Zaujímavosti – 2018
Marec 2018
Stephen Hawking
Narodil sa 8. januára 1942 v univerzitnom meste Oxford v Spojenom kráľovstve. Zhodou okolností presne 300 rokov od smrti talianskeho fyzika a astronóma Galilea Galileiho (15.2.1564 – 8.1.1642). Bol najstarší z troch detí. Hawkingovi rodičia, otec lekár v odbore tropických chorôb a mama ľavicová aktivistka, sa do Oxfordu presťahovali z Londýna tesne pred jeho narodením počas druhej svetovej vojny. Prianím otca bolo, aby študoval medicínu, ale mladého Stephena Hawkinga viac zaujímala fyzika, matematika a chémia. Ešte pred maturitou sa prihlásil na Oxfordskú univerzitu, kde v roku 1962 dosiahol bakalársky titul. V roku 1963 odišiel študovať na Cambridgeskú univerzitu, kde v roku 1966 obhájil doktorský titul z kozmológie. V roku 1962 mu lekári diagnostikovali amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS). Postupne ochrnul na celom tele a stratil aj hlas. Na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku, ovládal pomocou jediného prepínača a softvéru nazvaného Equalizer a EZKeys, ktoré mu dovoľovali rozprávať, prednášať, čítať tlač či knihy, ale aj prehliadať internet a písať e-maily. Ani choroba ho neodstavila na vedľajšiu koľaj. V roku 1971 matematicky dokázal teóriu Veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. Vychádzal zo všeobecnej teórie relativity, podľa ktorej musel mať vesmír nejaký štartovací bod v časopriestore. Po Veľkom tresku sa podľa Hawkinga vytvorili prvotné čierne diery. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice, až kým nevyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku. Bol veľmi dobrým popularizátorom vedy. Jeho kniha Stručná história času (1988) sa stala celosvetovým hitom. Predalo sa z nej desať miliónov kusov. Celosvetovo známe sú aj jeho ďalšie publikácie, ako Vesmír v orechovej škrupinke (2001) a Ešte stručnejšia história času (2005). Hawking bol tiež známy ako veľký agnostik v otázke Boha či posmrtného života. Pre britský denník Guardian povedal, že ľudský mozog je ako počítač a nie je žiadne nebo či život po živote pre pokazené počítače. Život po smrti je podľa svetoznámeho vedca iba rozprávka pre ľudí, ktorí sa boja neistoty. Charizmatický vedec zastával na Cambridgeskej univerzite od roku 1979 do roku 2009 post takzvaného lucasiánskeho profesora matematiky (v minulosti aj Isaac Newton). Vroku 2014 britský režisér James Marsh natočil o Hawkingovi film Teória všetkého (Theory of Everything), v ktorom vedca stvárnil herec Eddie Redmayne.
Zomrel 14.3.2018 v Cambridge, Spojené kráľovstvo.
Január 2018
Medzihviezdny návštevník
Ďalekohľad na Havaji Pan-STARRS 1 zaznamenal slabý záblesk svetla na oblohe, ktorý sa podobal na malý asteroid. Vďaka ďalším pozorovaniam mohli astronómovia vypočítať jeho presnú dráhu. Z výpočtov bolo hneď jasné, že ide o objekt, ktorý pochádza z medzihviezdneho priestoru. Jeho dráha sa nepodobala na žiadnu z doposiaľ pozorovaných komét či asteroidov. Pôvod tohto asteroidu, ktorý dostal názov Oumuamua, je určite za hranicou slnečnej sústavy a prilietal z oblasti súhvezdia Lýry.
Pozorovania, ktoré podnikli astronómovia na observatóriách po celom svete, ukazujú, že tento výnimočný objekt cestoval vesmírom milióny rokov, než sa dostal do našej slnečnej sústavy. Prvé informácie o objekte ukazovali na kométu, ale citlivé prístroje ESO priniesli presnejšie informácie, ktoré hovorili o asteroide. Hlavne vtedy, keď sa v septembri 2017 priblížil najbližšie k Slnku a začiatkom novembra preletel asteroid obežnou dráhou planéty Mars. Astronómovia museli rýchlo a presne pozorovať, pretože asteroid už načal smer von zo slnečnej sústavy. Najväčšiu zásluhu má na tomto objave aj VLT v Chile.Vďaka nemu bolo možné popísať Oumuamua detailne, presne určiť jeho dráhu, jasnosť aj farbu.
Napriek tomu, že asteroid unikal veľkou rýchlosťou, zistilo sa, že jeho jasnosť je veľmi premenlivá. Takáto nezvyčajne veľká premenlivosť jasnosti znamená, že tento objekt je veľmi pretiahnutý, asi 10 krát dlhší ako širší. Jeho dĺžka je približne 400 m. Okolo svojej osi sa otočí raz za 7 hodín. Astronómovia odhalili dokonca aj jeho farbu, tmavohnedo-červená, ktorá sa podobá na farby iných telies vo vonkajšej časti slnečnej sústavy. Pravdepodobne ju Oumuamua získal vďaka kozmickému žiareniu, ktoré naň dopadalo milióny rokov. V jeho blízkom okolí sa nenašli stopy po prachových časticiach ani po rozpadávajúcom sa ľade. Preto sa predpokladá, že je veľmi hustý a skladá sa hlavne zo zmesi skál a kovu.
Vedci odhadujú, že podobných vzdialených návštevníkov prelieta našou slnečnou sústavou viac. Minimálne jeden za rok. Ich jasnosť je veľmi slabá a zle sa pozorujú, preto doteraz unikali našej pozornosti.
Oumuamua je na ceste von z našej Slnečnej sústavy a smeruje k súhvezdiu Pegas.