Kežmarok – mesto pod Tatrami
Tohtoročný (rozumej rok 2026) astronomický výlet nás zaviedol do malebného mestečka Kežmarok. Mesto je síce malé, ale jeho veľký význam spočíva v tom, že skrýva poklady európskeho významu. Naše prvé kroky viedli do lyceálnej knižnice. Jej vznik sa datuje do roku 1600 aj keď v skutočnosti je knižnica staršia, pretože vznikala spolu so školou (13. až 14. storočie). Lýceum (predtým gymnázium) navštevovalo tisíce študentov z celej Európy. Medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenských dejín, ktoré tu študovali, alebo pôsobili to boli P.O. Hviezdoslav (básnik), Juraj Buchholtz (polyhistor, astronóm), Vojtech Alexander (lekár, zakladateľ röntgenológie v Uhorsku) a mnoho ďalších. V súčasnosti obsahuje Lyceálna knižnica 150 000 zväzkov historických kníh a je teda najväčšou historickou knižnicou v strednej Európe. Medzi knihami sú aj mnohé prvotlače z roku 1470 – 1500). Knihy sú tlačené vo všetkých svetových jazykoch. Vedné odbory, ktoré sa tu vyučovali boli teológia, filozofia, história, literatúra, medicína, pedagogika, astronómia. Samozrejme najviac sme spozorneli pri informáciách o astronómii. Zaujímavými artefaktmi z oblasti astronómie sú napr. Rudolfínske tabuľky, kniha Petra Apiána (renesančný astronóm, matematik a kartograf 1495-1552), atď. K atraktivite tohto miesta výrazne prispieva aj pani sprievodkyňa Katarína Slavičková. Ďakujeme.
Z ďalších hmotných významných pamiatok, ktoré dokumentujú bohatú históriu mesta je mestský hrad, o ktorom je prvá písomná správa z roku 1463. Prehliadka hradu nám približuje nielen jeho históriu, ale aj históriu mesta Kežmarok. Pri prechádzke po chodbách hradu sa dostanete až do vyhliadkovej veže odkiaľ je možné vidieť panorámu mesta, Vysoké Tatry ale aj pekné slnečné hodiny na jednej zo stien hradu.
Nesmieme však zabudnúť na jednu výraznú zaujímavosť, a to megalitickú stavbu, ktorá sa nachádzala na Michalskom poli. Ide o niekoľko balvanov, ktoré popisoval vo svojich dokumentoch už Juraj Buchholtz v roku 1725. Sú to megality, ktoré sa využívali na orientáciu v čase. V súčasnosti sa už na Michalskom poli nenachádzajú, boli odstránené, no existuje fotografia, ktorá je nemým svedkom tejto dávnej histórie.
Podobná stavba sa nachádzala aj na Jeruzalemskom vrchu, kde sa mali nachádzať podobné megality. Túto niekoľko tisícročnú stavbu nám priblížil podrobnými informáciami aj Rastislav Ferulík, predseda Občianskeho združenia Nezdolný Vrch, vyštudovaný geodet a kartograf, ktorý voľný čas venuje skúmaniu histórie Kežmarku.
Ďakujeme za nezabudnuteľný zážitok.
Renáta Kolivošková
