Kozmický dizajn 2013
Stretávame sa v priestore Hvezdárne a planetária v Prešove na VII. ročníku podujatia, ktoré sa postupne mení na tradíciu s históriou. Teritórium tejto inštitúcie sa stáva akýmsi informačným kanálom, ktorý podnecuje, či vyzýva na stretnutie vedy a umenia. Nie je to konfrontačný proces. Sen o nekonečne, túžba dotknúť sa hviezd, je rovnako silná na obidvoch stranách.
ČAS, SVETLO A PRIESTOR– budeme narábať s týmito termínmi, ktoré patria do oblasti vedy, rovnako ako aj do oblasti umenia. Pretože uhly poznania sú rôzne.
Výstava ČAS ako kategória veľmi orientačná a relatívna – 24 hodín, 12 mesiacov …nekonečno. Z okna svojho bytu pozoruje VLADO ELIÁŠ metaforu Zeme. Časozberným spôsobom nás na svojich citlivých statických záberoch presviedča o tom, že „sa predsa točí“. Nehybná konštrukcia jeho malej planéty vstupuje do pohybu akoby opačne. Čas sa točí okolo nej – mihajú sa ročné obdobia, svetlo a tma, sneží a kvitne, ukrýva sa v listoch. Každý kúsok jeho fotografie chápeme ako reálny čas, ale aj ako posolstvo o neznámej planéte, ktoré k nám letí z hĺbky vesmíru. Jeho hladová hviezda ARIES je už prázdna. Má svoje makro-únikové cesty ale aj mikro-vstupy, ktoré vedú priamo na zem vo výstavnom priestore…Fotografia je priamy dotyk SVETLA, ktorý je dôkazom fyzickej existencie. Roland Barthes v teórii O dotyku svetla hovorí, že „… z reálneho tela, ktoré bolo tam, vytryskli lúče, ktoré sa dotkli mňa…Fotografia sa ma dotkne rovnako ako oneskorený lúč nejakej hviezdy. Snímok, hoci vyblednutý, sa pre mňa stáva pokladom lúčov, ktoré oného dňa vytryskli … z vlasov, z kože, šiat, z pohľadu“.
KATARÍNA HUDAČINOVÁ zachytáva čas pomocou svetla na renesančnom princípe camery obscury. Fascinuje ju jej jednoduchý princíp a nepredvídaná povaha. Vlastnoručne zhotovené filigránske prístroje rôznych veľkostí a tvarov (ako z camera raritatis) jej otvárajú priestor na skúmanie a experimentovanie. Zaručujú jej „väčšiu slobodu a menšiu závislosť na fotoaparáte“. Nenadchýna ju krásny záber, ale proces jeho vzniku – ako skrotiť fyzikálne zákony, aby svetlo vstupovalo na negatív cez prekážky. Prepája reálne prostredie do nevšedných spojitostí tak, aby spolu v jednom celku kooperovali realita, spomienky, aj stopy náhodne nájdenej minulosti. Evokuje v nás pocity hľadania a objavovania v neznámych priestoroch, zotieranie spod vrstvy prachu.
Sama autorka hovorí: „…mojím zámerom je vynechávať technické vymoženosti, aby som sa stala v čo najväčšej miere zodpovednou za výslednú fotografiu a mala možnosť zasahovať a korigovať ju až do konečnej podoby. Dátová fotografia nemá pre mňa hodnotu originálu, keďže je schopná sa v nekonečnom množstve reprodukovať“. Neuspokojuje ju ani vizuálna dokonalosť fotografie, ale cesty hľadania nových možností a technológií na neprebádaných materiáloch. Je zvedavá. Jej tvorba sa podobá cestám do neznáma a vedeckým objavom.
EVA TKÁČIKOVÁ nachádza svoj vesmírny PRIESTOR v laboratóriu kuchyne, kde tvorí dizajn nielen KOZMICKÝ, ale aj KOZMetICKÝ a KOMICKÝ. S pre ňu vlastným nadšením varí v kuchynskom mikropriestore makroprocesy vzniku planét, spája hmoty, delí ich. Svoj mikropriestor premieta na kupolu planetária a dáva mu novú šancu makropremeny – poriadok na chaos – božské tvorenie, či radosť z tvorby? Do priestoru svojho súkromia vpúšťa Transformerov – štipka sci-fi do rodinného albumu. So zanietením sledovala pobyt astronauta Chrisa Hadfielda na palube medzinárodnej vesmírnej stanice, odkiaľ čerpala podnety pre svoje dadaistické objekty vesmírnych modulov. Sú tvorené „in situ“, s cieľom umiestniť ich do kontextu s reálnymi historickými modelmi. Inšpiráciou sú jej aj doposiaľ málo známe makromolekulové potraviny, ktoré majú podobu pestrofarebných gélov, tvoria akési kulinárske mimikry s nepredvídateľnou chuťou, farbou a vzhľadom. Umenie na zjedenie.
Tohtoročný KOZMICKÝ DIZAJN priniesol zmenu v inštalácii. Vďaka ústretovosti vedenia HaP sa umenie v expozícii tesne preplieta, povedzme že splýva, s vedeckými exponátmi. Tvoria ucelenú jednotu. Konečne je všetko tak, ako má byť.
PhDr. Edita Vološčuková, KVVU IHVU, FF PU
kurátorka výstavy
č. g. 026UK – 4/2013