Zaujímavosti – 2017
December 2017
Pradávne jazerá na Marse poskytujú vodítko k vzniku života na našej Zemi
Červená planéta – Mars nebola vždy vyprahnutou pustatinou, ako je to teraz. Vedci objavili dôkazy, že na jej južnej pologuli zhruba pred 3,7 miliardami rokov existovali obrovské jazerá, ktoré boli zásobované teplými prameňmi. Tie do nich čerpali vodu obohatenú o minerály. Existuje aj domnienka, že táto hydrotermálna „podmorská“ aktivita sa zhoduje s tým, čo sa v tú istú dobu dialo na Zemi. Možno je to kľúč k tomu, ako vznikol život na našej rodnej planéte.
„Aj keď sme doteraz nenašli žiadne dôkazy o tom, žeby na Marse život existoval, výskum tejto oblasti nám môže niečo povedať o type prostredia v akom mohol život na Zemi vzniknúť“, hovorí Paul Niles z NASA Johnson Space Center v Houstone, jeden z členov výskumného týmu. „Vulkanická aktivita kombinovaná s prítomnosťou stojatej vody poskytla prostredie, ktoré mohlo byť podobné podmienkam, aké existovali na povrchu Zeme zhruba v tom istom časovom období – keď sa začal vyvíjať jednoduchý život.“
Na Marse mohlo byť kedysi veľké more, ktoré mohlo obsahovať možno aj 210 000 km3, čo je 9 krát viac než objem vody vo Veľkých jazerách v oblasti Severnej Ameriky. Voda sa tu však rozptýlila do kozmického priestoru v dôsledku bombardovania slnečným vetrom, pretože Mars prišiel postupne o ochranu pre stratu magnetického poľa (ktoré zatiaľ našu Zem chráni). Je to iný pohľad na minulosť planéty Mars na aký sme boli doteraz zvyknutí. Analýzy fotografií z panvy Eridania na južnej pologuli Marsu nám napovedia, že kedysi dávno tu boli prítomné horúce pramene, rozsiahle moria a horniny zahrievané v dôsledku vulkanickej aktivity.
Vďaka informáciám z výskumu Marsu možno budeme schopní dozvedieť sa viac o pôvode života na Zemi. Podobne tak aj na planéte Mars či na iných planétach v Slnečnej sústave a ich mesiacoch, ako je napríklad Saturnov satelit Enceladus.
November 2017
Pripravuje sa stavba najväčšieho slnečného ďalekohľadu v Európe
Európsky slnečný ďalekohľad (EST – European Solar Telescope) bude revolučným prístrojom v oblasti astronómie s plánovaným priemerom zrkadla 4 m. Jeho hlavnou úlohou bude štúdium doposiaľ nevyriešenej otázky týkajúcej sa vynárania magnetických polí na povrch Slnka a následného prenosu magnetickej a kinetickej energie z podpovrchových vrstiev do vyšších oblastí slnečnej atmosféry. Práve tento problém sa javí ako kľúčový pre pochopenie mechanizmu prostredníctvom, ktorého riadi magnetické pole slnečnú atmosféru a jej aktívne javy. EST je aj veľkou technologickou výzvou v ďalších náročných oblastiach súvisiacich napríklad s termoreguláciou, adaptívnou optikou, prístrojovým vybavením a pod. Na jeho stavbe sa už teraz podieľa 23 výskumných inštitúcií zo 16 krajín Európy, medzi ktorými nechýba ani Slovensko.
Október 2017
Príbeh dvojice hviezd: vedecký aj mytologický
Výskum binárneho systému hviezd Kronos (HD 240430) a Kríos (HD 240429) prináša pozoruhodný príbeh. Tieto hviezdy sa podobajú nášmu Slnku, len sú o niečo mladšie. Spektrometer s vysokým rozlíšením HIRES v Keckovom observatóriu na Havaji vyskúmal ich vek na 4 miliardy rokov. Obiehajú okolo seba vo vzdialenosti približne 2 svetelných rokov a od nás sú vzdialené 320 svetelných rokov. Rovnaký vek a ich vzájomná blízkosť zaručuje predpoklad, že vznikli z rovnakého medzihviezdneho oblaku prachu a plynu, a teda majú aj rovnaké chemické zloženie. Lenže, metalicita (obsah prvkov ťažších ako hélium) je vo hviezde HD 240430 vyššia. To naznačuje, že Kronos mohol pohltiť aj viacero kamenných planét. Podľa zloženia Kronosu vedci odhadli množstvo materiálu na hmotnosť približne 15 Zemí. Takému stavu mohlo predchádzať katastrofické obdobie vzniku planetárneho systému, kedy sa novovzniknuté alebo vznikajúce planéty rozpadli vplyvom slapových síl a gravitačne interferovali svoje dráhy do blízkej hviezdy. Pokiaľ by vznikli obrie planéty, mohli by prežiť takéto gravitačné besnenie v tomto binárnom systéme, ale mali by veľmi excentrické dráhy. Zatiaľ sa planéty pri týchto hviezdach nenašli. Počítačové simulácie môžu túto teóriu otestovať, pretože existuje aj možnosť, že hviezdy vznikli samostatne a gravitačne sa pritiahli. Hviezda HD 240430 dostala svoje meno podľa boha z gréckej mytológie Kronosa, ktorý zvrhol svojho otca, aby sa stal vládcom sveta a zo strachu, že ho jeho deti zavrhnú, každé prehltol okrem Dia. Kríos má byť bratom Kronosa.
Zdroj: www.cornell.edu, www.exoplanety.cz
Magnetické pole Hnedých trpaslíkov
Hnedí trpaslíci môžu mať silné magnetické pole. Také, aké majú špecifické hviezdy, čo potvrdilo detailné pozorovanie blízkeho Hnedého trpaslíka. Toto pozorovanie uskutočnila Svetlana Berdyugina a jej spolupracovníci z nemeckej univerzity vo Freiburgu. Tento tím analyzoval spektrálne dáta z Keckovho observatória na Mauna Kea. Zvolený ďalekohľad pozoroval Hnedého trpaslíka LSR J1835+3259, ktorý je od nás vzdialený približne 18,5 svetelných rokov s hmotnosťou asi 55 Jupiterov. Meranie magnetického poľa tohto trpaslíka potvrdilo predošlé pozorovania rádioastronómov, ktorí na hnedých trpaslíkoch zachytili niečo ako polárne žiary. Tento jav potrebuje silné magnetické pole, čo bolo na tomto pozorovacom objekte potvrdené. Hnedý trpaslík vzniká z protohviezdy, ktorá nemá dostatočnú hmotnosť na začatie termonukleárnych reakcií. Považuje sa za prechod medzi planétou a hviezdou. Jeho hmotnosť sa pohybuje medzi 13-násobkom hmotnosti Jupitera a 0,08 násobkom hmotnosti Slnka. Hnedý trpaslík vyžaruje vlastné rádiové a infračervené, niekedy aj viditeľné svetlo s najdlhšími vlnovými dĺžkami (červené svetlo). V niektorých aspektoch sa podobajú hviezdam. A vďaka novému výskumu vieme, že to platí aj pre magnetické pole.
September 2017
Astronomická jeseň
Dnes sa začína astronomická jeseň, 22. septembra presne o 22:02 stredoeurópskeho letného času. Je to deň septembrovej alebo jesennej rovnodennosti, kedy je dĺžka dňa rovnaká ako dĺžka noci (12 hodín). Na južnej pologuli sa zase začína jarná rovnodennosť. Slnko svieti kolmo na rovník. Hneď po zotmení môžeme v septembri vidieť ešte niekoľko letných súhvezdí, Labuť alebo Lýra. Postupom času budú na oblohe dominovať jesenné súhvezdia, ako napríklad Pegas alebo Androméda. Noci sa budú predlžovať a atmosféra chladnúť, čo praje dobrým astronomickým pozorovacím podmienkam, až do dňa 21. decembra, kedy nastáva zimní slnovrat.
Júl 2017
Priblížme sa ku hviezdam – Prešovská detská univerzita 2017
Aj Vy máte radi leto? Ja veľmi, aj keď patrím k tým skôr narodeným a doba prázdnin je pre mňa už dávno preč. Napriek tomu som dostala príležitosť tohto roku vyplniť jeden prázdninový týždeň (podobne ako množstvo ďalších lektorov) deťom, ktoré sa zúčastnili Prešovskej detskej univerzity. Išlo o desiaty ročník tejto peknej tradície na Prešovskej univerzite v Prešove, ktorý sa niesol pod názvom RETRO. Hvezdáreň a planetárium v Prešove sa tu mala možnosť prezentovať skoro ako „pobočka” Európskej kozmickej agentúry. Počas štyroch dní sme totiž spolu s detskými účastníkmi vyrábali raketky. Tí z Vás, ktorí nás navštevujú pri príležitosti Dňa detí s astronómiou, určite vedia, o čom hovorím. A tak sme od pondelka do štvrtka pracovali spolu s deťmi a chŕlili množstvo pestrofarebných modelov raketiek. Na prácu sme mali 90 minút s každou skupinkou (všetkých skupín bolo šesť), a prestavte si, stihli sme to. Každý člen nášho „konštruktérskeho týmu” si vyrobil svoju vlastnú raketku. Výsledné prototypy mali jediný cieľ – v posledný deň, teda vo štvrtok poobede dostať príležitosť k letu. …
… pokračovanie článku s fotogalériou
Apríl 2017
Život na Zemi potvrdzujú pozemské astronomické teleskopy
Nie je jednoduché logicky si usporiadať fakty uvedené v tomto tvrdení a situáciu neuľahčuje ani fakt, že sa jedná o pozorovanie Mesiaca. Pri zohľadnení možností spektrálnej analýzy (v podstate kľúčovej metóde v astronomických meraniach) je však vysvetlenie vcelku jednoduché a dá sa interpretovať asi nasledovne: spektrálnou analýzou svetla vedci dokážu zistiť na pozorovanom objekte prítomnosť prvkov a zlúčenín. Ak svetlo prezradí existenciu kyslíka, ozónu, metánu a oxidu uhličitého a to v príslušnej konfigurácii, prezradí tak aj existenciu jednoduchého rastlinného života na mieste, odkiaľ k nám informácia prichádza. Blízko mesačného novu je veľká časť Mesiaca osvetlená odrazom svetla od Zeme a tento popolavý svit sa vplyvom (dvojitého) odrazu stáva signálom polarizovaným. Pri využití spektropolarimetrie stojí skutočný prínos v získavaní tzv. biosignatúr na pozorovaniach extrasolárnych planét, kedy sa dá oddeliť od mnohonásobne silnejšieho svetla blízkej hviezdy polarizovaná zložka signálu a následne môžeme spektroskopicky prečítať jej obsah. V prípade pozorovania Mesiaca VLT teleskopom zistené informácie o existencii pozemskej oblačnosti, oceánoch ale predovšetkým o vegetácii boli veľmi presvedčivé a výrazné.
Marec 2017
Na Mesiac vraj poletia rakety, o akých sme doteraz neslýchali
Electron a Neptun-L majú byť potvrdením toho, že súkromné spoločnosti majú nie iba obrovské ambície ale aj reálne možnosti presadiť sa v segmente kozmickej prepravy. V tomto prípade sa všetko začalo so suborbitálnymi letmi, keď v roku 2004 si 10 – miliónovú výhru v súťaži Ansari X Prize odniesol tím spoločnosti Virgin Galactic s lietadlom Space Ship One. 13.9.2007 Google Lunar X Prize odštartovala novú ambicióznu súťaž, teraz však už s dosahom až na Mesiac – a za 20 miliónov dolárov. Do roku 2010 sa prihlásilo 32 tímov, no príležitosť zabojovať dostali iba piati finalisti. Tí by mali preukázať schopnosť prekonať roverom po povrchu Mesiaca 500 metrov a odoslať odtiaľ relevantné obrázky a videá. S termínom do 31.12. tohto roku prípravy naberajú na obrátkach a nadišiel čas „objednávania taxíkov“. Výberom zatiaľ prešli americký Falcon 9 a indická PSLV (PSLV spoločne pre indický a japonský tím), no keďže „zalietané značky“ si nechajú zaplatiť nemalé peniaze, riešením pre niektorých by mali byť dosiaľ neznáme lietajúce stroje. Vzhľadom aj na takéto riešenia je dnes v odborných kruhoch veľa skeptikov v názoroch na dostatočnú pripravenosť jednotlivých projektov.
Niepolomice opäť hosťovali v Prešove.
Stretnutie klubov z obidvoch miest sa odohralo 4.3. v sobotu popoludní na prešovskej hvezdárni a treba priznať, že Poliakom naša podlahová plocha vyhovovala a do šmýkania po nej v návlekoch dali naozaj všetko. Ich výlet na Slovensko mal však iný cieľ a po príchode našich školákov bola tu príležitosť predviesť svoju šikovnosť a znalosti v chémii a to cez množstvo zaujímavých experimentov a pokusov. Pod vedením Szimona Pyteka tieto deti dokazovali, že „práca v laboratóriu“ ich nesmierne baví aj vo voľnom čase a pre nás bolo veľmi potešujúce zas to, že vo svojich slovenských rovesníkoch našli pre svoje vystúpenie veľmi vďačné a aktívne publikum. Ďakujeme pani učiteľke Števčíkovej za to, že k dôstojnému prijatiu našich poľských partnerov prispeli práve žiaci a rodičia zo základnej školy na Šróbarovej ulici, ku ktorým sa vďaka pánu učiteľovi Lukáčovi pridala aj Šmeralova škola. Veríme, že aj ten náš program bol pre hostí zaujímavý – Kúzelná fyzika s Michalom Figurom, program v planetáriu v poľskom jazyku, návšteva múzea na Solivare, spolu s výstupom na vodárenskú vežu.
Február 2017
Lorenzova sila stiahne kozmický odpad z obehu
Aj tak by sme mohli „populárnym spôsobom” popísať princíp, ktorý sa chystá využiť japonská kozmická agentúra JAXA v boji proti kozmickému odpadu. Samotná aplikácia sa javí ako jednoduchá a ľahko realizovateľná, keďže podmieňuje iba upevnenie asi ¾ km dlhého vodiča (elektrodynamického vlákna) k väčšiemu kusu odpadu, povedzme k vyhorenému stupňu rakety. O zvyšok by sa mala postarať fyzika, kedy sa prostredníctvom indukcie prúdov spôsobenej pohybom vodiča v magnetickom poli Zeme dostaví efekt Lorenzovej sily. To v podstate obnáša spomaľovanie pohybu vodiča vplyvom interakcií elektrických a magnetických polí a následné zostup do nižších obežných hladín s hustejšou atmosférou. Jej častice ešte väčšmi spomalia obeh, čo nakoniec vedie k zhoreniu odpadu v hustejších vrstvách nad povrchom Zeme. Tento spôsob premiestňovania nepotrebného haraburdia z vesmíru do atmosféry sa ukazuje byť omnoho efektívnejší, ako povedzme zbrzďovanie cez tryskové pohony. No aby bol skutočne použiteľný, bude potrebné vyriešiť množstvo technických problémov. Japoncom sa totiž nepodarilo 20 kilogramové lano, dopravené na obežnú dráhu loďou Kounotori (HTV) 6 rozvinúť do potrebnej dĺžky. Experiment prebehol pred zostupom lode do zemskej atmosféry po tom, čo 27. januára splnila svoju prepravnú misiu na ISS.
Január 2017
„Prasiatka od Iridia” už onedlho neuvidíme
Táto pre niektorých smutná informácia súvisí na druhej strane s veľmi optimistickou správou – Iridium sa precitá do svojho nového života! Pravdou je že hlasové služby cez vesmír prišli (1997), vzhľadom na nastupujúcu technológiu mobilných sietí, až priveľmi neskoro a že zväzok s Motorollou túto ambicióznu spoločnosť prakticky len vyčerpával. 14. január 2017 bol pre mnohých osudovým dňom. Z Vanderbergskej leteckej základne v Kalifornii po dramaticky dlhej pauze, po prvý raz od minuloročnej havárie, úspešne vzlieta raketa Falcon 9, aby vyniesla do kozmu prvých desať nových satelitov Iridium Next. Tie už nebudú vrhať priateľské záblesky kozmického svetla smerom k zemi (slnečné odrazy od antény), no práca s dátami spolu s nezanedbateľnou podporou americkej armády, snáď umožnia „blysnúť” sa Iridiu z pozície unikátneho telekomunikačného providera. Providera s najväčším pokrytím na svete.