Viete, že …

… napriek tomu, že Mesiac je jedným z najviac preskúmaných kozmických telies, na jeho povrchu sa už roky pozorujú svetelné záblesky. Tieto svetelné javy na povrchu nášho Mesiaca vznikajú pri dopade meteoroidov na neosvetlenú časť Mesiaca (blízko terminátora – hranice svetla a tmy), ktoré dopadom vymrštia nad povrch Mesiaca povrchový materiál, ktorý je osvetľovaný Slnkom, a preto ho môžeme pozorovať. Podľa najnovších výskumov tieto javy môžu byť spôsobené aj výronom plynov z pod povrchu Mesiaca a následným osvetlením vyvrhnutého materiálu. Tajomné svetelné záblesky sa však objavujú aj na tmavých miestach povrchu Mesiaca, ďaleko od terminátora, čo nemôže byť spôsobené dopadom meteoroidov ani výronom plynov a ich pôvod zatiaľ nie je objasnený.

… na planéte Merkúr sa pravdepodobne nachádza voda zamrznutá na dne kráterov v polárnych oblastiach. Dokazujú to merania americkej sondy MESSENGER, ktorá obieha túto najbližšiu planétu pri Slnku. Sklon rotačnej osi Merkúra je takmer nulový, a tak do kráterov na póloch nedopadá slnečné svetlo. Teplota na dne kráterov je -190 °C, čo umožňuje zachovať vodu a iné tečúce látky v zamrznutom stave.

… na povrchu Venuše môžu byť ešte dodnes aktívne vulkány. Poukazujú na to 6 rokov trvajúce merania množstva oxidu siričitého v atmosfére Venuše sondou Venus Express. Molekuly oxidu siričitého sa vo vrchných vrstvách atmosféry vplyvom slnečného žiarenia počas niekoľkých dní rozpadajú. Sonda však namerala jeho niekoľkonásobný nárast, čo by nasvedčovalo tomu, že je dopĺňaný z aktívnych sopiek.

… v súhvezdí Býka vo vzdialenosti 450 svetelných rokov sa nachádza najmladšia práve sa tvoriaca planetárna sústava. Práve sa tvoriaca mladá hviezda má iba 1/5 hmotnosti nášho Slnka, ale predpokladá sa, že si bude nabaľovať materiál zo svojho okolia a dosiahne približne veľkosť nášho Slnka. Protoplanetárny disk, ktorý ju obklopuje postačuje na vytvorenie minimálne 7 planét veľkosti Jupitera. Vek tejto novovznikajúcej planetárnej sústavy s označením L1527 IRS je odhadovaný na 300 000 rokov. Ďalším výskumom tejto sústavy sa môžeme dozvedieť viac o vzniku našej Slnečnej sústavy.

… kozmická stanica ISS môže byť 3. najjasnejším objektom na oblohe po Slnku a Mesiaci. Nezabudnite pozorovať jej prelety v januári v skorých ranných a vo februári vo večerných hodinách.

… pod povrchom Plutovho mesiaca Cháron sa niekedy v minulosti mohol nachádzať oceán kvapalnej vody? Svedčia o tom rozsiahle tektonické poruchy – praskliny na kôre tohto mesiaca. Na snímkach sondy New Horizons sú viditeľné ako série hrebeňov, trhlín a údolí tiahnuce sa veľkou časťou tohto telesa s výškovým prevýšením okolo 7,5 km a dĺžkou viac ako 1000 km. Tieto útvary pravdepodobne vznikli zamrznutím podpovrchového vodného oceánu, zväčšením objemu a následným popraskaním povrchu mesiaca Cháron.