Zaujímavosti – 2020
Október 2020
Bola udelená Nobelova cena za fyziku
Nobelova cena je každoročné ocenenie udeľované na počesť švédskeho vedca a priemyselníka Alfreda Nobela. Udeľuje sa v piatich kategóriách (fyzika, chémia, literatúra, mier a medicína) za zásadný prínos v oblastiach vedy, techniky a za prínos pre ľudstvo. Prvýkrát bola cena udelená v roku 1901 a odvtedy sa každoročne udeľuje 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti. Aj keď slávnostný večer s ceremoniálom sa koná 10. decembra, mená držiteľov sú známe už v októbri. Tohto roku bola Nobelova cena udelená vedcom Rogerovi Penrosovi, Reinhardovi Genzelovi a Andrei Ghezovej za objavy týkajúce sa čiernych dier. Polovica ceny ide britskému vedcovi Rogerovi Penrosovi za dôkaz, že vznik čiernych dier je nevyhnutný dôsledok vyplývajúci zo všeobecnej teórie relativity. Už v roku 1965 prezentoval matematické postupy, ktorými rozšíril vtedajší prístup k tejto teórii. Táto práca sa považuje za jednu z najvýznamnejších prác v tomto obore od čias Einsteina, navyše Penrose aj podrobne opísal čierne diery. Druhú polovicu Nobelovej ceny si rozdelia americká astronómka Andrea Ghezová a nemecký astrofyzik Reinhard Genzel za objav supermasívneho kompaktného telesa uprostred našej Galaxie. Obaja vedci sa venujú aj so svojimi tímami skúmaniu oblasti v strede našej galaxie nazvanej Sagittarius A*. Svojím výskumom odhalili dráhy hviezd, ktoré obiehajú neviditeľné teleso s hmotnosťou štyroch miliónov Sĺnk. Jedným z vysvetlení tohto javu je, že v strede našej galaxie je supermasívna čierna diera. Okrem tohto objavu vyvinuli aj niekoľko metód a techník, ktoré umožňujú vedcom nazrieť do centra našej galaxie pomocou pozemských ďalekohľadov. Žiaľbohu tohto roku si laureáti neprevezmú cenu osobne na slávnostnom odovzdávaní v Štokholme kvôli vzniknutej situácii okolo COVID-19. Svoje ocenenia si prevezmú v domovských krajinách. Finančná odmena pre ocenených tohto roku činí desať miliónov švédskych korún, čo je okolo 945-tisíc eur.
Január 2020
Veľká červená škvrna
Astronómovia si celé roky mysleli, že najväčšia búrka v Slnečnej sústave sa rozpadá a pomaly zaniká. Podľa nového výskumu vyzerá, že Veľká červená škvrna na Jupiteri je v poriadku a nezanikne tak skoro. Ukazuje to nový výskum prezentovaný na konferencii Divízie dynamiky tekutín Americkej fyzikálnej spoločnosti. Správa o tom, že Veľká červená škvrna zaniká, prišla zo sondy Juno toto leto. Sonda Juno vtedy urobila zábery, na ktorých sa z búrky akoby odlupovali veľké červené časti. V skutočnosti tento jav a ani nedávne zmenšovanie búrky nie sú znakom oslabenia. Jupiter má veľmi búrlivú atmosféru a nachádza sa v nej niekoľko búrkových formácií. Ak sa priblížia k Veľkej červenej škvrne, môžu sa „zraziť“ s oblakmi, ktoré do seba veľká búrka ešte nevtiahla. Náraz oblaky rozbije, a pretože sú vo vyšších vrstvách atmosféry javia sa ako červené. V týchto výškach sú vystavené väčšiemu množstvu UV žiarenia. Sú to normálne a zdravé aktivity červenej škvrny a jej susedov. Pokiaľ sa na Jupiteri neudeje nejaká pohroma, búrka bude trvať do neurčitej budúcnosti.