnečnej sústavy Urán(1781). Obaja sa narodili v meste Hannover v Nemecku, ale podstatnú časť svojho života strávili v Anglicku. Karolína Herschelová prišla do Anglicka za svojim bratom 24.8.1772. Strávila veľa času leštením zrkadiel vysokovýkonných ďalekohľadov, kopírovala astronomické katalógy a pod. Keď Wiliam prijal ponuku stať sa kráľovským astronómom stala sa jeho stálym asistentom a ako prvá žena vôbec bola platená za prácu astronóma. Objavila osem komét. V astronomickej práci pokračovala aj po Wiliamovej smrti (1822). Pracovala tiež na zostavovaní katalógov hmlovín. V roku 1828 získala zlatú medailu Kráľovskej astronomickej spoločnosti za svoju dlhoročnú prácu. Nakoniec sa vráťme domov na Slovensko. Nedá mi nespomenúť významnú prvú slovenskú astronómku Ľudmilu Pajdušákovú. Táto prvá dáma slovenskej astronómie začínala ako učiteľka na viacerých slovenských ľudových školách. Od 1.7.1944 začala pracovať v Štátnom observatóriu na Skalnatom Plese. Neskôr sa stala jeho riaditeľkou (1958 až 1979). Bola tiež predsedníčkou Slovenskej astronomickej spoločnosti 1962-1974. Veľmi známou sa stala ako objaviteľka šiestich komét. Zomrela 5.10.1979. V deň 100. výročia jej narodenia 29.6.2016 jej bola v rodnej obci Radošovce odhalená pamätná tabuľa. Na jej počesť je pomenovaná planétka(3636) Pajdušáková.


Marec 2018

Stephen Hawking

Narodil sa 8. januára 1942 v univerzitnom meste Oxford v Spojenom kráľovstve. Zhodou okolností presne 300 rokov od smrti talianskeho fyzika a astronóma Galilea Galileiho (15.2.1564 – 8.1.1642). Bol najstarší z troch detí. Hawkingovi rodičia, otec lekár v odbore tropických chorôb a mama ľavicová aktivistka, sa do Oxfordu presťahovali z Londýna tesne pred jeho narodením počas druhej svetovej vojny. Prianím otca bolo, aby študoval medicínu, ale mladého Stephena Hawkinga viac zaujímala fyzika, matematika a chémia. Ešte pred maturitou sa prihlásil na Oxfordskú univerzitu, kde v roku 1962 dosiahol bakalársky titul. V roku 1963 odišiel študovať na Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1966 obhájil doktorský titul z kozmológie. V roku 1962 mu lekári diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS). Postupne ochrnul na celom tele a stratil aj hlas. Na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku, ovládal pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného Equalizer a EZKeys, ktoré mu dovoľovali rozprávať, prednášať, čítať tlač či knihy, ale aj prehliadať internet a písať e-maily. Ani choroba ho neodstavila na vedľajšiu koľaj. V roku 1971 matematicky dokázal teóriu Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. Vychádzal zo všeobecnej teórie relativity, podľa ktorej musel mať vesmír nejaký štartovací bod v časopriestore. Po Veľkom tresku sa podľa Hawkinga vytvorili prvotné čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice, až kým nevyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku. Bol veľmi dobrým popularizátorom vedy. Jeho kniha Stručná história času (1988) sa stala celosvetovým hitom. Predalo sa z nej desať miliónov kusov. Celosvetovo známe sú aj jeho ďalšie publikácie, ako Vesmír v orechovej škrupinke (2001) a Ešte stručnejšia história času (2005). Hawking bol tiež známy ako veľký agnostik v otázke Boha či posmrtného života. Pre britský denník Guardian povedal, že ľudský mozog je ako počítač a nie je žiadne nebo či život po živote pre pokazené počítače. Život po smrti je podľa svetoznámeho vedca iba rozprávka pre ľudí, ktorí sa boja neistoty. Charizmatický vedec zastával na Cambridgeskej univerzite od roku 1979 do roku 2009 post takzvaného lucasiánskeho profesora matematiky (v minulosti aj Isaac Newton). Vroku 2014 britský režisér James Marsh natočil o Hawkingovi film Teória všetkého (Theory of Everything), v ktorom vedca stvárnil herec Eddie Redmayne.
Zomrel 14.3.2018 v Cambridge, Spojené kráľovstvo.


Január 2018

Medzihviezdny návštevník

Ďalekohľad na Havaji Pan-STARRS 1 zaznamenal slabý záblesk svetla na oblohe, ktorý sa podobal na malý asteroid. Vďaka ďalším pozorovaniam mohli astronómovia vypočítať jeho presnú dráhu. Z výpočtov bolo hneď jasné, že ide o objekt, ktorý pochádza z medzihviezdneho priestoru. Jeho dráha sa nepodobala na žiadnu z doposiaľ pozorovaných komét či asteroidov. Pôvod tohto asteroidu, ktorý dostal názov Oumuamua, je určite za hranicou slnečnej sústavy a prilietal z oblasti súhvezdia Lýry.
Pozorovania, ktoré podnikli astronómovia na observatóriách po celom svete, ukazujú, že tento výnimočný objekt cestoval vesmírom milióny rokov, než sa dostal do našej slnečnej sústavy. Prvé informácie o objekte ukazovali na kométu, ale citlivé prístroje ESO priniesli presnejšie informácie, ktoré hovorili o asteroide. Hlavne vtedy, keď sa v septembri 2017 priblížil najbližšie k Slnku a začiatkom novembra preletel asteroid obežnou dráhou planéty Mars. Astronómovia museli rýchlo a presne pozorovať, pretože asteroid už načal smer von zo slnečnej sústavy. Najväčšiu zásluhu má na tomto objave aj VLT v Chile.Vďaka nemu bolo možné popísať Oumuamua detailne, presne určiť jeho dráhu, jasnosť aj farbu.
Napriek tomu, že asteroid unikal veľkou rýchlosťou, zistilo sa, že jeho jasnosť je veľmi premenlivá. Takáto nezvyčajne veľká premenlivosť jasnosti znamená, že tento objekt je veľmi pretiahnutý, asi 10 krát dlhší ako širší. Jeho dĺžka je približne 400 m. Okolo svojej osi sa otočí raz za 7 hodín. Astronómovia odhalili dokonca aj jeho farbu, tmavohnedo-červená, ktorá sa podobá na farby iných telies vo vonkajšej časti slnečnej sústavy. Pravdepodobne ju Oumuamua získal vďaka kozmickému žiareniu, ktoré naň dopadalo milióny rokov. V jeho blízkom okolí sa nenašli stopy po prachových časticiach ani po rozpadávajúcom sa ľade. Preto sa predpokladá, že je veľmi hustý a skladá sa hlavne zo zmesi skál a kovu.
Vedci odhadujú, že podobných vzdialených návštevníkov prelieta našou slnečnou sústavou viac. Minimálne jeden za rok. Ich jasnosť je veľmi slabá a zle sa pozorujú, preto doteraz unikali našej pozornosti.
Oumuamua je na ceste von z našej Slnečnej sústavy a smeruje k súhvezdiu Pegas.


December 2017

Pradávne jazerá na Marse poskytujú vodítko k vzniku života na našej Zemi

Červená planéta – Mars nebola vždy vyprahnutou pustatinou, ako je to teraz. Vedci objavili dôkazy, že na jej južnej pologuli zhruba pred 3,7 miliardami rokov existovali obrovské jazerá, ktoré boli zásobované teplými prameňmi. Tie do nich čerpali vodu obohatenú o minerály. Existuje aj domnienka, že táto hydrotermálna „podmorská“ aktivita sa zhoduje s tým, čo sa v tú istú dobu dialo na Zemi. Možno je to kľúč k tomu, ako vznikol život na našej rodnej planéte.
„Aj keď sme doteraz nenašli žiadne dôkazy o tom, žeby na Marse život existoval, výskum tejto oblasti nám môže niečo povedať o type prostredia v akom mohol život na Zemi vzniknúť“, hovorí Paul Niles z NASA Johnson Space Center v Houstone, jeden z členov výskumného týmu. „Vulkanická aktivita kombinovaná s prítomnosťou stojatej vody poskytla prostredie, ktoré mohlo byť podobné podmienkam, aké existovali na povrchu Zeme zhruba v tom istom časovom období – keď sa začal vyvíjať jednoduchý život.“
Na Marse mohlo byť kedysi veľké more, ktoré mohlo obsahovať možno aj 210 000 km3, čo je 9 krát viac než objem vody vo Veľkých jazerách v oblasti Severnej Ameriky. Voda sa tu však rozptýlila do kozmického priestoru v dôsledku bombardovania slnečným vetrom, pretože Mars prišiel postupne o ochranu pre stratu magnetického poľa (ktoré zatiaľ našu Zem chráni). Je to iný pohľad na minulosť planéty Mars na aký sme boli doteraz zvyknutí. Analýzy fotografií z panvy Eridania na južnej pologuli Marsu nám napovedia, že kedysi dávno tu boli prítomné horúce pramene, rozsiahle moria a horniny zahrievané v dôsledku vulkanickej aktivity.
Vďaka informáciám z výskumu Marsu možno budeme schopní dozvedieť sa viac o pôvode života na Zemi. Podobne tak aj na planéte Mars či na iných planétach v Slnečnej sústave a ich mesiacoch, ako je napríklad Saturnov satelit Enceladus.


November 2017

Pripravuje sa stavba najväčšieho slnečného ďalekohľadu v Európe

Európsky slnečný ďalekohľad (EST – European Solar Telescope) bude revolučným prístrojom v oblasti astronómie s plánovaným priemerom zrkadla 4 m. Jeho hlavnou úlohou bude štúdium doposiaľ nevyriešenej otázky týkajúcej sa vynárania magnetických polí na povrch Slnka a následného prenosu magnetickej a kinetickej energie z podpovrchových vrstiev do vyšších oblastí slnečnej atmosféry. Práve tento problém sa javí ako kľúčový pre pochopenie mechanizmu prostredníctvom, ktorého riadi magnetické pole slnečnú atmosféru a jej aktívne javy. EST je aj veľkou technologickou výzvou v ďalších náročných oblastiach súvisiacich napríklad s termoreguláciou, adaptívnou optikou, prístrojovým vybavením a pod. Na jeho stavbe sa už teraz podieľa 23 výskumných inštitúcií zo 16 krajín Európy, medzi ktorými nechýba ani Slovensko.


Október 2017

Príbeh dvojice hviezd: vedecký aj mytologický

Výskum binárneho systému hviezd Kronos (HD 240430) a Kríos (HD 240429) prináša pozoruhodný príbeh. Tieto hviezdy sa podobajú nášmu Slnku, len sú o niečo mladšie. Spektrometer s vysokým rozlíšením HIRES v Keckovom observatóriu na Havaji vyskúmal ich vek na 4 miliardy rokov. Obiehajú okolo seba vo vzdialenosti približne 2 svetelných rokov a od nás sú vzdialené 320 svetelných rokov. Rovnaký vek a ich vzájomná blízkosť zaručuje predpoklad, že vznikli z rovnakého medzihviezdneho oblaku prachu a plynu, a teda majú aj rovnaké chemické zloženie. Lenže, metalicita (obsah prvkov ťažších ako hélium) je vo hviezde HD 240430 vyššia. To naznačuje, že Kronos mohol pohltiť aj viacero kamenných planét. Podľa zloženia Kronosu vedci odhadli množstvo materiálu na hmotnosť približne 15 Zemí. Takému stavu mohlo predchádzať katastrofické obdobie vzniku planetárneho systému, kedy sa novovzniknuté alebo vznikajúce planéty rozpadli vplyvom slapových síl a gravitačne interferovali svoje dráhy do blízkej hviezdy. Pokiaľ by vznikli obrie planéty, mohli by prežiť takéto gravitačné besnenie v tomto binárnom systéme, ale mali by veľmi excentrické dráhy. Zatiaľ sa planéty pri týchto hviezdach nenašli. Počítačové simulácie môžu túto teóriu otestovať, pretože existuje aj možnosť, že hviezdy vznikli samostatne a gravitačne sa pritiahli. Hviezda HD 240430 dostala svoje meno podľa boha z gréckej mytológie Kronosa, ktorý zvrhol svojho otca, aby sa stal vládcom sveta a zo strachu, že ho jeho deti zavrhnú, každé prehltol okrem Dia. Kríos má byť bratom Kronosa.

Zdroj: www.cornell.eduwww.exoplanety.cz

Magnetické pole Hnedých trpaslíkov

Hnedí trpaslíci môžu mať silné magnetické pole. Také, aké majú špecifické hviezdy, čo potvrdilo detailné pozorovanie blízkeho Hnedého trpaslíka. Toto pozorovanie uskutočnila Svetlana Berdyugina a jej spolupracovníci z nemeckej univerzity vo Freiburgu. Tento tím analyzoval spektrálne dáta z Keckovho observatória na Mauna Kea. Zvolený ďalekohľad pozoroval Hnedého trpaslíka LSR J1835+3259, ktorý je od nás vzdialený približne 18,5 svetelných rokov s hmotnosťou asi 55 Jupiterov. Meranie magnetického poľa tohto trpaslíka potvrdilo predošlé pozorovania rádioastronómov, ktorí na hnedých trpaslíkoch zachytili niečo ako polárne žiary. Tento jav potrebuje silné magnetické pole, čo bolo na tomto pozorovacom objekte potvrdené. Hnedý trpaslík vzniká z protohviezdy, ktorá nemá dostatočnú hmotnosť na začatie termonukleárnych reakcií. Považuje sa za prechod medzi planétou a hviezdou. Jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 13-násobkom hmotnosti Jupitera a 0,08 násobkom hmotnosti Slnka. Hnedý trpaslík vyžaruje vlastné rádiové a infračervené, niekedy aj viditeľné svetlo s najdlhšími vlnovými dĺžkami (červené svetlo). V niektorých aspektoch sa podobajú hviezdam. A vďaka novému výskumu vieme, že to platí aj pre magnetické pole.


September 2017

Astronomická jeseň

Dnes sa začína astronomická jeseň, 22. septembra presne o 22:02 stredoeurópskeho letného času. Je to deň septembrovej alebo jesennej rovnodennosti, kedy je dĺžka dňa rovnaká ako dĺžka noci (12 hodín). Na južnej pologuli sa zase začína jarná rovnodennosť. Slnko svieti kolmo na rovník. Hneď po zotmení môžeme v septembri vidieť ešte niekoľko letných súhvezdí, Labuť alebo Lýra. Postupom času budú na oblohe dominovať jesenné súhvezdia, ako napríklad Pegas alebo Androméda. Noci sa budú predlžovať a atmosféra chladnúť, čo praje dobrým astronomickým pozorovacím podmienkam, až do dňa 21. decembra, kedy nastáva zimní slnovrat.

Dr. Jiří Grygar

„Od doby, keď ľudia prestali veriť v Boha, sú ochotní veriť kadejakým hlúpostiam.” Gilbert Chesterson

Meno Jiří Grygar je známe každému astronómovi v Čechách aj na Slovensku. Populárnym medzi laikmi sa stal už v minulom storočí vďaka vedecko-náučnému televíznemu seriálu Okná vesmíru dokorán.
Narodil sa 17.3.1936 v Heinesdorfe v Poľsku. Už v 15-tich rokoch sa stal členom Českej astronomickej spoločnosti(ČAS). Pracoval ako dobrovoľník pri výstavbe Hvezdárne na Kraví hore v Brne, kde sa zakrátko po jej otvorení stal demonštrátorom, čo bola jeho prvá skúsenosť s popularizačnou prácou. Študoval fyziku na Masarykovej univerzite v Brne a po presťahovaní Matematicko-fyzikálnej fakulty pokračoval v štúdiu na Karlovej univerzite v Prahe. Spolu so svojím priateľom Ľubošom Kohoutkom (objaviteľ Kohoutkovej kométy) založili v roku 1955 meteorické expedície, ktoré pretrvali dodnes. (Týchto celoštátnych meteorických expedícií vo vtedajšom Československu sa zúčastňovali aj prešovskí „meteorári“ už pred rokom 1960.) Bol pri zrode bulletinu ČAS „Kozmické rozhledy“ a v roku 1963, kedy vyšlo jeho prvé číslo bol uverejnený Grygarov článok „Hledáme cizí civilizace ve vesmíru“ hneď na jeho prvej stránke. Od roku 1966 píše každoročne Žeň objevů, kde hodnotí novinky v astronómii. Dnes už má toto dielo niekoľko tisíc strán, za čo mu ČAS udelila v roku 2003 cenu Littera Astronomica. Jeho starý kamarát Luboš Kohoutek dal v roku 1997 novo objavenej planétke číslo 3336 meno Grygar k životnému jubileu šesťdesiatim narodeninám.
Okrem astronómie, ktorej venoval celý svoj život je jeho večnou láskou aj bicykel, a tak vymyslel prázdninové putovanie na bicykloch Ebicykel. Od roku 1984 jazdia od hvezdárne ku hvezdárni astronómovia-cyklisti po celom Česku aj Slovensku a občas aj po zahraničí.
Za vedu a vedcov bojuje na všetkých možných fórach. Na jeseň 2009 odmietol prevziať cenu Česká hlava, ktorú sa mu chystala udeliť Rada vlády pre výskum, vývoj a inovácie. Cena bola spojená s odmenou pol milióna českých korún. A aký je Jiří Grygar? Je to mimoriadne skromný človek so zmyslom pre humor, hudbu a umenie vo všeobecnosti a s veľkým darom vysvetliť „veľkú vedu“ jednoduchým spôsobom. Preto je veľmi obľúbeným popularizátorom.


Apríl 2017

Život na Zemi potvrdzujú pozemské astronomické teleskopy.

Nie je jednoduché logicky si usporiadať fakty uvedené v tomto tvrdení a situáciu neuľahčuje ani fakt, že sa jedná o pozorovanie Mesiaca. Pri zohľadnení možností spektrálnej analýzy (v podstate kľúčovej metóde v astronomických meraniach) je však vysvetlenie vcelku jednoduché a dá sa interpretovať asi nasledovne: spektrálnou analýzou svetla vedci dokážu zistiť na pozorovanom objekte prítomnosť prvkov a zlúčenín. Ak svetlo prezradí existenciu kyslíka, ozónu, metánu a oxidu uhličitého a to v príslušnej konfigurácii, prezradí tak aj existenciu jednoduchého rastlinného života na mieste, odkiaľ k nám informácia prichádza. Blízko mesačného novu je veľká časť Mesiaca osvetlená odrazom svetla od Zeme a tento popolavý svit sa vplyvom (dvojitého) odrazu stáva signálom polarizovaným. Pri využití spektropolarimetrie stojí skutočný prínos v získavaní tzv. biosignatúr na pozorovaniach extrasolárnych planét, kedy sa dá oddeliť od mnohonásobne silnejšieho svetla blízkej hviezdy polarizovaná zložka signálu a následne môžeme spektroskopicky prečítať jej obsah. V prípade pozorovania Mesiaca VLT teleskopom zistené informácie o existencii pozemskej oblačnosti, oceánoch ale predovšetkým o vegetácii boli veľmi presvedčivé a výrazné.


Marec 2017

Na Mesiac vraj poletia rakety, o akých sme doteraz neslýchali.

Electron a Neptun-L majú byť potvrdením toho, že súkromné spoločnosti majú nie iba obrovské ambície ale aj reálne možnosti presadiť sa v segmente kozmickej prepravy. V tomto prípade sa všetko začalo so suborbitálnymi letmi, keď v roku 2004 si 10 – miliónovú výhru v súťaži Ansari X Prize odniesol tím spoločnosti Virgin Galactic s lietadlom Space Ship One. 13.9.2007 Google Lunar X Prize odštartovala novú ambicióznu súťaž, teraz však už s dosahom až na Mesiac – a za 20 miliónov dolárov. Do roku 2010 sa prihlásilo 32 tímov, no príležitosť zabojovať dostali iba piati finalisti. Tí by mali preukázať schopnosť prekonať roverom po povrchu Mesiaca 500 metrov a odoslať odtiaľ relevantné obrázky a videá. S termínom do 31.12. tohto roku prípravy naberajú na obrátkach a nadišiel čas „objednávania taxíkov“. Výberom zatiaľ prešli americký Falcon 9 a indická PSLV (PSLV spoločne pre indický a japonský tím), no keďže „zalietané značky“ si nechajú zaplatiť nemalé peniaze, riešením pre niektorých by mali byť dosiaľ neznáme lietajúce stroje. Vzhľadom aj na takéto riešenia je dnes v odborných kruhoch veľa skeptikov v názoroch na dostatočnú pripravenosť jednotlivých projektov.


Február 2017

Lorenzova sila stiahne kozmický odpad z obehu

Aj tak by sme mohli „populárnym spôsobom” popísať princíp, ktorý sa chystá využiť japonská kozmická agentúra JAXA v boji proti kozmickému odpadu. Samotná aplikácia sa javí ako jednoduchá a ľahko realizovateľná, keďže podmieňuje iba upevnenie asi ¾ km dlhého vodiča (elektrodynamického vlákna) k väčšiemu kusu odpadu, povedzme k vyhorenému stupňu rakety. O zvyšok by sa mala postarať fyzika, kedy sa prostredníctvom indukcie prúdov spôsobenej pohybom vodiča v magnetickom poli Zeme dostaví efekt Lorenzovej sily. To v podstate obnáša spomaľovanie pohybu vodiča vplyvom interakcií elektrických a magnetických polí a následné zostup do nižších obežných hladín s hustejšou atmosférou. Jej častice ešte väčšmi spomalia obeh, čo nakoniec vedie k zhoreniu odpadu v hustejších vrstvách nad povrchom Zeme. Tento spôsob premiestňovania nepotrebného haraburdia z vesmíru do atmosféry sa ukazuje byť omnoho efektívnejší, ako povedzme zbrzďovanie cez tryskové pohony. No aby bol skutočne použiteľný, bude potrebné vyriešiť množstvo technických problémov. Japoncom sa totiž nepodarilo 20 kilogramové lano, dopravené na obežnú dráhu loďou Kounotori (HTV) 6 rozvinúť do potrebnej dĺžky. Experiment prebehol pred zostupom lode do zemskej atmosféry po tom, čo 27. januára splnila svoju prepravnú misiu na ISS.


Január 2017

„Prasiatka od Iridia” už onedlho neuvidíme

Táto pre niektorých smutná informácia súvisí na druhej strane s veľmi optimistickou správou – Iridium sa precitá do svojho nového života! Pravdou je že hlasové služby cez vesmír prišli (1997), vzhľadom na nastupujúcu technológiu mobilných sietí, až priveľmi neskoro a že zväzok s Motorollou túto ambicióznu spoločnosť prakticky len vyčerpával. 14. január 2017 bol pre mnohých osudovým dňom. Z Vanderbergskej leteckej základne v Kalifornii po dramaticky dlhej pauze, po prvý raz od minuloročnej havárie, úspešne vzlieta raketa Falcon 9, aby vyniesla do kozmu prvých desať nových satelitov Iridium Next. Tie už nebudú vrhať priateľské záblesky kozmického svetla smerom k zemi (slnečné odrazy od antény), no práca s dátami spolu s nezanedbateľnou podporou americkej armády, snáď umožnia „blysnúť” sa Iridiu z pozície unikátneho telekomunikačného providera. Providera s najväčším pokrytím na svete.


Október 2016

13. októbra zomrel Klym Čurjumov

Popri dramatických scenároch sú kométy a asteroidy hlavne médiami „ponúkané“ aj ako zaujímavá novinka na oblohe, či téma reportov z unikátnych kozmických misií. Až na nejaké výnimky, ako je to povedzme v prípade Halleyho, ich objavitelia sú zvyčajne verejnosťou nepovšimnutí. Jedno takéto randezvouz kozmických robotov s tajuplným vesmírnym privandrovalcom si ľudia po celom svete vychutnávali od polovice roka 2014. Po desiatich rokoch putovania kozmickej sondy dostalo ľudstvo príležitosť nechať zosadnúť malé kozmické laboratórium už konečne aj na povrch kométy. Bola to Rosseta, ktorá spolu s landerom Philae bola vyslaná na výskum objektu s menom Čurjumov – Gerasimenko a dnes, dva roky po tejto udalosti, sa dozvedáme o úmrtí akademika Klyma Čurjumova (*1937). Vynikajúcemu ukrajinskému astronómovi bolo dopriate s obrovským zadosťučinením prežívať nevídaný záujem o jeho kométu, a že on sám bol hodný takejto pocty, svedčia o tom profesionálne aj osobnostné črty jeho plodného života.

Zdroj: P. Kráčalík, novinky.vesmir.sk