Kronika

Máj 2022

Observatórium SOFIA končí svoju prevádzku

Využitie leteckej platformy pri astronomických pozorovaniach je podľa správ zo zahraničia po dvanástich rokoch využívania Sofie (Stratospheric Observatory for Infrared Astronomy) na svojom konci. Po vypustení Webbovho teleskopu prevádzkovatelia (NASA a nemecký DLR) prehodnotili prínos projektu nazývaného aj Červené oko ako neefektívny, s prihliadnutím na trendy v súčasnej infračervenej astronómii. Toľko hovorí správa. Príbeh okrídleného teleskopu má však aj svoju druhú stránku.

Jedná sa totiž o unikátny nápad pozorovať vesmír veľkým teleskopom (D2,5 m) z čo najväčších výšok nad zemským povrchom. Eliminuje sa tak vplyv atmosféry, ktorá je v hladine letov veľkých dopravných lietadiel riedka, teda optimálna z hľadiska detekcie infračerveného žiarenia prenikajúceho z kozmu. Vývoj systému začal v roku 1996 a spolu s veľmi náročnou prestavbou Boeingu 747 trval prakticky do roku 2010. Plnú operačnú spôsobilosť získal až v roku 2014 a jeho prevádzka spájala stovky jednotlivcov v Amerike a v Nemecku. Relatívne krátky čas niekoľkých rokov operovania SOFIE na oblohe vyvážia nie iba rozsiahle výsledky pozorovaní Mesiaca, galaxií a hviezd, prístupné na verejnom archíve NASA a vystavené lietadlo v múzeu, ale aj spomienka mnohých astronómov na prácu s týmto jedinečným pozorovacím prostriedkom.

Február 2022

Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba

S vyslaním najmodernejšieho a najväčšieho teleskopu do vesmíru v závere minulého roka je zaujímavé sledovať niektoré podstatné momenty tejto misie. Súbežne s kontrolou a korekciami letu prebieha proces „rozbaľovania“ sondy z transportnej (kompaktnej) podoby do prevádzkovej konfigurácie. Je asi zbytočne zdôrazňovať to, aká chúlostivá je táto fáza letu z hľadiska budúceho plnenia výskumných úloh. Predchodca, HST sa vyznamenal bezprecedentnými pohľadmi do hlbokého vesmíru, ale prvé snímky predsa len priniesli rozčarovanie až úľak. Cez problémy s prvými neostrými snímkami z orbitu sa odborníkom nakoniec podarilo dostať, ale neprídeme k podobnému zisteniu aj v prípade tohto projektu? Aké budú obrazy vesmíru z JWT? Na to si však budeme musieť počkať ešte zopár mesiacov, kým sonda dorazí do svojho cieľového priestoru.

V porovnaní so svojim predchodcom by mal Webov ďalekohľad dovidieť na objekty rádovo až 100-krát slabšie, k naplneniu štyroch hlavných vedeckých cieľov:

Pátranie po galaxiách až 200 miliónov rokov starých, ktoré vznikli krátko po Veľkom tresku
Poznanie vývoja galaxií
Pozorovanie vzniku hviezd a vývoj planetárnych sústav
Zisťovanie fyzikálnych a chemických parametrov potenciálne umožňujúcich existenciu života v priestoroch extrasolárnych systémov

Astronómovia na celom svete vítajú modernizáciu v oblasti veľkých vesmírnych teleskopov, akú predstavuje JWT a verme, že ich očakávania tento prístroj vo vrchovatej miere naplní.

Január 2022

Udalosti v kozmonautike za rok 2021

I. Vesmírna stanica ISS

V tomto roku si pripomenieme 10 rokov od štartu prvej komerčnej nákladnej lode k ISS (Dragon CRS 1). Vtedy nevídaný moment, kedy súkromný sektor vstupuje do obsluhy orbitálnej stanice ako významný partner. Dnes – príležitosť spomenúť aj iné medzníky v živote vesmírnej stanice a takými rozhodne boli modernizačné procesy v minulom roku. Stanica už dve desiatky rokov plní rozsiahly komplex úloh – vitálne funkcie a ochrana modulov, logistika, veda a výskum, a všetky sú pre existenciu človeka na orbite strategické.

Po výmene akumulátorov v roku 2020 v minulom roku prebiehali prípravy aj na výmenu solárnych panelov, ktoré zabezpečia zvýšenie výkonu z terajších 160 kW na 215 kW. Americká strana vidí svoje fungovanie na ISS približne len do roku 2030, zato Ruská federácia pokračuje v rozširovaní svojho priestoru do vzdialenejšej perspektívy. Viacúčelový Pirs, potom čo po odpojení od stanice zanikol v zemskej atmosfére, Rusi nahradili novým modulom Nauka. Trinásť metrov dlhý viacúčelový laboratórny modul je zvonku vybavený európskym robotickým manipulátorom ERA (European Robotic Arm). Nákladná loď Progress sa postarala o vynesenie a pripojenie nového uzlového modulu Pričal, ktorý je vybavený až šiestimi dokovacími (pripojovacími) bodmi. Vesmírna stanica ako téma na spracovanie zaujala aj ruských filmárov a let Sojuz MS-19 priviezol v októbri minulého roku na palubu ISS režiséra a herečku pripravovaného filmu Výzva.

Či bolo výzvou zostrelenie vlastnej družice pri pokusoch s protidružicovou zbraňou, o tom sa ruská armáda nezmieňuje, no spomenutá udalosť vyvolala kritiku po celom svete pre zvýšené ohrozenie práve ISS rozmnoženým kozmickým odpadom. Let Sojuzu MS-20 bol tiež mimoriadny, prostredníctvom Space Adventures si ho objednali a zaplatili dvaja japonskí kozmickí turisti. Popri troch Sojuzoch (MS 18,19,20) boli dokovacie priestory stanice navštívené loďou Space X – Crew Dragon 2 a 3 a o zásobovanie sa popri ruských Progressoch starali lode Cygnus (OSC, USA) a Dragon (Space X, USA).

A vedeli ste, že k ISS sme sa pripojili aj my? Celosvetový projekt EarthKam je vďaka iniciatíve Janka Sadiva už niekoľko rokov využívaný na prácu s mládežou a možnosť pripojiť sa na záznamovú aparatúru ISS využila skupina študentov na získanie vlastných fotografií z vesmíru.

II. Mars

V tomto roku je to šesťdesiat rokov, čo vesmírne rakety boli nasmerované k Marsu. Prvý prelet okolo Červenej planéty uskutočnil Sovietsky zväz sondou Mars 1, vynesenou do kozmu nosičom Molnija. Sovietsky Sputnik sa v tom istom roku pokúsil o pristátie, ale neúspešne. Touto misiou sa začala séria neúspechov, zlyhaní a frustrácie z Marsu, a to nie iba v ZSSR. Aj s priznaním nie práve optimálnej štatistiky úspešnosti plejáda planetárnych marsovských sond je však dnes výkladnou skriňou americkej kozmonautiky. Za príkladne zvládnutú prípravu misie je považovaná sonda Perserverance. Sonda – rover začala v minulom roku s prácou na odbere a analýze hornín, čím výrazne dopĺňa mozaiku nášho obrazu o Marse. Na ňom neúnavne pracuje ďalšia americká sonda Curiosity. Snímky povrchu bezchybne odosiela na Zem od roku 2012 a v minulom roku prekonala hranicu 3 000 soulov (marsovských dní) pobytu na planéte Mars. Nepohyblivá sonda – lander InSight plnila svoje úlohy v oblasti seizmiky a Reconnaisance z orbitu „farbisto“ vykreslila povrch, tradične považovaný za jednofarebný a fádny. Zaujímavý fenomén bielych oblakov, ktoré sa krátkodobo objavujú nad povrchom s príchodom jari skúmala tento krát európska sonda – orbiter Mars Express. Al Amal sa usadil na obežnej dráhe a je to veľmi nezvyčajný záznam v kozmických kronikách, výskumník Marsu patrí Arabským emirátom. V prípade Číny vstup do tejto oblasti svet očakával a projekt Tianwen-1 je vskutku ambiciózny. Je postavený na dokonca troch výskumníkoch – orbiter, lander a rover.

Cesta k spoznávaniu Marsu bola na svojom začiatku veľmi strastiplná až odstrašujúca. Dnes je táto časť slnečnej sústavy vnímaná ako veľká výzva, o čom svedčí čoraz väčší záujem národných agentúr ale aj súkromného sektoru.

III. Výskum Slnečnej sústavy

Táto téma bola z pohľadu minuloročných udalostí už načatá v kapitole Mars. Vo viacerých ohľadoch je to favorizovaná planéta, tak sme jej výskumu venovali osobitú pozornosť. Ale rešpekt a záujem si vyslúžili aj ďalšie oblasti vo výskume slnečnej sústavy. Ide o objekty veľké ako aj malé. Juno je planetárna sonda určená na výskum planetárneho obra a jeho blízkeho okolia. Po predlžení misie plánovanej na obdobie 2016 – 2021 má s výhľadom do roku 2025 študovať Jupiter a jeho mesiace v rámci ďalších 42 obletov. V tomto roku je to okrúhla päťdesiatka od prvého preletu okolo Jupitera – sondy Pioneer 10 v roku 1972. BepiColombo je európsko – japonský projekt, nasmerovaný naopak k najmenšej planéte Merkúr. V minulom roku sa sonda dostala do najzaujímavejšej fázy letu s tesným priblížením iba 199 km nad povrchom. Na tejto planéte vedcov zaujíma tak interakcia riedkej atmosféry so slnečným vetrom ako aj chemické zloženie a morfológia povrchu. Vedci zainteresovaní v programe sondy Osiris Rex ohlásili mimoriadne úspechy z výskumu asteroidu Bennu. Po odbere vzoriek z povrchu nastúpila sonda na cestu návratu k Zemi, aby v roku 2023 doručila prestížnym svetovým laboratóriám dlho očakávaný materiál (min 60 g). Popri výskume vzdialeného vesmíru sa aj v relatívne kompaktnom priestore slnečnej sústavy nájde uplatnenie pre vesmírne ďalekohľady. Stav Hubblovho vesmírneho teleskopu si vyžiadal aktivovanie záložného riadenia ale ohlásené záverečné prípravy James Webb Telescope na let do vesmíru sú na druhej strane úžasnou správou. Zaslúžilého výskumníka, ktorý priniesol svetu (okrem iného) ohromujúce obrazy vesmíru po 20-tich rokoch služby vystrieda ešte lepší a skvelejší JWT.

Február 2021

Významné dni vesmírnej stanice MIR

MIR bola najskôr sovietska a neskôr ruská kozmická stanica, ktorá bola väčšinu času svojej existencie obývaná kozmonautmi rôznych národností. Základný blok bol vypustený 19. februára 1986, čo znamená, že v roku 2021 to bude už 35 rokov. Rok 2021 je pre MIR významný ešte z iného, tento krát smutného hľadiska. Dňa 23. marca 2021 uplynie 20 rokov od jeho cieleného navedenia do zemskej atmosféry, kde čiastočne zhorel a jeho zvyšky dopadli do Tichého oceánu blízko Fidži. Týmto manévrom sa ukončila 15 ročná éra, v podstate prvého trvalo obývaného objektu vo vesmíre. A keďže začiatok roka 2021 sa nesie v znamení týchto výročí, spomeňme si niekoľko zaujímavostí o tomto diele.

Názov MIR nie je odvodený od skratky viacslovného pomenovania, ako to býva väčšinou zvykom pri takýchto projektoch, ale správne by sme mali písať Мир, čo v preklade z azbuky znamená mier. Dátum štartu základného bloku sa mnohokrát v literatúre nezhoduje, pretože štartoval 19. februára 1986 o 21:28h svetového času, no na kozmodróme Bajkonur už bolo 20. februára 1986. Prvá posádka vstúpila na palubu MIR-u 15. marca 1986 a počas svojej 51-dňovej misie mali za úlohu skontrolovať a uviesť do funkcie základné systémy na stanici. Okrem iného odfotografovali aj Halleyovu kométu. Po ukončení tejto misie sa kozmonauti Vladimír A. Soloviov a Leonid D. Kizim nevracali späť na Zem, ale preleteli ku kozmickej stanici Saľut 7 a spojili sa s ňou. Zo Saľutu 7 sa títo kozmonauti vrátili ešte raz na MIR a zotrvali tu ešte ďalších 19 dní. Tento manéver zaistil ďalšie sovietske prvenstvo v kozmických pretekoch. Okrem mnohých prvenstiev v už spomínaných kozmických pretekoch, zažíval MIR aj svoje krušné chvíle. Prvá prišla hneď pri pripojovaní prvého modulu Kvant-1 k Základnému bloku. Pri prvom pokuse sa telesá minuli o 10 m. Pri druhom sa už zachytili, no nedošlo k ich pevnému spojeniu. Počas neplánovaného výstupu posádky do vesmíru, kozmonauti zistili, že príčinou bolo textilné vrecúško. Dodnes sa nevie, čo bolo presne obsahom vrecúška. Po jeho odstránení a očistení uzlov sa už moduly spojili. Aj pri tomto manévri sa podarilo sovietskym kozmonautom dosiahnuť jedno z prvenstiev. Ako prví na svete priamo sledovali automatické spojenie dvoch modulov. Za najväčší problém aký sa na MIR-e vyskytol sa považuje zrážka s nákladnou loďou Progress v roku 1997. Vtedy kozmonauti prišli o mnoho experimentov a aj osobných vecí. Dôsledky havárie vyústili do ďalších porúch a dokonca sa stanica približne na hodinu stala neovládateľnou. Našťastie sa všetky problémy podarilo časom vyriešiť.

Vesmírna stanica MIR slúžila predovšetkým pre vedecké účely. Na jej palube sa vykonalo počas jej existencie vyše 23 000 experimentov. Aj keď by sa mohlo zdať, že palubu MIR-u, navštevovali najčastejšie kozmonauti zo Sovietskeho zväzu a neskôr z Ruska, opak je pravdou. Z celkového počtu 104 kozmonautov až 62 bolo inej národnosti. Medzi nimi navštívil túto kozmickú stanicu aj slovenský kozmonaut Ivan Bella. V roku 1999 letel na palubu MIR-u, kde pracoval na výskumnom programe Štefánik. Vo vesmíre strávil skoro 8 dní. Ako sme už spomínali 15 ročná misia vesmírnej stanice MIR sa ukončila 23. marca 2001 úmyselným navedením do atmosféry Zeme. Nakoniec spomenieme ešte jednu zaujímavú informáciu. Pred jej navedením do atmosféry Zeme sa uvažovalo o predaji na komerčné účely spoločnosti MirCorp, ktorá plánovala natočiť film s vesmírnou tematikou. To sa však nestalo, hlavne z dôvodu technickej nespoľahlivosti stanice ku koncu svojho života.

Január 2021

Akademik Sergej Pavlovič Koroľov (55. rokov od úmrtia)
Vedec, ktorý otvoril ľudstvu bránu do vesmíru.

Narodil sa 12. januára 1907 v Žitomyri, dnešná Ukrajina. V roku 1917 sa spolu s rodičmi presťahoval do Odessy. Už od samých začiatkov ho bavila matematika a zaujímal sa aj o letectvo. Bol členom miestneho aeroklubu. Študoval najprv na odesskej stavebnej škole, neskôr od roku 1924 na Kyjevskom polytechnickom inštitúte a v roku 1926 ho prijali na Moskovskú štátnu technickú univerzitu N.E. Baumana. Bol hlavným sovietskym raketovým inžinierom a konštruktérom kozmických lodí. Pre verejnosť však tento človek neexistoval. Počas celej jeho pracovnej kariéry bola jeho osobnosť utajovaná. Nevydával žiadne články a knihy už vôbec nie. Napriek tomu zahraniční odborníci niekoľko rokov tušili, že tento muž patrí k veľmajstrom sovietskeho raketového umenia. Jeho činnosť na raketách začala začiatkom 30-tych rokov. V roku 1938 sa stal obeťou Stalinových čistiek. V gulagu celkovo strávil približne 6 mesiacov. Andrej Tupolev, ktorý v tom čase viedol leteckú konštrukčnú kanceláriu CKB-29 zo špeciálneho „voľnejšieho“ väzenia NKVD v Moskve v tej dobe hľadal spolupracovníkov a väčšinu z nich si vyžiadal práve spomedzi zatknutých alebo uväznených inžinierov. V rokoch 1942 – 1946 sa stal v tejto kancelárii zástupcom hlavného konštruktéra motorov. V roku 1945 sa stal zodpovedným za ďalší vývoj nemeckej rakety V 2. O niekoľko rokov neskôr jeho tým navrhol medzikontinentálnu balistickú strelu, ktorej úspešný štart bol oznámený 27. augusta 1957. Bol šéfkonštruktérom rakiet, ktoré vynášali kozmické lode Vostok do kozmického priestoru.

Jeho neodmysliteľným súputníkom bol Valentin P. Gluško – inžinier spaľovacích motorov. Počas ich profesného života nemali žiadni cudzí pozorovatelia ani potuchy o tom, ako sú títo dvaja muži neobyčajne významní. V roku 1953 boli obaja prijatí do sovietskej Akadémie vied ako členovia korešpondenti. Do kategórie akademikov sa dostali v roku 1958, rok potom, ako ZSSR (bývalý Sovietsky zväz) vypustil prvú umelú družicu Zeme.

Meno Koroľova síce v bývalom Sovietskom zväze nezverejňovali, ale občas bolo počuť jeho hlas v moskovskom rozhlase. Aj v tlači boli uverejňované jeho predpovede o nič menej významné ako predpovede Wernera von Brauna (jeho amerického náprotivku), v ktorých sa hovorilo o rôznych projektoch od priameho výskumu Mesiaca a planét až po dopravu cestujúcich a nákladov do vesmíru. O jeho práci sa však s veľkým rešpektom vyjadrovali americkí špičkoví odborníci, ktorí patrili k významným znalcom sovietskej kozmonautiky. Až po smrti Koroľova sa postupne začala „dvíhať opona“. Zomrel 14. januára 1966 v Žitomire. Dňa 18. januára 1966 bol akademik S.P. Koroljov pochovaný na Červenom námestí v Moskve. Leží pri Kremeľskom múre medzi najvýznamnejšími osobnosťami 20. storočia vo vtedajšom Sovietskom zväze.

Máj 2020

Misia Osiris Rex v plnom prúde

september 2016 – štart raketou Atlas z Cape Canaveral, USA
august 2018 – prvé snímky asteroidu – zo vzdialenosti 2,2 mil km (6x Zem – Mesiac)
september 2018 – snímkovanie okolia asteroidu zo vzdialenosti jeden milión km
december 2018 – priblíženie do vzdialenosti 20 km
jún 2019 – rekordný manéver – zostúpenie na dosiaľ najnižšiu obežnú dráhu v histórii (680 m nad povrchom). Počas predchádzajúcich etáp sonda identifikovala vyvrhovanie materiálu z povrchu cieľového telesa. V aktuálnom postavení z tohto dôvodu snímala horizont telesa a neskôr kamerou PolyCam zmapovala povrch obore infra a RTG zisťovala prítomnosť látok. Ďalšou dôležitou úlohou bolo lokalizovať optimálne miesta na pristátie a odber vzoriek. Nečakane kamenistý povrch naznačil komplikácie v príprave zostupovej fázy.
december 2019 – zložitý proces výberu lokality na pristátie poskytol výber zo štyroch potenciálnych miest
marec 2020 – unikátna detekcia v medziplanetárnom priestore – palubný detektor zaznamenal záblesk čiernej diery v súhvezdí Labute (vo vzdialenosti 30 ly)
apríl 2020 – sonda vykonala skúšobný zostup, ďalší približovací manéver až na úroveň 250 m nad povrch a návrat na pôvodnú letovú hladinu – s aktivovanými kamerami, spektrometrom a mechanizmom na odber vzoriek

Sonda Osiris Rex, ako to naznačuje obsah uvedených reportov, je na ceste prakticky štyri roky a posledný záznam hovorí o očakávaní posledných fáz v súvislosti s doletom a odobratím vzoriek. Cieľ misie je asteroid 101 955 Bennu a bol vedcami vyhodnotený ako zaujímavý objekt výskumu, predovšetkým z hľadiska astrobiológie. Zistenie uhlikatého materiálu na povrchu dáva predpoklad pre vznik organických molekúl, čo je v obore komét a asteroidov dnes už potvrdená domnienka. To že aktivácia ramena na odber vzoriek z povrchu prebehla počas testu v letovej fáze súvisí s tým, že reálna operácia, tj. kontakt s povrchom asteroidu a odber hornín (60-2 000 g) sú plánované bez pristátia a mali by sa uskutočniť v júli tohto roku. A k ozrejmeniu pomenovania sondy – Rex je v latinčine kráľ. Osiris (z pôvodného Usir) je v egyptskej mytológii boh podsvetia, symbol záhrobia nesie v mene asteroid pre jeho kolíznu dráhu so Zemou a potenciálne tak predstavuje riziko globálnej pohromy spojenej s ohrozením života na našej planéte. Treba však veriť, že asteroidy a kométy naopak zohrajú v budúcnosti pre ľudstvo iba pozitívnu úlohu a pomôžu nám v objasňovaní a v lokalizácii miest vzniku života vo vesmíre.

Rusko plánuje rozšíriť svoju účasť na orbitálnej stanici

Súčasná zostava ISS je popri ruských a európskych segmentoch, účasťou Japonska a Kanady v prevažnej miere zastúpená americkými modulmi a finančný podiel na stanici USA vrátane obsluhy raketoplánmi je viac ako 120 mld dolárov. NASA pritom využívanie medzinárodného orbitálneho diela odhaduje iba približne do roku 2028. Je viac dôvodov (ukončená prevádzka raketoplánov, vízie projektov na Mesiac a Mars, a zrejme aj politické nezhody s Ruskom), ktoré obmedzujú zotrvávanie Američanov na ISS. Naproti tomu Rusko do budúcnosti ráta s rozšírením svojho súčasného bloku o ďalšie tri moduly, ktorými navýši vnútorný objem svojho segmentu stanice až o 60 %.

NAUKA-MLM (Multipurpose Laboratory Module) vedecko-výskumný modul s ubytovacím priestorom pre štyroch kozmonautov. Modul disponuje solárnymi panelmi, chladičmi a robotickým ramenom. Po niekoľkých odkladoch od roku 2013 je štart stanovený na rok 2020.

PRICHAL NODE /Uzlovoy module – logistický blok, sférický dokovací modul so šiestimi portmi, z ktorých jeden je určený na spojenie (zospodu) s Naukou a ďalšie na pripojenie Sojuzov, Progressov a prípadných modulov. Štart je plánovaný na rok 2020.

NEM 1/SPM 1 – Science Power Module 1 – viacúčelový modul s ubytovacím oddelením, fitnes, zdravotníckou sekciou, úložným priestorom a vlastnými životopodpornými systémami v pretlakovej časti. Podobný americkému riešeniu na stanici má byť univerzálny „ukladací“ systém na operatívne zmeny členenia spomenutých zón v rámci modulu. Autonómiu ruského bloku podporia veľkoplošné solárne panely, satelitná anténa, chladiče a externé úložne priestory, pričom sa počíta s 15-ročnou životnosťou celého komplexu. Koncepčne modul vychádza z prípravy na stavbu NEP-u, ktorého vývoj bol pre finančné problémy ruskej kozmickej agentúry (RKA) ukončený v roku 2004 a prioritu vtedy získal modul Nauka.

Naznačený vývoj v rozširovaní orbitálnej stanice poukazuje na to, že Rusko vo svojich plánoch preferuje svoju prítomnosť na zemskom orbite, teda v oblasti kde po desaťročia veľmi úspešne rozvíjalo svoju výstavnú oblasť kozmického výskumu – v rámci skorších projektov v 70-tych a 80-tych rokoch Saljut a tiež na palube legendárnej stanice Mir (1986-200).

Doplňujúce informácie:

USA

NASA plánuje pilotovaný let na Mesiac na rok 2024, Rusko na rok 2028

Rusko

od modulu NEM 1 by mal byť odvodený komerčný modul, ktorý by RKA v spolupráci so Space Adventures mali ponúkať na týždenný pobyt za jednu osobu za 40 mil $

Čína

Čína oznámila výstavbu svojej tretej (prvej modulárnej) orbitálnej stanice Tiangong-3 na rok 2022

Apríl 2020

Prvá komerčná pilotovaná loď je pripravená na cestu k vesmírnej stanici

Misiu označenú DM-2 s loďou Crew Dragon čaká štart z Floridy raketou Falcon 9 niekedy koncom mája tohto roku. Tri miliardy dolárov vládnej podpory pre Space X priniesli očakávaný výsledok a USA budú môcť skoro po desiatich rokoch opäť začať s pilotovanými letmi na obežnú dráhu.

Historicky prvé lety do vesmíru, teda 50-te roky 20. storočia až do nedávnej minulosti, sú spájané s garanciou národných kozmických agentúr USA a ZSSR neskôr Ruska, no prelom tisícročia zaznamenal v tejto oblasti významnú zmenu. V Amerike do oblasti vývoja kozmickej dopravy a prepravy je prizvaná privátna sféra. Dôvodom je extrémne predražená prevádzka raketoplánov predovšetkým koncom 90-tych rokov, a rovnako aj obavy o bezpečnosť vyvolávajú vlnu kritiky za chyby v stratégiách domácej vládnej agentúry. NASA za daných okolností „nepomáha“ ani fakt, že po ukončení letov raketoplánov nemajú Američania ako sa dostať na vesmírnu stanicu. Po desaťročiach súperenia so ZSSR musia akceptovať skoro absolútnu odkázanosť na ruské prostriedky.

Je to približne desať rokov, čo NASA začala s prerozdeľovaním prostriedkov vybraným súkromným spoločnostiam (Commercial Crew Program) a dnes pozornosť púta agilný prístup s dôrazom na inovatívnosť a efektívnosť nováčikov v tejto sfére. Príkladom je opakované využívanie hardvéru pri štartoch novokoncipovaných nosičov a ekologickejšie palivá. Alon Musk dokázal za posledné roky výrazne posunúť nie iba vízie ale predovšetkým reálny pokrok za ktorým dnes stojí Space X pri obsluhe vesmírnej stanice, spolu s presadzovaním zmeny samotnej filozofie lietania do vesmíru.

V poradí druhá nová americká pilotovaná loď je od spoločnosti Boeing a nesie názov Starliner (CST 100) . Pôvodne mala byť pripravená na let s posádkou tiež v tomto roku, ale pre nedostatky počas testovacieho letu k ISS v decembri 2019 bol prvý pilotovaný štart presunutý na rok 2021. Nosičom Starlinera je primárne určený Atlas, ráta sa aj s Deltou (obidva od ULA/Boeing, Lockheed Martin) ale prípustný je aj Falcon od Space X. Výrazným hanicapom Starlinera v tomto preteku je jeho nasadenie rovno do najťažších úloh. Space X má (na rozdiel od Boeingu) s obsluhou ISS niekoľkoročné skúsenosti. Prvý nákladný Dragon dokoval pri ISS v roku 2012 a za osem rokov spolu podnikol 19 obslužných misií. Ďalší vývoj naznačuje, že v Space X sú pripravení otvoriť pre svet novú éru – éru komerčných vesmírnych pilotovaných letov, a zemský orbit je pravdepodobne iba najbližšia méta.

Doplňujúce informácie:

Space X

prvý štart komerčnej vesmírnej rakety – Falcon 1, r. 2008
prvý štart v súčasnosti vo svete najsilnejšej rakety – Falcon Heavy, r. 2018

NASA

koncept vlastného dopravného systému SLS s pilotovanou loďou Orion vo fáze plánu letových skúšok na rok 2022. Ťažké varianty určené na lety k Mesiacu a Marsu (2035)

Perseverance – záujem o červenú planétu neutícha

Na povrchu Marsu bude vážiť niečo okolo 500 kg a s pohybom by nemal mať problém – ani na Marse.

Jedna z všeobecných charakteristík americkej sondy Perseverance, ktorá je aktuálne v príprave na svoj let k Červenej planéte predstavuje sondu – rover veľkosťou a hmotnosťou porovnateľný s menším automobilom. Názov, v preklade Vytrvalosť, naznačuje úsilie konštruktérov o efektívneho prieskumníka pri študovaní rozľahlej lokality pri čo najvyššej životnosti a výkonnosti hardvéru v osobitých podmienkach a v špecifickom teréne. Štart by sa mal uskutočniť raketou Atlas V z Floridy v termíne medzi 17. júlom až 5. augustom tohto roku, s plánom na pristátie na Marse v kráteri Jezero 18. februára nasledujúceho roku. Vzhľadom k tomu, že hovoríme o Marse je jasné, že spomínaná sonda už len rozširuje zastúpenie kozmickej techniky na miestach, kde dnes aj v minulosti si mnohé vedecké aparatúry počínali veľmi úspešne.

Záber vo vedeckej oblasti sa bude týkať výskumu mikrobiálneho života, geológie a klimatických podmienok, na odobraté vzorky budú čakať špecialisti na Zemi a spôsob dopravy na povrch (doteraz najťažšieho nákladu na Mars) bol navrhnutý riadeným zostupom. Špeciálny padák na to určený, s priemerom 21 m bude extrémne stlačený do kovového puzdra s priemerom 50 cm, hustota je porovnateľná s hmotou dubového dreva.

Plejáda amerických robotických misií presviedča o pretrvávajúcom záujme ale aj o úspešnosti NASA v oblasti vesmírneho planetárneho výskumu a špeciálne ak sa jedná o Mars. Rusko má v prípade Marsu bilanciu priam katastrofálnu (Sovieti boli presvedčiví v prípade Mesiaca a Venuše, a to bolo dávno), Európa americkému tempu nestačí, ale je tu ešte Čína. Čína má už svoj „stroj“ pripravený v letovej konfigurácii a údajne technologicky unikátne laboratórium poletí k Marsu v tom istom štartovom okne ako Perseverance. Ďalší ázijský kozmodróm je v Japonsku, kde chystajú nosič v rovnaký čas a s rovnakým cieľom. V tomto prípade však nepôjde o domáci projekt, štart bol zakúpený Arabskými emirátmi, ktoré tak ako Číňania otvárajú novú kapitolu svojho technologického napredovania. Mali by sme spomenúť, že Rusko a EÚ v tomto roku tiež rátali s expedíciou a to v spoločnom projekte ExoMars 2020. Dnes už vieme že nepoletia a odklad stanovili do roku 2022.

Na záver ešte informácia k pomenovaniu spomínaného krátera. Bolo medzinárodne prijaté v roku 2007 a vychádza zo slovanského označovania pre anglický význam „lake“, teda po našom „jazero“.

Na obežnej dráhe (orbitery), v mieste dopadu na povrchu (landery) aj pohyblivé laboratóriá (rovery):

CURIOSITY /2015 potvrdenie prítomnosti podpovrchovej vody
MAVEN /2016 preukázanie, že Mars prichádza vplyvom slnečného vetra každú sekundu o približne sto gramov atmosféry
Mars Express – hlbinné radarové merania odhalili masívne vrstvy podpovrchového permafrostu od pólov až k 60° šírky
Mars Observer – lokalizovala miesta s vodným ľadom, detekovala vyschnuté riečištia a moria, odhalila jarné erupcie plynov
MRO – prvenstvo v identifikácii povrchovej vody

Najväčším úspechom Opportunity bol objav minerálu – jarositu, potvrdzujúceho existenciu povrchovej vody v histórii Marsu.Sonda v kráteri Endurance objavila železo-niklový meteorit, prvý meteorit nájdený na inej planéte.

24. marec 2015 Opportunity sa stal prvým človekom vyrobeným strojom, ktorý prešiel maratónsku vzdialenosť 42,195 km na povrchu iného vesmírneho telesa.

Phoenix – potvrdenie zmrznutej vody v povrchových horninách

Foto: Reuters

Približne 200 kg vozidlo sa po pristáti oddelí od landera, aby na povrchu pátralo po ľade a vode. Vízia čínskej kozmickej agentúry v súvislosti s vlastným vesmírnym programom Mars

Apríl 2017

Cassini sa pripravuje na Veľké finále
Veľkým finále pomenovalo riadenie letu americkej kozmickej sondy Cassini jej poslednú etapu výskumu. Pre vedcov tak dôležitú, že je súčasne označovaná ako nový projekt, keďže sa očakávajú bezprecedentné postupy vo výskume tohto napohľad veľmi príťažlivého planetárneho obra. Scenár prvého dejstva (so začiatkom 26. apríla) pritom napovedá, že sa bude jednať o sebevražednú misiu, započatú zostupom a preletom vnútorných prstencov. Vplyvy letného slnovratu na severnú pologuľu planéty sonda preskúma okolo 24. mája, ešte nad vonkajšími oblakmi z výšky 3 000 km a 15. septembra, vpádom do atmosféry budú odrátané posledné minúty 20 – ročnej existencie sondy Cassini.

Pripomeňme si ešte niekoľko zaujímavých momentov, týkajúcich sa tohto unikátneho projektu: je výsledkom spolupráce NASA a ESA, v rámci ktorej bol úspešne umiestnený na povrchu Titanu európsky lander Huygens. K januáru 2005 bol prvým umelým telesom na povrchu iného mesiaca, pol roka po tom, čo sa Cassini ako prvá sonda usadil na orbite Saturna. Projekt dopomohol k objaveniu siedmych nových mesiacov Saturna (62) a zo vzdialenosti 20 000 km zmapoval tak vonkajšiu časť atmosféry planéty ako aj zložitú štruktúru jej prstencov. Vyše troch miliárd dolárov sú celkové náklady misie a jej štart bol sprevádzaný mnohými protestmi ochranárov prírody pre umiestnenie jadrového generátora do energetického systému sondy.

Apríl 2017

Svetová premiéra v réžii Space X – prvý viacnásobný štart vo svete rakiet
Návrat najdrahšej časti rakety je prísľubom podstatne lacnejších letov, ale predovšetkým aj suverénnou ukážkou technologickej vyspelosti, o čom Space X presviedča už niekoľko rokov. Riadený zostup prvého stupňa rakety spoločnosť predviedla už v decembri 2015 a aj keď minuloročné septembrové zlyhanie pri štarte Falcona 9 síce oddialilo niekoľko plánovaných „rutinných“ letov, našťastie nedokázalo zamedziť ďalšiemu vývoju udalostí. 30. marca štartuje misia SES 10 a prvý stupeň rakety je po prvý raz použitý opakovane. Štart je úspešný a táto historická misia Falcona si môže pripísať okrem vynesenia družice na obežnú dráhu aj ďalší úspešný moment – ako inak, zdarené pristátie prvého raketového stupňa v plánovanom sektore. Elon Musk, zakladateľ spoločnosti, naplnil teda víziu revolúcie v kozmonautike a treba priznať, že v lietaní a v inováciách je Space X vzorom pre ostatných. V tejto spoločnosti sa dobre cíti aj Blue Origin pod vedením Jeffa Bezosa. Dnes už má za sebou viaceré skúšky s malými motorovými sekciami a opakovaný štart (dokonca pri ťažkej rakete) by rada predviedla niekedy v roku 2020.

Február 2017

Najstarší orbitálny veterán odchádza do výslužby
Keď sa po mnohých desiatkach rokov kozmickej prevádzky dozvedáme, že legendárny Sojuz podniká svoju poslednú cestu do vesmíru, je potrebné si uvedomiť, že unifikovaný rad Sojuzov obnáša niekoľko variantov. Zatiaľ čo prvá raketa s týmto názvom vzlietla už v roku 1969, tá o ktorej chceme hovoriť sa objavuje na štartovacej rampe v roku 1973, pod označením Sojuz U. Tu sa začína nevídaná kariéra kozmického nosiča, ktorý „na svojom chrbte“ vyniesol na zemský orbít ohromujúce množstvo nákladov, čo ostatne naznačujú rekordy hneď v niekoľkých oblastiach. Od sedemdesiatych do osemdesiatych rokov bol vyrábaný až po 60 kusov ročne, iba v samotnom roku 1979 štartoval dokonca až 47-krát a jeho celková úspešnosť ho radí na špičku spoľahlivosti svetových rakiet; s 97,3% úspešnosťou lietal v 786 misiách. Bol nasadzovaný tak pre nákladné ako aj pilotované lety a v posledných rokoch sa (dopravou Progressov k ISS) podieľal, spolu so Sojuz Fregat a Sojuz 2, na prevádzke tejto orbitálnej stanice. Jedna skvelá epocha lietania „starých“ Sojuzov do vesmíru sa letom 66P k ISS ukončila.22. februára tohto roku. Novšie verzie tohto radu čaká ešte niekoľkoročná služba, na pomoc rodine však príde po roku 2020 Sojuz 5 – ale už s úplne inými génmi.

November 2016

Misia Exomars prišla o EDM, ale TGO pracuje
Presný dátum je 18. október, kedy v priebehu zostupovej fázy landeru Schiaparelli (EDM) došlo k náhlej strate kontaktu s touto marsovskou sondou. Priebežne vyhodnocované dáta síce presviedčali riadiace stredisko o normálnom priebehu pristávania, ale zároveň priniesli informáciu o miernych anomáliách, ktoré v konečnom dôsledku prispeli k fatálnemu pochybeniu. Ambiciózny technologický projekt, ktorým dozaista EDM je, „zniesla zo sveta” kombinácia konštrukčnej a programátorskej chyby – lander si myslel, že je pod povrchom a vypol pristávacie motory. Toto rozhodnutie urobil vo výške 3,7 km. Oveľa vyššie 400 km nad povrchom, sa našťastie zachováva pôvodný letový a operačný plán misie a modul TGO spolu s prechodom z parkovacej na cieľovú kruhovú dráhu už začal s prvou sériou pozorovaní.

Október 2016

16. septembra sa usadila na zemskej orbite v poradí druhá čínska kozmická stanica Tiangong-2 (Nebeský palác-2). V pláne je 18. október, kedy by sa k ministanici mala pripojiť kozmická loď Shenzou 11 s dvoma taikonautmi na palube, čím by sa mal uskutočniť v poradí šiesty čínsky orbitálny let. V prípade stanice sa opäť ide o jednomodulárny objekt (9 t), podobne ako jej predchodca a ten krúži po nízkej obežnej dráhe bezmála päť rokov. Do konca roku 2013 prvú stanicu krátkodobo navštívili dve trojčlenné posádky a aktuálne je už približne od marca na zostupovej dráhe. Háčik je však v tom, že Čína stratila kontrolu nad stanicou a nedá sa hovoriť o tom, že by zostup bol riadený. Reálnou sa tak stáva možnosť, že jej zbytky môžu dopadať aj do obývaných oblastí, čo však vzhľadom na vysoký stupeň deštrukcie, spôsobenej horením v atmosfére, nemusí vyvolávať vážne obavy. „Začiatok konca” TG-1 je vyrátaný na druhú polovicu roka 2017, kedy stanica vstúpi do hustejšej vrstvy atmosféry.
Pripomeňme ešte, že pri zániku MIRu nad Tichým oceánom (2001) na hladinu dopadlo odhadom a v úhrne 25 ton úlomkov, pričom najväčšie kusy mohli mať hmotnosť aj do 700 kg (malé osobné auto). To však do atmosféry vstupoval objekt s hmotnosťou 125 t.

September 2016

OSIRIS – REx mieri k asteroidu
Sondu do vesmíru vyniesla americká raketa Atlas 6. septembra 2016. Ako v časových schránkach, za ktoré vo všeobecnosti považujeme asteroidy, astronómovia chcú v týchto objektoch nachádzať odpovede týkajúce sa vzniku slnečnej sústavy, analyzovať stav hmoty a v neposlednom rade aj odhadnúť aktuálne aj perspektívne vplyvy malých kozmických objektov (asteroidov a komét) na život na Zemi. V tomto prípade sa jedná o blízkozemské teleso s príslušnosťou k skupine Apollo a podstatné zastúpenie uhlíka ako kľúčového prvku v organických molekulách ho robí zaujímavým aj z hľadiska pôvodu života v slnečnej sústave.
Ešte sa pristavme pri druhej časti mena sondy. Rex v latinčine znamená kráľ a Osiris v egyptskej mytológii zosobňuje pána podsvetia a smrti. Cieľovým telesom sondy má byť 101 955 Bennu, asi 500 metrová skala, nachádzajúca sa na jednom z popredných miest v rizikovej škále objektov, križujúcich dráhu našej Zeme.
Na záver už iba niekoľko údajov z plánovaného letového a operačného režimu sondy: od januára 2017, blízko afélia, bude sonda urýchľovaná a nasmerovaná do požadovaného sklonu dráhy s dosahom cieľového objektu v auguste 2018. Po tomto nasleduje mapovanie povrchu, dosadnutie a odberová fáza. V júli 2020 by sa mala sonda odlepiť od asteroidu a v septembri 2023 sa očakáva zavŕšenie tejto kozmickej misie dopravením vzoriek na Zem. Po japonskej Hayabuse by malo ísť o druhú návštevu asteroidu, pri ktorej pôjde o odber horniny priamo z povrchu.

Výbuch dvoch rakiet v jeden jediný deň
Štatisticky nie tak časté havárie kozmických nosičov súvisia s prebiehajúcim vývojom a modernizáciou, aj s ľudským zlyhaním pri rutinnej prevádzke. Či jeden alebo druhý aspekt bol príčinou nepodarených štartov dvoch kozmických nosičov, to dnes ešte nevieme. Faktom však ostáva, že 1. september 2016 bol pre americkú privátnu spoločnosť Space X a čínsku národnú kozmickú agentúru CNSA až príliš dramatický. Zatiaľ čo pád prvého stupňa rakety Dlhý pochod vo vzdialenosti 600km od štartovacej rampy naznačuje chybu druhého stupňa rakety, k deštrukcii amerického Falcona došlo ešte len pri statických zážihových skúškach na samotnej odpaľovacej rampe. Oba tieto incidenty (aj napriek tomu, že našťastie nedošlo k žiadnym zraneniam) predznamenávajú definitívnu korekciu v letových plánoch oboch kozmických agentúr. V prípade Facona je rozčarovanie o to väčšie, že na tento perspektívny nosič sú naviazané jednak veľmi progresívne technológie (viď. december) a plánované štarty nákladnej lode Dragon k ISS. V minulom roku mal tento nosič na konte jeden nepodarený štart (popri zlyhaní Progresu a Sojuzu) a na začiatku tohto roka musel byť jeden štart odložený – a to pre nezvládnutie statických zážihových skúšok.

Júl 2016

Udalosť roka – Juno pri Jupiteri
Po necelých piatich rokoch letu sa v blízkosti Jupitera ocitla v poradí druhá automatická sonda, špeciálne zameraná na výskum kráľa planét. Predchádzajúca sonda Galileo bola unikátom aj vzhľadom na planenie sekundárnych úloh (prvenstvá v prelete okolo asteroidu a objav mesiaca asteroidu) a po dvadsiatich rokoch by sa mali astronómom tešiť na ďalšie nové a veľké dobrodružstvá. Juno má vraj k tomu všetky predpoklady a už prvý krok vo výskume planetárneho obra súvisel s jedinečným pohľadom na plynného obra. Sonda zaznamenala plynulý obeh (Galileiho) mesiacov bez ich zákrytov materskou planétou, čo umožňuje jej polárna dráha obehu. Pripomeňme si, že štart sondy do vesmíru (raketou Atlas) v roku 2011 sa udial v čase, keď – Star Dust sa priblížil ku kométe Tempel, Dawn sa usadil na orbite asteroidu Vesta a po povrchu Marsu sa rozbehla štvrtá americká mobilná marsovská sonda Curiosity.

Jún 2016

Najnovší kozmodróm vo svete – je teraz pre zmenu v Číne (viď. apríl). Nachádza sa na ostrove Hainan a dostal meno Wenchang. 25. júna z neho odštartovala prvá raketa a tu je príležitosť oceniť vehementný postup Číňanov na ich ceste do kozmu: pri uvádzaní nového kozmodrómu (už štvrtého) prvýkrát predviedli aj svoju najnovšiu raketu (Dlhý pochod 7) a tá vyniesla na orbit maketu návratového modulu novej čínskej kozmickej lode.

Misia Hubblovho teleskopu sa predlžuje o päť rokov
Spomedzi ostatných vesmírnych ďalekohľadov (WISE, Planck, Herchel, Kepler, Spitzer) je Hubblov vesmírny teleskop najpopulárnejší a vo vesmíre je najdlhšie. Vidí až 13 mld rokov do minulosti a aj keď jeho začiatky vyvolali veľké rozčarovanie, po servisnej misii nadobudol HST v pozeraní do hlbokého vesmíru priam ohromujúce schopnosti. Jeho nástupca, Webbov teleskop, bude na štart do vesmíru pripravený až v 2018 roku, preto sa NASA rozhodla využiť ešte stále dobrú kondíciu zaslúžilého orbitálneho veterána. Na nízkej obežnej dráhe lieta od roku 1990 ak k tridsiatke v kozme bude potrebovať trochu šťastia. Náhodný kontakt s prelietajúcim meteoroidom alebo vážnejšia prevádzková porucha by dnes už ostala bez odozvy. Na servisné služby tu boli kedysi raketoplány, ktorých (tiež tridsaťročná) prevádzka sa skončila rokom 2011.

V pondelok 6. júna sa po prvý raz v histórii orbitálnych staníc presunula obsluha ISS do priestoru nafukovacieho modulu (BEAM). Jednalo sa o krátkodobý testovací vstup, ktorý ako jeden z mnohých postupov by mal v nasledujúcich mesiacoch pomôcť preveriť netradičnú technológiu kozmických stavieb. Prišiel s ňou americký podnikateľ Robert Bigelow, ktorý obdobné modulárne stavby plánuje využívať v kozmickej turistike.

Máj 2016

16. mája 2016 ISS vykonala 100 000. oblet okolo Zeme (10 ciest k Marsu resp. 1 cesta k Neptúnu); z 1 922 vedeckých pokusov vzišlo 1 200 vedeckých článkov, navštívilo ju 1222 ľudí. S výstavbou Medzinárodnej vesmírnej stanice sa začalo v 1998. roku vynesením ruského modulu Zaria a trvalo je obývaná od roku 2000, kedy bol uskutočnený posledný let k orbitálnej stanici MIR.

Apríl 2016

Ruská nákladná loď Progress odviezla (2. apríla) na ISS vôbec prvý nanosatelit, ktorý bol vytvorený pomocou 3D tlačiarne. Satelit v plastovom obale skonštruovali vedci z Tomskej polytechnickej univerzity. Počas nasledovných šiestich mesiacov bude v skúšobnej prevádzke.

Najnovší kozmodróm vo svete sa nachádza v Amurskej oblasti ruského Ďalekého východu. Kozmické štarty z Vostočného (od 28.4.2016 – Sojuz, od 2020 – Angara) majú znížiť závislosť Ruska na Bajkonure (Kazachstan), ktorý najmä v spojení so štartom Sputnika1 a J.Gagarina navždy ostane legendou v histórii sovietskej aj svetovej kozmonautiky. Záujem o využívanie Bajkonuru (pri súčasnom ročnom nájme 115 mil dolárov) však Rusi majú s perspektívou ešte ďalších tridsiatich rokov, čo ich môže stáť okolo 20 triliónov rubľov. Pripomeňme, že okrem dvoch spomínaných štartovacích lokalít ruské rakety lietajú do vesmíru z Plesecka, vzdialeného 200 km od Archangeľska.

Marec 2016

Robotický výskum Červenej planéty dostane ďalšiu posilu
Projekt Exo Mars je výsledkom európsko – ruskej spolupráce a v kombinácii orbiter – rover – dva landery má po prvý raz v histórii planetárneho výskumu spájať v jednej misii mobilný režim s hĺbkovým biologickým prieskumom. Po vyslaní prvého landera nazvaného Schiaparelli (14. 3.) sa plánovaná konfigurácia automatov objaví na Červenej planéte po druhom štarte rakety Proton v roku 2020. Zo strany Ruska je tu výrazná snaha oživiť vlastný kozmický planetárny výskum a v prípade Marsu predovšetkým ukončiť éru nekonečného prešľapovania na jednom mieste. Za to, čo vieme o Marse dnes, vďačíme vo veľkej miere početným americkým projektom, čo je zároveň obrovská výzva aj pre európsku kozmickú agentúru ESA.

December 2015

Historická misia ku kométe ohlásila záver
V polovici roku 2014 sa európska sonda Rosseta (s landerom Philae) po 10-tich rokoch od svojho štartu konečne priblížila k cieľovému objektu – kométe Čurjumov-Gerasimenko. Obidva systémy mali za úlohu študovať kométu v jej najaktívnejšej etape obehu okolo Slnka. Jedná sa o fázu j najväčšieho priblíženia k centrálnej hviezde slnečnej sústavy, ktorou kométa prechádzala v auguste minulého roka. Triumfom európskej kozmickej agentúry ESA je v tomto prípade historicky prvé mäkké zosadnutie na povrch kométy. Kontrola nad umiestnením landera v dosť podstatnej časti nezodpovedala potrebám projektu, napriek tomu aj obmedzené využitie Philae prinieslo zaujímavé výsledky. Pre Slovensko je potešujúci fakt, že pre vývoj a realizáciu komunikačných systémov bol oslovený Ústav experimentálnej fyziky SAV v Košiciach.

22. decembra 2015 uskutočnila americká kozmická agentúra SPACE X svetovo prvý úspešný pokus o riadený zostup prvého raketového stupňa na zem. Pravdou je, že viacnásobné využitie raketových motorov bolo v minulosti praktizované pri vesmírnych raketoplánoch. Revolúcia v technológii štartov však prináša možnosť natankovať hardvér pred ďalším použitím bez toho, aby bolo nutné ho renovovať po dopade na hladinu oceánu. V prípade nosiča Falcon 9 je to objekt 41m vysoký, s priemerom 3,6m a vážiaci bez paliva 22 ton. Rovnaký zámer mali v minulosti konštruktéri sovietskej obrej rakety Energia v projekte Uragan.