Budova planetária v Prešove

Budova planetária v Prešove slúži širokej verejnosti už niekoľko desaťročí. Jeden z najvýznamnejších krokov v jej histórii sa však uskutočnil práve v posledných rokoch, kedy bola zrealizovaná rozsiahla rekonštrukcia. Pristúpil k nej Prešovský samosprávny kraj, pričom boli využité fondy Ministerstva životného prostredia SR vo fáze vonkajších stavebných úprav. Z vlastných zdrojov bola v druhej fáze podporená obnova interiéru organizácie. Ide o dôležité okamžiky nielen pre pracovníkov tejto inštitúcie ale aj pre jej návštevníkov. Doba trvania rekonštrukcie bola 19 mesiacov od apríla 2017 do októbra 2018.

Exteriér budovy Hvezdárne a planetária v Prešove

Ďalšia časť premeny, ktorá sa uskutočnila v časovom rozpätí od júna do decembra 2020 sa dotkla prednáškovej siene, haly, šatne a expozičného priestoru. Podstata vzhľadu týchto priestorov zostala zachovaná, avšak boli použité nové materiály, ktoré dodali priestoru novší sviežejší vzhľad. Zachovanie vzhľadu budovy má svoje odôvodnenie, a práve to by sme radi priblížili čitateľom našej webovej stránky.

Hvezdáreň a planetárium v Prešove sa nachádza v časti mesta, ktorú nazývame Táborisko, v bezprostrednej blízkosti Fakultnej nemocnice J.A. Raymana v Prešove. K samotnej budove sa môžete dostať ulicou Dilongovou. Prechádzajúc ulicou si nemôžete nevšimnúť atypickú budovu, ktorá upúta pozornosť každého okoloidúceho svojím vzhľadom. Jej kruhový tvar akoby evokoval nekonečnosť vesmíru. Architektúru budovy navrhol Ing. arch. Christo Ciporanov.

Rozmerný vstup do budovy dal priestor vyniknúť veľkorysej plastike hviezdnej oblohy. Upúta kombinácia použitých materiálov spolu s triezvou farebnosťou a vnútorné priestory tieto črty interpretujú v snahe o dosiahnutie jednotnosti a zároveň komplexnosti architektonického riešenia.

Interiér hvezdárne a planetária navrhli manželia Ing. arch. Zuzana Maníková a Ing. arch. Mikuláš Maník v roku 1983. Ich snahou bolo vytvoriť príjemný kultúrny priestor evokujúci oblohu, vesmír a prírodu. Inšpiráciou boli už namontované podhľady s exaktným štvorcovým rastrom. Raster symbolizoval súradnice x, y, z. Základné osi x a y nám ukazovali smery, cesty, ako ľudstvo postupne objavovalo vesmír, ktorého tajomstvá celé veky priťahovali a fascinovali nielen učencov a básnikov, ale každého človeka.

Pozn. autora: V súčasnosti boli podhľady s exaktným štvorcovým rastrom zamenené za napínaný strop.

Hlavnými návštevníkmi planetária sú školopovinné deti, ktoré sem hromadne prichádzajú na rozličné programy. Jednoduchý interiér a kultúrne prostredie by ich mali nabádať zaujímať sa o svet a aj o celý vesmír.

Dôležitou súčasťou interiéru je farebnosť. Prevláda farba modrá. Symbolizuje oblohu (vesmír). Modré sú obkladové panely, dvere a obklady v planetáriu. Stropy sú biele. Doplnkovou farbou je hnedá, ktorá symbolizuje zem. Hnedé sú dlážky: kamenná dlažba je v centrálnej hale a v chodbe a drevená dlážka je v prednáškovej miestnosti.

V princípe jednoduchý koncept umožnil vyniknúť použitým materiálom a tiež dotvárajúcim akcentom, ako sú sedačky v prednáškovej sále rozličných farieb (ako rozkvitnutá lúka), zaoblené hnedé obklady stĺpov (ako kmene stromov) a výrazné oranžové sedenie v tvare S v centrálnej hale (symbolizuje Mliečnu cestu).

Prednášková sieň – farebné sedačky.
Vpravo sa nachádzajú hnedé stĺpy medzi oknami.

V prednáškovej sále na ľavej strane čelnej steny je biela štrukturovaná časť vytvorená z rovnako veľkých štvorcových kaziet. Znázorňuje skúmané sektory vesmíru, z ktorých už niečo aj poznáme. Jednotlivé kazety majú prednú plochu bielu. Niektoré vystupujú dopredu a odkrýva sa ich modrá časť. Pretože do priestoru vystupujú rozlične, odkrývajú sa rôzne veľké modré časti kvádrov. Modré časti znázorňujú už známy, preskúmaný vesmír. Väčšina plochy je biela, ešte nepoznaná.

Prednášková sieň so štrukturovanou stenou

Na bielo-modrú štrukturovanú plochu nadväzuje modrá plocha s hviezdami, symbolizujúca to, čo už z vesmíru poznáme. Na vedľajšej premietacej ploche vidíme ukážky konkrétnych poznatkov o vesmíre, známych planétach, vesmírnych expedíciách a pod.

Samostatnou časťou je hviezdna sála s veľmi zaujímavými audiovizuálnymi programami a simuláciami vesmíru v rozličnom čase. Interiér je jednoduchý – hnedý koberec a modré obklady. Hlavný dôraz bol kladený na akustiku. V priestore sú jednoduché polohovateľné kreslá.

Hviezdna sála

Okolo kruhového planetária vedie chodba, v ktorej sú vitríny s pútavými exponátmi približujúcimi vesmír a jeho skúmanie. Chodba je príjemnou „oázou oddychu“ pre všetkých návštevníkov. Tu môžete len tak sami pre seba rozmýšľať o nekonečnosti vesmíru, k čomu Vás určite inšpirujú vystavené predmety.

Model planéty Saturn

Imitácia povrchu Mesiaca

Expozičný priestor okolo hviezdnej sály

Fričov teodolit je prístroj na presné meranie a vytyčovanie vodorovných a výškových uhlov ľubovoľnej veľkosti

V priestore prednáškovej siene a haly sa nachádzajú výtvarné diela akademického maliara Rudolfa Sikoru. Je to slovenský maliar, kresliar, grafik a fotograf. Je jednou z hlavných postáv súčasného konceptuálneho umenia na Slovensku a jedným z najvýznamnejších postáv českého a slovenského výtvarného umenia 20. storočia. Jeho alma mater je Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, pričom dva roky paralelne študoval scénografiu na Vysokej škole muzických umení v Bratislave.

Rudolf Sikora sa už v 70. rokoch venoval ekologickým a kozmickým námetom. Ako jeden z prvých umelcov v Československu upozorňoval na ekologické ohrozenie sveta. Vplyv na jeho smerovanie mal Eugen Gindl (v súčasnosti šéfredaktor časopisu Kozmos), ktorý mu odporúčal knihu Limity rastu Massachusettského technologického inštitútu z roku 1972. Svoju osobitú kozmologickú víziu oprel o vedecké poznatky z teórie vzniku a existencie vesmíru, pričom vytvoril originálnu umeleckú paralelu k vede. V mnohých svojich dielach pracuje s podobnými symbolmi – hviezdička a krížik, plus a mínus, narodenie a smrť, negatív a pozitív, dobro a zlo. S touto symbolikou sa stretneme aj v Sikorových dielach, ktoré sa nachádzajú vo Hvezdárni a planetáriu v Prešove. Obrazy akoby zachytávali život vo všetkých jeho podobách vývoja, zdokonaľovania, či nadobúdania vyšších foriem v rámci evolučného procesu. V čase a priestore sa vytvárajú podmienky pre vývoj rozumných bytostí – „HOMO SAPIENS“

HOMO SAPIENS so svojimi vlastnosťami, ktoré ho formujú v jeho boji o stále lepšiu budúcnosť – ako usilovnosť, obetavosť, láska, zmysel pre spravodlivosť, túžba po poznaní, ale naopak i negatívne vlastnosti – ako nevedomosť, krutosť, sebectvo, fanatizmus.

Človek poznáva „ZEM“ – uvedomuje si jej rozmery a objavuje tretí rozmer – „VESMÍR“.

Dominantným a neprehliadnuteľným dielom celej Sikorovej expozície je Pyramída. Symbolizuje rast a vývoj spoločnosti vo všetkých jej rozmeroch. Každá fungujúca spoločnosť má vlastne tvar pyramídy. Široká základňa sa postupne zužuje až k vrcholu. Niekedy menšie pyramídy vytvárajú väčšie, čím sa má znázorniť, že celok sa skladá vždy z menších fungujúcich jednotiek, tie ešte z menších a všetko spolu vytvára model spoločnosti, či širšie chápanej civilizácie. Do týchto pyramíd vsunuté diagramy symbolizujú rast a vývoj ľudskej spoločnosti v najrôznejších oblastiach.

Vstupná hala a diela Rudolfa Sikoru, ktoré sú umiestnené aj v prednáškovej sále

Vstupná hala s Pyramídou

Za mnohé vzácne informácie, ktoré som využila v tomto článku by som sa rada poďakovala manželom Ing. arch. Zuzane a Ing. arch. Mikulášovi Manikovcom a Mgr. Štefánii Lenzovej.

Autor článku: Renáta Kolivošková
Fotografie: Patrik Vaňo, Mgr. Michal Figura