História astronómie v Prešove

Významným medzníkom v histórii Hvezdárne a planetária v Prešove je dátum 28.10.1948 – vznik prvej ľudovej hvezdárne na Slovensku. Korene astronómie v tomto meste však siahajú až do XV. storočia. Z historických záznamov vieme, že prvým prešovským hvezdárom bol Ján z Prešova. Žil v XV. storočí, teda bol súčasníkom významného astronóma Mikuláša Kopernika. Dlhé roky študoval a pôsobil vo Viedni. Na sklonku života sa však vrátil do Prešova a pôsobil tu ako farár.

Prvý dôkaz o existencii mestskej hvezdárne v Prešove pochádza z roku 1662. Hvezdáreň stála oproti Floriánovej bráne, na Okružnej ulici v bývalom Dubayovom dome (dnes vedľa penziónu Ludwig). Významnou osobnosťou tohto obdobia bol Izrael Hiebner, ktorý pôsobil päť rokov (1661 – 1665) v Prešove ako hvezdár. Po jeho odchode z Prešova hvezdáreň zanikla pravdepodobne v roku 1672.

V XVIII. storočí bolo založené na Evanjelickom kolégiu malé observatórium. Astronomickým pozorovaniam sa v tom čase venoval Daniel Walleitner, ktorý bol v kolégiu profesorom fyziky a v roku 1784 aj subrektorom. Pozorovateľňa zanikla pri požiari v roku 1887.

Dvadsiate storočie prinieslo so sebou novú éru astronómie v Prešove. V roku 1932 vznikla súkromná hvezdáreň JUDr. Alexeja Duchoňa na terajšej Hlavnej ulici č. 32. Dr. Duchoň pokračoval vo svojich ambíciách aj ďalej a už v roku 1936 bol postavený nový vežový vodojem v mestskej časti Táborisko, na vrchole ktorého vznikla astronomická kupola. Spočiatku tu prof. J. Sedlák organizoval pre školskú mládež verejné pozorovania vlastným ďalekohľadom.

Po otvorení prvej ľudovej hvezdárne na Slovensku v roku 1948 zabezpečil Imrich Szeghy tubus refraktora Cooke York, do ktorého Ing. Gajdušek z Ostravy vybrúsil veľmi kvalitný objektív s priemerom 135 mm a ohniskovou vzdialenosťou 2000 mm. Tento ďalekohľad sa nachádza doteraz v kupole na vodárenskej veži spolu s o niečo starším teleskopom Ekvatoreálom Zeiss. Tento bol vyrobený firmou Carl Zeiss Jena  v roku 1932 a pôvodne bol umiestnený na Hlavnej ulici č. 32.

Najnovším významným medzníkom v histórii  hvezdárne v Prešove bol 4. október 1984, keď bolo pri hvezdárni otvorené planetárium, ktoré doteraz slúži širokej verejnosti.

Pripravili sme pre vás zopár fotografií zachytávajúcich niektoré významné medzníky z našej histórie:

Slnečné hodiny sú umiestnené na jednom z oporných pilierov južnej steny Kostola sv. Mikuláša v Prešove. Na hodinách je uvedený dátum 1513 a patria medzi najstaršie datované slnečné hodiny na Slovensku. Ich posledná rekonštrukcia sa uskutočnila v roku 2011.

 

 

Na rytine mesta Prešova z roku 1662 medzi verejnými budovami je pod číslom 9 vyznačené aj observatórium. Jeho správcom bol Izrael Hiebner. Táto prvá historicky známa hvezdáreň sa nachádzala za západnými hradbami mesta, oproti malej (alebo tiež zvanej Floriánovej) bráne.

 

 

Miesto, kde stálo observatórium pripomína aj pamätná tabuľa, ktorá je umiestnená na Floriánovej bráne. Táto mestská hvezdáreň stála na dnešnej Okružnej ulici v bývalom Dubayovom dome (dnes vedľa penziónu Ludwig).

 

 

Do roku 1978 hlavným sídlom hvezdárne boli priestory bývalej súkromnej hvezdárne (1932-1948) dr. Duchoňa, na Hlavnej ulici č.32. Tento objekt dnes už neslúži svojmu pôvodnému účelu. Astronomická pozorovateľská kupola sa zachovala až dodnes. Je už v značne schátralom stave. Fotografia je z roku 2014.

 

 

V roku 1939 bolo zriadené rozhlasové štúdio Slovenského rozhlasu v Prešove. Už v máji 1939 začal vysielať Prešov presný časový signál na celé Slovensko. Fotografia, ktorá dokumentuje toto obdobie bola zverejnená v časopise „Nový svet“ v roku 1939. Významnú úlohu v tomto zohral Dr. Duchoň, ktorý dokázal zabezpečiť tento časový signál pomocou Satoriho sekundových hodín s kremenným kyvadlom.

 

V kupole hvezdárne na Hlavnej ulici hlavným ďalekohľadom bol pôvodný Duchoňov refraktor Zeiss B s priemerom objektívu 130 mm a ohniskovou vzdialenosťou 2000 mm. Vpravo od neho sa nachádza malý koronograf vyrobený dr. Otavským z Cernošíc u Prahy.

 

 

Prednášková miestnosť hvezdárne na Hlavnej ulici. Slúžila pre exkurzie, akcie usporiadavané hvezdárňou, ale v neposlednom rade to bola aj klubovňa, v ktorej sa stretávali členovia Klubu mladých astronómov – astronomického krúžku pracujúceho pri hvezdárni.

 

 

Jedna z najstarších (ak nie najstaršia) zachovaná fotografia objektu vodárne na Rumanovej ulici, kde 28. októbra 1948 bola otvorená ľudová hvezdáreň v Prešove. Horná časť budovy – nadstavba kupoly – patrila hvezdárni, ostatná budova je majetkom VVaK Prešov.

 

 

Kópia obrazu vodárne s kupolou z roku 1939. Autor: Eduard Vereš – Vyšehradský.

 

 

 

 

V kupole hvezdárne na Rumanovej ulici sa okrem odborných pozorovaní uskutočňovali aj verejné astronomické pozorovania.

 

 

 

Nadšenci, ktorých zásluhou vznikla Ľudová hvezdáreň v Prešove. Bola to zároveň aj prvá takáto hvezdáreň na Slovensku.

 

 

 

Účastníci II. celoslovenského astronomického seminára v Prešove – rok 1955. Fotografia je veľmi vzácna tým, že na nej nájdeme priekopníkov slovenskej amatérskej astronómie: K. Bézayho, A. Duchoňa, J. Volku-Starohorského, I. Szeghyho, F. Dojčáka, E. Csereho, F. Longauera, S.T. Pápayho, J. Očenáša, A. Abraháma a iných.

 

Projekcia Slnka cez ďalekohľad Zeiss refraktor. Týmto ďalekohľadom sa sústavne pozorovalo Slnko od r. 1941 do r. 1984.

 

 

 

Prevoz výstav zabezpečovala naša organizácia vlastnými prostriedkami.

 

 

 

 

Ďalšia etapa novodobej histórie našej hvezdárne – výstavba planetária a metodickej budovy. Základy sú už položené. Rok 1982.

 

 

 

Okná ešte chýbajú, avšak všetko je už ako tak prikryté. Rok 1982.

 

 

 

 

V roku 1986 pri našej organizácii vznikla kompletná štandardná meteorologická stanica, ktorú obsluhovali odborní pracovníci hvezdárne, do konca roka 1992.

 

 

 

Kupola na budove planetária s ďalekohľadom Coudé. Ďalekohľad má priemer objektívu 150 mm a ohniskovú vzdialenosť 2250 mm.

 

 

 

Projekcia Slnka ďalekohľadom Coudé v kupole planetária.

 

 

 

 

Jeden z posledných fotografických záberov slnečnej fotosféry, fotografovanej na Hvezdárni a planetáriu v Prešove, 12. júla 1991.

 

 

 

Najjasnejšia kométa 20. storočia C/1995 01 (Hale-Bopp) fotografovaná 7.4.1997 vo večerných hodinách v našej organizácii. Kométa sa práve nachádzala v blízkosti otvorenej hviezdokopy M34.

 

 

 

Aj pri polárnej sekvencii sa dá zachytiť meteor. Treba len “vedieť” kedy. Meteor -1 mag. 14.8.1975 o 01h 53m 45s.

 

 

 

 

Biela koróna cez riedku cirrovitú oblačnosť. Čas: 11.8.1999, 12:54:34 SELČ. exp.: 1/30, bez filtra.

 

 

 

 

V súčasnosti, aj keď sa vodárenská veža nevyužíva pre účely hvezdárne, sa v nej nachádzajú dva staré ďalekohľady refraktor Cooke York a ekvatoreál Zeiss z roku 1932.  Fotografia je z roku 2018 a sú na nej oba ďalekohľady.