Zaujímavosti – 2016
December 2016
Zomrel John Herschel Glenn, prvý Američan na obežnej dráhe
Tento let (Mercury 6, 1962) mu priniesol obrovskú slávu a uznanie celého národa. Necelý rok po úspešnom návrate Gagarina z vesmíru americká verejnosť túžobne očakávala krok, ktorým krajina konečne vystúpi z tieňa, ktorý na USA vrhal Sovietsky zväz. A pritom tie tri oblety Zeme, ktoré Glenn absolvoval, neboli prechádzkou ružovou záhradou, lepšie povedané, let sa katastrofálne vyvíjal už od samotného začiatku. Štart sa vydaril až po neuveriteľných desiatich pokusoch a signalizácia uvoľnenia tepelného štítu práve tak nedávala Glennovi dôvod k extradôvere v národnú kozmickú agentúru. Keď sa navyše loď začala nebezpečne prehrievať a pri návrate na Zem stratila stabilizáciu, aby vôbec prežil túto strastiplnú cestu musel americký astronaut deaktivovať automatické riadenie a „došoférovať ručne”. Krátko na to v roku 1964, Glenn odchádza z NASA, aby sa venoval obchodu a politike, ale do kozmu sa predsa ešte len raz vráti. Ako najstarší človek vo vesmíre (77 ročný), sa Glenn zúčastni misie STS – 95 raketoplánom Discovery, ako objekt výskumu kozmického vplyvu na organizmus staršieho človeka. John Glenn zomrel 8. decembra 2016 vo veku 95 rokov.
Ozubené kolieska po novom
Ak sa v minulosti každý mechanický zázrak spájal s ozubenými kolieskami, pravda je taká, že ani dnes sa bez ozubených prevodov nezaobídeme. V náročných teplotných podmienkach je ich využívanie problematické, pretože s chladom krehnú a ľahko sa lámu. Sonda Curiossity musí veľkú časť svojej energie vyhradiť práve týmto mechanickým súčiastkam, a to teploty na Marse zďaleka nie sú najdrsnejšie. Riešením je „metallic glass” (metalické sklo), ktoré získame, ak taveninu ochladíme rýchlosťou 1 000 stupňov za jednu sekundu. Vzniknutá štruktúra materiálu navyše aj veľmi dobre znáša záťaž v suchom prostredí bez lubrikantov. Experti z JPL v Caltechu, pracujúci pre NASA „objavili” jeho využitie pre vesmírne misie, a to je dnes rozšírený od mobilných telefónov až po golfové palice.
November 2016
Voda na Plute … a prekvapilo nie iba to!
Detailné snímky (New Horizons, 2015) nám približujú pomerne členitý povrch, ktorý zaujal aj vďaka výraznému svetlému fliačku v tvare srdca. Povrch planiny (Sputnik Planum) je neustále zasnežovaný vločkami dusíka ale vedcov zaujala predovšetkým vrstva pod povrchom. Aj keď sa s najväčšou pravdepodobnosťou nebude jednať o tak tekutú vodu ako na Zemi, rezervoár polozmrznutej vody resp. existencia podpovrchového mora by mala zdôvodniť, ako Pluto dokáže gravitačne kompenzovať blízkosť pomerne veľkého objektu, akým je mesiac Charon. A ako vznikla v rovníkovej oblasti (bývalej planéty)tak rozsiahla planina? S ohľadom na jej umiestnenie v opozícii Charona je tento relatívne hlboký útvar veľkým kráterom, ktorý sa zachoval po dopade cudzieho kozmického telesa. Dusíkový ľadovec, vyplňujúci túto 1 000 km širokú plochu, dnes považujeme za najväčší v slnečnej sústave.
Október 2016
13. októbra zomrel Klym Čurjumov
Popri dramatických scenároch sú kométy a asteroidy hlavne médiami „ponúkané“ aj ako zaujímavá novinka na oblohe, či téma reportov z unikátnych kozmických misií. Až na nejaké výnimky, ako je to povedzme v prípade Halleyho, ich objavitelia sú zvyčajne verejnosťou nepovšimnutí. Jedno takéto randezvouz kozmických robotov s tajuplným vesmírnym privandrovalcom si ľudia po celom svete vychutnávali od polovice roka 2014. Po desiatich rokoch putovania kozmickej sondy dostalo ľudstvo príležitosť nechať zosadnúť malé kozmické laboratórium už konečne aj na povrch kométy. Bola to Rosseta, ktorá spolu s landerom Philae bola vyslaná na výskum objektu s menom Čurjumov – Gerasimenko a dnes, dva roky po tejto udalosti, sa dozvedáme o úmrtí akademika Klyma Čurjumova (*1937). Vynikajúcemu ukrajinskému astronómovi bolo dopriate s obrovským zadosťučinením prežívať nevídaný záujem o jeho kométu, a že on sám bol hodný takejto pocty, svedčia o tom profesionálne aj osobnostné črty jeho plodného života.
Zdroj: P. Kráčalík, novinky.vesmir.sk
Park tmavej oblohy Východné Karpaty
Biosférická výnimočnosť Východných Karpát dala podnet k tomu, aby UNESCO udelilo medzinárodný štatút prírodnej rezervácie (od r. 2012) vtedy už chráneným oblastiam na území troch štátov.
Zámer vytvoriť park tmavej oblohy sa zakladal na tom, že takto vyčlenené územie s rozsiahlou plochou je príležitosť zachovať nie iba prírodné hodnoty na zemskom povrchu, ale aj nad ním. A to je ničím nerušená tmavá obloha – je pritom celkom prirodzené, že za nasledujúcimi udalosťami stoja astronómovia.
September 2016
2000 počítačov 14 dní podrobne simulovalo vznik Mliečnej cesty
Detailný pohľad na vznik nového hviezdneho ostrova, ako zvykneme galaxie označovať, vyžaduje pravdivú interpretáciu a bezchybnú aplikáciu obrovského množstva procesov. Zapojenie najvýkonnejšieho výpočtového potenciálu, aký mali vedci z Caltechu (USA) k dispozícii, umožnilo získať dosiaľ nevídaný pohľad na zrod našej Galaxie a navyše viedlo aj ku dôležitej korekcii vzorcov pre supernovy. Poopravené modely takto umožňujú preukázať, že za nízkou koncentráciou trpasličích galaxií v okolí Mliečnej cesty sú práve gigantické explózie veľmi masívnych hviezd, teda supernovy. Tie viedli k narúšaniu vnútorných gravitačných väzieb trpasličích galaxií a doslova k rozfukovaniu ich hviezd do okolitého priestoru. Pokrok v tejto oblasti spočíva v zosúladení matematických modelov so skutočným stavom našej Galaxie, ako ho vidia astronómovia.
Na autoportréty tohto druhu ešte pre ľudí nenadišla tá pravá chvíľa, no vesmíre roboty s týmto dnes už nemajú problém. Myšlienka odfotiť však nevzniká spontánne v mysli sofistikovaného automatu a už vôbec nie je výsledkom jedného stlačenia spúšte. Takýto selfík je vyskladaný z niekoľkých desiatok záberov a rameno s fotoaparátom, keďže na originálnych snímkach pôsobilo rušivo, bolo vyretušované. Prítomnosť štúdiového fotografa v tom, ako sa javí momentka Curiosity na Červenej planéte, je takto pre konšpiračné kruhy hneď na prvý pohľad zrejmá!
Výstava o najväčšom dobrodružstve ľudstva – Cosmos Discovery
bude mať svetovú premiéru na Slovensku 12. septembra 2016 !
Na svetovej výstave o kozmonautike Cosmos Discovery prežijete naozajstné príbehy hrdinov, ktorí prekročili hranicu atmosféry. Dotknete sa Mesiaca, usadíte sa do riadiacej kabíny raketoplánu, vstúpite na palubu vesmírnej stanice. Čaká Vás skvelá zábava, ale aj veľa nových poznatkov pre celú rodinu.
August 2016
V istom zmysle je tu aj podobnosť so známym biblickým príbehom, no namiesto Noemovej archy by sa záchranná misia mala opierať o vesmírne plavidlo. V súčasnosti vyvíjaná raketa SLS bude, podľa tvrdenia odborníkov z americkej národnej kozmickej agentúry, schopná odkloniť asteroid či kométu z kolíznej dráhy so Zemou. A v tomto im naozaj treba držať palce. Zdá sa totiž, že sú jediní, ktorí koncepčne pripravujú vesmírne technológie na odvrátenie kozmickej zrážky s katastrofickými následkami pre život na našej planéte.
Prelomová technológia na palube čínskej družice
Aby sme mohli meniť princípy fungovania súčasných pozemských technológií, to vyžaduje urobiť vo vede revolúciu a zdá sa, že vo sfére komunikačných prostriedkov sa k takejto revolúcii naozaj schyľuje. Používanie kvantového komunikátora na palubách fotónových kozmických lodí sa javí dnes ako klišé pre oblasť sci-fi, ale naša realita sa vďaka vedecko – technickému pokroku mení veľmi rýchlo. Preto je možné, že sa niektoré „sci-fi momenty” stávajú reálne skôr, ako by sme predpokladali.
Jún 2016
30. jún – Svetový deň asteroidov
„Pokiaľ niekedy v budúcnosti odhalíme a odkloníme asteroid, bude to jeden z z najvýznamnejších a najdôležitejších úspechov ľudstva” – takto cituje NASA riaditeľa Úradu pre vedeckú a technologickú politiku pri Bielom dome Toma Kalila. My by sme mohli dodať, že je to jedna z najväčších technologických služieb, ktoré v takomto prípade ľudstvo poskytne samo sebe – na záchranu tohto sveta.
Čína postavila najväčší rádioteleskop
Od septembra plánujú čínski vedci využívať vlastný gigantický rádioteleskop FAST. Rádiový výskum sa opiera jednak o existenciu aktívnych rádiových vesmírnych zdrojov resp. poskytuje údaje o neaktívnych kozmických objektoch. Napríklad v prípade Venuše sú rádiové snímky rozhodujúcou zložkou pri vytváraní obrazu o morfológii sveta zahaleného nepreniknuteľnou atmosférou.
Veľká červená škvrna prehrieva atmosféru Jupitera
V magazíne Nature to konštatuje medzinárodný tím vedcov, ktorých zaujal doposiaľ neobjasnený mechanizmus ohrevu Jupiterovej atmosféry. Veľmi intenzívne polárne žiare sa zdajú byť logickou príčinou generovania tepla na póloch a zvukové vlny by mohli, podľa tvrdenia odborníkov, stáť za prehrievaním rovníka (s rozdielom až o 1 500 stupňov).
Letci a parašutisti na hvezdárni
Príležitosť stretnúť sa s nimi máme v rámci leteckých dní, kde ide hlavne o exhibíciu techniky a predvedenie šikovnosti a odvahy. V tomto prípade to bolo hlavne o ľuďoch a ich životoch, ktoré zasvätili oblohe a lietaniu. Pár návštevníkov z verejnosti a predovšetkým členovia zväzu tvorili asi 35 – členné publikum tejto zaujímavej večernej besedy.
