Gagarin bol prvý
Po štarte Sputnika 1 (4. október 1957) sa Sovietskemu zväzu podarilo presvedčiť celý okolitý svet o svojom postavení a pripravenosti byť lídrom v oblasti vesmírnych letov. Vypustenie prvej umelej družice bolo cenným víťazstvom v kozmických pretekoch s USA o vstup do vesmíru a krajina sa pripravuje na ďalší triumfálny krok, let prvého človeka do vesmíru. Súčasne s dostavbou štartovacích rámp na Bajkonure prebieha aj príprava novej nosnej rakety Vostok na báze nosiča R7 z konštrukčnej kancelárie S. Koroljova. Ten sa presadzuje po fatálnom neúspechu konkurenčnej koncepcie R16, po tom, čo pri jednom z jej testov prišlo pri štarte o život 170 ľudí (24. október 1960).
Projekty NASA na vyslanie prvého Američana do vesmíru majú širokú podporu kongresu aj verejnosti. No napriek tomu je program Mercury plný chýb a omylov a rakety Redstone namiesto lietania len vybuchujú. Smola sa lepí Američanom na päty aj na medzinárodnom poli, keď im jeden kompromitujúci výzvedný let ukončia „Rusi” zostrelením špionážneho lietadla U2 (1.máj 1960). V tom istom čase štartujú dve sovietske R 7 (15. a 28. máj 1960), no obidva štarty sú neúspešné a pri jednom z nich uhynú aj dva pokusné psy. Vzhľadom na pokročilú fázu príprav sú k štartom prizvaní aj kozmonauti vo výcviku; ohňostroj z vybuchujúcich rakiet však nezanechal v nich dobrý dojem ani presvedčenie, že chcú niekedy letieť týmito strojmi. No keď sa po niekoľkých úspešných obletoch Zeme vrátila dvojica psíkov Belka a Strelka (19. august), konštruktér Koroljov žiada o povolenie k prvému štartu človeka do vesmíru (september 1960). 23. marca 1961 však dochádza k ďalšej tragédii – pri pozemných testoch kabíny Vostok prichádza o život pri rozsiahlom požiari kozmonaut Bondarenko.
Neustále utajovanie a zastieranie diania v sovietskej kozmonautike spustilo aj nasledujúcu sériu udalostí.
Na začiatku to bol iba údiv dedinčanov v istej oblasti ZSSR (marec 1961), keď časť poľa či lúky im obsadila armáda. Bránila prístup civilistom k postave odetej do leteckej kombinézy, bez zjavnej snahy oživiť bezvládne telo. Onedlho sa redakcia jedného londýnskeho ľavicového denníka dostala k informáciám, podľa ktorých Sovieti vypustili prvého človeka do vesmíru, ale oficiálne o tom nepodali žiadne vyhlásenie pre nezvládnutý návrat kozmonauta na Zem. Túto teóriu mali podoprieť aj záznamy hovoreného slova a hudby, zachytené špionážnymi prostriedkami z obežnej dráhy. Prvým človekom vo vesmíre mal byť údajne syn významného leteckého konštruktéra Sergej Iljušin. O tom, že orchestrálne melódie spolu s receptom na prípravu boršču boli len reprodukcie magnetofónového záznamu, ktorými si technici na Bajkonure overovali prenos hovorenej reči z orbity, sa západné kruhy nemali ako dozvedieť. Spomínaná postava pod ochranou vojska niesla označenie MAKET (maketa) a ako taká mala slúžiť pre komplexný nácvik návratu kozmonauta na Zem, vrátane jeho okamžitej lokalizácie a prevozu na kozmodróm. Boli to posledné prípravy Sovietskeho zväzu na štart prvého človeka do vesmíru.
Stal sa ním Jurij Gagarin, ktorý sa na kozmickej lodi Vostok 12. apríla 1961 dostal ako prvý pozemšťan na obežnú dráhu Zeme.
Pokračovanie v ďalšom nasledujúcom vydaní
Mgr. Viliam Kolivoška