História meteorologického pozorovania

Ako prvý s pravidelným meteorologickým pozorovaním v Prešove začal Ján Adam Rayman (1692 – 1770) prešovský rodák. Systematicky sa venoval meteorológii. Denné záznamy o meteorologických pozorovaniach, na ktoré použil tlakomer z Jeny a teplomer, údajne pochádzajúci z Florencie, vykonával presne od 1.7.1717 do 30.6.1720. Tieto denné pozorovania Rayman uverejnil v spisoch Ephemerides Academia Imperiali Naturaliae Curiosum a Anales Vratislaviensis. Vplyvy počasia skúmal v spojení so šírením epidémií. Ján Adam Rayman začal s týmito pozorovaniami ako prvý nielen v Prešove ale aj v celom  Rakúsko-Uhorsku. Meral tlak a teplotu vzduchu v troch pozorovacích termínoch, pričom tieto merania boli  doplnené výstižnou charakteristikou počasia v každom dni.

Ďalším medzníkom v Prešovskej meteorológii bola stanica pri astronomickej pozorovateľni na prešovskom evanjelickom kolégiu, ktorá sa v druhej polovici XIX. storočia začlenila do štátnej pozorovacej siete Rakúsko-Uhorskej. Neskôr po vzniku Československej republiky boli v Prešove meteorologické pozorovania obnovené na Ústave Sancta Maria (dnes budova Gymnázia Konštantínova 2).

Výkaz meteorologických pozorovaní z evanjelického Kolégia v Prešove, september 1859, pozorovateľ: Dr. J.N.Woldřich (Zdroj: archív SHMÚ Bratislava)

V roku 1927 si zakladateľ hvezdárne v Prešove Alexej Duchoň zriadil meteorologickú stanicu v zadnom trakte svojho domu na ul. Masarykovej č. 32 (dnes Hlavná ul. č. 32). Táto stanica skončila svoju činnosť v roku 1940.

Meteorologická a astronomická pozorovateľňa na Duchoňovom dome. (Autor: J. Kostrub, 2014)

Ďalšou meteorologickou stanicou, ktorá vznikla na území mesta Prešov, bola vojenská letecká poveternostná stanica, ktorú za Slovenského štátu zriadil Štátny hydrologický a meteorologický ústav na vojenskom letisku v roku 1942. Od roku 1963 vieme vo Hvezdárni a Planetáriu v Prešove o tejto činnosti oveľa viac, pretože od toho roku máme zachované denné meteorologické záznamy. Tieto sa prepisovali do meteorologických výkazov, ktoré sú v súčasnosti uložené v archíve SHMÚ a v jeho elektronickej databáze. Neskôr od roku 1965 sa pravidelne zasielali naše zrážkomerné údaje do SHMÚ v Bratislave a od roku 1976 do Košíc. V roku 1978, keď sa hvezdáreň presťahovala do vodárenskej veže, spolu s ňou sa premiestnila aj meteorologická stanica. Rok 1986, znamenal spoluprácu so SHMÚ v Košiciach, keď sa pri hvezdárni zriadila kompletná štandardná meteorologická stanica vedená v údajoch SHMÚ ako Prešov-planetárium, ktorú obsluhovali odborní pracovníci hvezdárne. 30. júna 1993 bola stanica zrušená. Až v roku 2016 bola v areály Hvezdárne a planetária v Prešove zriadená automatická zrážkomerná stanica a neskôr v roku 2022 profesionálna meteorologická stanica od amerického výrobcu DAVIS.

Meteorologická búdka a ďalšie meteorologické prístroje v blízkosti budovy vtedy novučičkého planetária, v 80. rokoch XX. storočia. (Autor: archív HaP Prešov)