Zaujímavosti – 2019
December 2019
Nobelova cena za fyziku
V tomto roku bola udelená Nobelova cena za fyziku trom vedcom, a to konkrétne za ich prínos „v pochopení evolúcie vesmíru a v chápaní miesta Zeme vo vesmíre“. Polovicu ceny dostal James Peebles za „teoretické objavy vo fyzikálnej kozmológii“ a druhú polovicu dvojica Michel Mayor a Didier Queloz za „objavenie exoplanéty obiehajúcej okolo hviezdy solárneho typu“. Ceny im budú odovzdané na podujatí, ktoré sa bude konať 10. decembra v Štokholme, dostanú zlaté medaily a diplomy.
November 2019
Štvormetrový ďalekohľad na Slnko
Slovensko je spolu s pätnástimi európskymi krajinami súčasťou medzinárodného projektu konštrukcie štvormetrového ďalekohľadu, ktorý by vedel mapovať povrch Slnka s rozlíšením na úrovni desiatok kilometrov, pričom v súčasnosti je možné robiť pozorovania, ktoré sú na úrovni 100 kilometrov. Slovensko by sa malo podieľať na financovaní tohto ďalekohľadu vo výške 1 až 1,5 % z celkovej sumy, čo predstavuje 2-3 milióny €. V medzinárodnom projekte sme platným členom tímu európskych vedcov aj za predpokladu, že do výstavby ďalekohľadu prispejeme len veľmi malou čiastkou.
Február 2019
Ženy a vesmír
Nedávno som si prečítala článok v Kozmose Ženy (a dievčatá) v astronómii. A aj keď je v ňom spomínaných niekoľko žien, ktoré významne vstúpili do dejín astronómie, určite neboli spomenuté všetky. Tí, ktorí budete mať príležitosť prečítať si Kozmos 1/2019, dozviete sa, že ženám astronómkam bol venovaný 11. február 2019 vrámci 100. výročia založenia Medzinárodnej astronomickej únie (IAU). Tento deň bol nazvaný ako Deň žien a dievčat v astronómii. Zároveň je Medzinárodným dňom žien a dievčat vo vede, ktorý vyhlásila OSN. Február je už minulosť, ale keďže patrím k tým, ktorý si ešte pamätajú oslavy Medzinárodného dňa žien (8.3.), tak by som Vám pri tejto príležitosti predstavila pár žien, ktoré v astronómii zanechali nezmazateľnú stopu a ktoré určite nie sú v spomínanom článku uvádzané. Prvá z nich je Hypatia alebo Hypatiá (nar. 350/370 – 415, Alexandria, Egypt). Bola to grécka filozofka. A s veľkou pravdepodobnosťou prvá známa žena, ktorá sa zaoberala astronómiou. Pripisuje sa jej autorstvo troch veľkých pojednaní o geometrii, algebre a astronómii, ako aj podiel na vývoji astrolábu. Pôsobila v Alexandrii ako prvá žena – učiteľka novoplatónskej filozofie. Bola posledným učencom antiky. Po jej smrti alexandrijská škola upadla a vládu prevzali kresťania. Je po nej pomenovaný jeden z kráterov na Mesiaci a planétka 238 Hypatia. Ďalšou ženou – astronómkou, ktorá určite patrila k tým, ktorí vnímali astronómiu ako svoje životné poslanie bola Karolína Herschelová. Bola sestrou významného astronóma Wiliama Herschela – objaviteľa siedmej planéty Slnečnej sústavy Urán(1781). Obaja sa narodili v meste Hannover v Nemecku, ale podstatnú časť svojho života strávili v Anglicku. Karolína Herschelová prišla do Anglicka za svojim bratom 24.8.1772. Strávila veľa času leštením zrkadiel vysokovýkonných ďalekohľadov, kopírovala astronomické katalógy a pod. Keď Wiliam prijal ponuku stať sa kráľovským astronómom stala sa jeho stálym asistentom a ako prvá žena vôbec bola platená za prácu astronóma. Objavila osem komét. V astronomickej práci pokračovala aj po Wiliamovej smrti (1822). Pracovala tiež na zostavovaní katalógov hmlovín. V roku 1828 získala zlatú medailu Kráľovskej astronomickej spoločnosti za svoju dlhoročnú prácu. Nakoniec sa vráťme domov na Slovensko. Nedá mi nespomenúť významnú prvú slovenskú astronómku Ľudmilu Pajdušákovú. Táto prvá dáma slovenskej astronómie začínala ako učiteľka na viacerých slovenských ľudových školách. Od 1.7.1944 začala pracovať v Štátnom observatóriu na Skalnatom Plese. Neskôr sa stala jeho riaditeľkou (1958 až 1979). Bola tiež predsedníčkou Slovenskej astronomickej spoločnosti 1962-1974. Veľmi známou sa stala ako objaviteľka šiestich komét. Zomrela 5.10.1979. V deň 100. výročia jej narodenia 29.6.2016 jej bola v rodnej obci Radošovce odhalená pamätná tabuľa. Na jej počesť je pomenovaná planétka(3636) Pajdušáková.